okt 09

Čeľuste dvoch bratov a dvakrát potopená loď

pridal v Egypt

Bratské ostrovy sú na pohľad dve malé osamelé vyvreniny, produkty sopečnej činnosti z dávnych čias, vzdialené od seba asi 1 kilometer. Na povrchu Malého Brata nie je vôbec nič, len pustatina, zato Veľký Brat má viktoriánsky maják, postavený v roku 1883 a donedávna vybavený len petrolejovou lampou. Angažuje sa tu armáda, sú tu až 4 strážcovia majáku, pravidelne sem lieta vrtuľník so zásobami.

The Brothers Islands, Egypt Author: Zdenko Weiss

Ostrov Veľký Brat, Egypt

V utorok 20.9.2016 kotvíme pri Malom Bratovi. Ranný brífing pred prvým ponorom o 6:15 vedie náš maďarský divemaster János, oslovujeme ho Jany. Vysvetľuje plán ponoru, riziká silných prúdov a dôležité bezpečnostné pravidlá správania pri stretnutí so žralokom. Žralok má zakódované, že jeho korisť pláva vo vodorovnej polohe a je osamelá, preto radí, aby sme sa držali pokope ako skupina a keď zbadáme žraloka, máme sa postaviť do zvislej polohy, vznášať sa v rovnakej hĺbke ako ostatní členovia skupiny, ruky pritiahnuť k telu a mierne pokrčiť nohy. Máme stále sledovať žraloka, podľa možností nikdy ho nemáme nechať z dohľadu za chrbtom. Keď budú dva kusy krúžiť okolo nás, je problém, keď budú viac ako dvaja, je veľký problém, vtedy sa máme vydať na kontrolovaný ústup.

Som potápač začiatočník, nemám pred žralokmi strach, pretože osobne neverím, že nejakého stretneme. Pred dnešným len 36. ponorom mojej krátkej kariéry rekreačného potápača som považoval informácie o žralokoch len za marketingový trik, obchodný fígeľ, lákadlo a reklamu na potápanie. A reklama obyčajne preháňa, na to som zvyknutý a nikomu to nezazlievam. Bez zábran sa teda oblečiem do výstroja – mokrý oblek hrúbky 5 mm, topánky, regulátor, kompenzátor, 15 – litrová fľaša so stlačeným vzduchom, 10 kg závažia, potápačský počítač. Nasadím si masku, obujem plutvy, vložím do úst regulátor a vykročím z lode do mora. V tej chvíli nemyslím na žraloky, ale skôr na to, či som to neprehnal so závažím, či 10 kg olova nie je príliš veľa. A fakt je to veľa!

Otvorím oči a chcem začať vyrovnávať vztlak v hĺbke asi 4 metre a tu zrazu 3 metre predo mnou prepláva viac ako dvojmetrový žralok bielocípy (Oceanic Whitetip Shark). Toto som už niekde veľakrát videl, ale doteraz vždy z bezpečia za sklom akvária! Teraz si tu šarky pláva okolo mňa akoby nič. Dosť husté! Vidno, že je zvedavý, krúži okolo nás a pomedzi nás, čeľuste má zatiaľ mierne pootvorené, netvári sa, že by chcel niekoho z nás ochutnať, zreteľne vidím jeho chladné sklené oko. Radšej sa ponorím hlbšie do 15 metrov a pozorujem ho zdola. Ostatní členovia našej skupiny sú vo vytržení, filmujú a fotia ostošesť.

Presúvame sa ďalej k ostrovu, po chvíli sa objaví druhý, tentokrát žralok líščí (Tresher Shark), má tiež dobré 2 metre. Plávame okolo koralového útesu v hĺbke asi 30 metrov, nad nami približne 10 metrov pod hladinou sa nehybne vznáša 22 kusov barakúd  zoskupených do šíku ako rovnobežné úsečky, vyzerajú sťaby vojaci pripravení na útok. V takejto formácii pritom nie sú nebezpečné, ich zlučovanie do kŕdľov súvisí s rozmnožovaním. Horšie je, keď stretneme samostatne plávajúceho jedinca, to je skutočný predátor. A o chvíľu veľká barakuda prefrčí okolo vo vzdialenosti niekoľkých metrov.

