apr 21

Edinburgh – ikona severu

pridal v Škótsko

Edinburgh. Hlavná metropola Škótska preslávená svojou Whisky, čarovnými jazerami Loch, gajdami a károvanými sukňami – teda kiltami,  pre mužov. Dobrodružstvo ide ruka v ruke s cestovaním, rozhodla som sa preto navštíviť toto historické mesto a skúsiť coachsurfing – tí ktorí nevedia, je to ten najlepší a najlacnejší spôsob ubytovania medzi mladými ľuďmi po celom svete. Tí moji coach hosts neboli práve Škóti ako som si myslela, ale veľmi milí, spontánni a odviazaní študenti z Edinburgh University. Vždy vysmiata Mexičanka, vtipmi nešetriaci chlapec z Hongkongu,  športovec z Ameriky a Francúz. No tak áno, okrem nich som vídala aj iných ľudí, hlavne Nemcov, tých je v Edinburgu ako húb po daždi.

Edinburgh - ikona severu

Edinburgh – ikona severu

Chceš vidieť more – choď s East Coast

East coast – niečo na spôsob Pendolina,  je aspoň podľa mňa najlepší vlakový prepravca. Tým „najlepší“ myslím lacnejší než ostatní. Od Darlingtonu to trvalo dve a pol hodiny, a čo bolo na tom tak úžasné? Železničná trať vedie (väčšinu cesty do Edinburghu)  popri pobreží, takže máte nádherný výhľad na Severné more. Z Darlingtonu ma spiatočný lístok vyšiel 42 libier, čo je naozaj dobrá cena, ale ako vravím, treba bookovať dopredu a včas.

Chceš vidieť more, choď na East Coast

Chceš vidieť more, choď na East Coast

Edin, Eddie, Edinburgh

Edin, alebo Eddie je nickname pre Edinburgh. Edinburgh – tak toto mesto oslovuje Európa, pre Angličanov je to  Edinbrough (počuť to aj na výslovnosti) a pre  domácich proste Edin. Edinburgh je staré historické a univerzitné mesto, takže aj mladí si tu prídu na svoje, myslím, že po meste behá viac študentov ako starších ľudí. Leží na pobreží Severného mora v zálive Firth of Forth, ktorý je preslávený hlavne obrovskými kolónami veľkých vtákov a čajok. Každoročne ho navštívi viac ako 13 000 000 ľudí z celého sveta pre nespočetné množstvo obľúbených a slávnych festivalov ako napríklad Jazz & Blues festival, International Science festival, International Film festival alebo International book festival. Koľko festivalov, toľko ľudí a chutí. V Edin nie je žiadne metro, jednotlivé pamiatky sú od seba vzdialené asi tak 15 min peši, takže no worries. Ak však naozaj chcete lístok na bus, lepšie je zobrať si celodenný, ktorý stojí 3 libry, pre deti je to niečo vyše 2 libier.

Čo treba vidieť?

Keďže som mala (a naozaj sa musím pochváliť) skvelých sprievodcov, nebudem šetriť žiadnym zážitkom. Jednoducho sa oplatí ísť tam a vidieť:

Edinburgh Castle

Medzi najznámejšie pamiatky Edinburghu patrí jednoznačne hrad, ktorý bol osídlený už v 9. Storočí. Stojí na čadičovej skale, presnejšie na vyhasnutom vulkáne. Je to symbol mesta, ktorý uvidíte  z každého pointu v Edinburghu. K hradu vedú starodávne schody v úzkej uličke. Stupák to nie je až tak strašný. Byť úprimná, priamo vnútri hradu som nebola, lístok tam stojí 16 libier, no na nádvorie a okolie múrov, tam sa nič neplatí. Z hradu vidíte mesto ako na dlani a výhľad, tak ten nemá chybu. Na odporúčanie mojich „international friends“ vnútri toho moc nie je, okrem Škótskych klenôt a starých obrazov nečakajte bohato vyzdobený „zámok“ s krásnymi izbami. Edinburgský hrad vyzerá viac ako pevnosť.

Edinburgh Castle

Edinburgh Castle

Ku škótskym klenotám sa viaže veľa príbehov. V minulosti boli medzi Angličanmi a Škótmi nemalé boje, preto škótski páni schovali tieto klenoty do veľkej truhlice, ktorá putovala z miesta na miesto. Účel bol ochrániť ich pred vojakmi O. Cromwella. Nik nevedel kde sú, až do doby osvietenstva, kedy jeden známy spisovateľ a pohľadný mladík menom Sir Walter Scott nezačal s pátraním po tejto truhlici. Dnes sú všetky klenoty a starožitnosti uschované na hrade. Dokonca sa hovorí že sú staršie ako tie anglické. A medzi tieto klenoty patrí aj Škótsky „kameň osudu“ zo 6. storočia, ktorý bol použitý pri každej kráľovskej korunovácií, dokonca aj pri korunovácií kráľovnej Alžbety. Tento kameň  prináša šťastie a úspešnú vládu novému panovníkovi a už teraz je známe, že Škóti ho