Voda od hladiny do hĺbky 30 metrov má stálu teplotu 28°C, čo je príjemné, ani kuklu nepotrebujem a rukavice sú pri koralových útesoch v Egypte zakázané, povolené sú len pri vrakoch. V tejto lokalite bývajú dosť silné prúdy, preto sa snažíme držať čo najbližšie ku koralovému útesu. Pod ním v hĺbke asi 30 metrov je na niektorých miestach pomerne úzka piesková plošina a ďalej už len prudko sa zvažujúci svah do hlbočiny, kam nechceme a ani nesmieme ísť. Pozdĺž útesu vo vzdialenosti 2 či 3 metrov sa vznášajú v zvislej polohe morské ihlice, je ich tu desiatky. Ostnatec (Trigger fish) je ryba s chrupom, pripomínajúcim vylámané hrable. Naozaj vyzerá, že potrebuje zubára.

Ďalej si užívam panorámu koralového útesu tvaru vysokej steny a tu odrazu zbadám útesového žraloka (Gray Reef Shark). Priblíži sa na niekoľko metrov a pomaly sa veľkým oblúkom vzďaľuje. Žraloky sú často sprevádzané niekoľkými malými rybičkami, ktoré v tesnej blízkosti kopírujú ich pohyb. Je to údajne z dvoch možných dôvodov. Niektoré rybičky žraloka čistia od parazitov, iné sa v jeho spoločnosti schovávajú pred inými predátormi, pretože žiadna väčšia ryba ich nebude loviť, lebo by sa musela priblížiť k čeľustiam žraloka, a to by bola dobrý blázon.

Coral reef, The Brothers Islands, Egypt

Coral reef, The Brothers Islands, Egypt

Približujeme sa späť k našej lodi a tam nás čaká ďalšie milé prekvapenie. Až dva žraloky bielocípe krúžia okolo lode a medzi potápačmi. Mám už málo vzduchu a musím o chvíľu vyliezť po schodíkoch na palubu, pričom dávam pozor, aby som mal žraloky pod kontrolou. Priatelia z našej skupiny vychádzajú po mne plní nadšenia. Najmä dievčatá sú v nirváne. Taký úžasný ponor ešte nikto z nás nezažil. Videli sme až 5 žralokov. Naviac potápači z inej z 3 skupín videli žraloka kladivohlavého (Hammer Head Shark).

Všetci sa prekrikujú v návale pozitívnych emócií a adrenalínu. Jany vraví, že sme mali šťastie, rovnako sme nemuseli vidieť nič. Celé 3 dni sa potápame na Bratoch a zážitky sa opakujú, žraloky tu plávajú ako rezance v nedeľnej polievke. Janka tvrdí: “Žralok, čo okolo mňa preplával, bola samica a tie bývajú prívetivejšie.“ Koniec citátu. Janke musíme uveriť, pretože študuje veterinu.

Pózovanie pred ponorom

Okrem toho si vyobzeráme dva vraky a na Veľkom Bratovi obrovskú úžasnú koralovú stenu. Mäkké aj tvrdé koraly, ryby, mäkkýše a ulitníky rozmanitých tvarov a farieb sa nedajú ani verne slovami opísať, to treba vidieť a zažiť. Perutýn je dravá, nebezpečná a jedovatá ryba celá pokrytá nepríjemnými červenými ostňami. Zavše sa z nejakej diery vynorí muréna a preplazí sa okolo koralovej výzdoby, aby opäť zmizla v nejakej diere. Má dĺžku poldruha metra a vyzerá ako diabol.

Okolo plávajú tuniaky, vidíme aj klaunov a napoleóna, o ktorom Maťko poznamená, že má výzor ako Fiat Multipla, taký skosený nabúraný predok. Medzi koralmi farebné rybičky a potvory rôznych farieb, tvarov a niektoré ozdobené farebnými pruhmi, bodkami aj mašličkami. Neviem pochopiť, ako toto príroda mohla vytvoriť. Skôr by som uveril, že miestna vláda zamestnáva tisíce umpalumpov, čo tajne chodia do mora, formujú a farbia koraly všetkými pestrými farbami a bežným rybám primaľovávajú bodky, prúžky a viažu mašličky. Nádhera!

Foto: Braňo Kraker

Pri Veľkom Bratovi sú stroskotané 2 vraky. Numídia a Aida.

S. S. Numidia bol nákladný parník s výtlakom 6 399 ton postavený v škótskom Glasgowe. Loď stroskotala na severnej plošine Veľkého Brata 20. júla 1901. Kapitán zistil, nielenže loď nabehla na plytčinu, ale dokonca skončila takmer priamo pod majákom. Kapitán a posádka strávili ďalšie dve hodiny márnymi pokusmi dostať sa s loďou späť od ostrova, potom dal kapitán Craig motory zastaviť. Kapitán strávil ďalších 7 týždňov na ostrove, aby dozeral na záchranu nákladu lode, kým sa loď konečne potopila. Teraz leží kolmo na útes, pričom prova je zhruba 8 metrov pod hladinou, zvyšok lode klesá v strmom uhle do hĺbky približne 80-tich metrov, čo je samozrejme hlboko pod hranicou rekreačného potápania. Normálne sa dostaneme približne do polovice dĺžky vraku, čo je asi 35 hĺbkových metrov.

Aida bola vyrobená vo Francúzsku a na more vyplávala v roku 1911. Mala výtlak 1 428 ton a bola vybavená jednoduchým 3-valcovým trojtaktným motorom. Dosahovala maximálnu rýchlosť 7 uzlov a mala dĺžku 74,1 m, šírku 9,7 m a ponor 7 m. Pôvodne mala slúžiť Správe egyptských prístavov a majákov, neskôr prepravovala vojsko. Osud tejto lode je neuveriteľný, plavidlo bolo potopené dvakrát. Prvýkrát 8. októbra 1941 pri nepriateľskom nemeckom nálete bomba zasiahla sťažeň, ale kapitán stihol ešte pred potopením lode doplávať s ňou do prístavu. Loď zdvihli na hladinu, opravili a začala opäť normálne fungovať. Druhýkrát sa potopila v roku 1957 potom, keď kapitán napriek zlému počasiu sa priblížil k ostrovu Veľký Brat, kam chodil zásobovať vojakov, pričom narazil na útes. Predpokladám, že kapitán nebol ten istý ako pri prvej katastrofe. Loď sa potopila prakticky ihneď. Rôzne zdroje uvádzajú názov lode AIDA II, čo je nesprávne, pretože ide o rovnakú loď, ktorá už druhýkrát stroskotala.

Žralok, foto: Braňo Kraker

Obidva vraky si môžeme obzerať postupne počas jedného ponoru, keď nás gumové člny – zodiaky odvezú na severnú stranu ostrova, tam vyskočíme do vody a aby sme sa vyhli siným prúdom, pikujeme dole do 30 – metrovej hĺbky priamo v ústrety neopakovateľného výhľadu na vrak Numídie, pričom zastaneme zhruba v strede jej trupu, pretože korma je v príliš veľkej hĺbke a tam sa ísť nedá. Potom sa presunieme ponad neďalekú Aidu a pozdĺž veľkej koralovej steny sa pomaly vraciame smerom k našej lodi. Opäť sa neviem vynadívať na pestrofarebné koralové útvary a početné živočíchy. Odrazu nám cestu zahatá kŕdeľ malých rybičiek, zoskupených ako hustá záclona kolmo na koralovú stenu. Magickú chvíľu umocňuje prenikavý slnečný svit, ktorý pod zaujímavým uhlom osvetľuje tento obraz ako v divadle. Všetci na ten úkaz vyjavene pozeráme. V strede záclony sa o chvíľu vytvorí malá medzierka a Jany ňou opatrne prepláva. Za ním zostane otvor v tvare veľkého srdca a skrze toto srdce pomaly jeden po druhom plávame na druhú stranu. Pozerám na Janyho, trpezlivo a nehybne čaká na druhej strane vznášajúc sa v sediacej polohe, ruky má pred sebou zopäté s prekríženými prstami, ako by sa modlil k Veľkému Bratovi alebo k samotnému Neptúnovi. Cítim sa ako v chráme, posvätné ticho je sprevádzané len rytmickým žblnkotom bubliniek z našich dýchacích prístrojov.

Komentáre

komentárov

Komentáre pre tento článok nie sú povolené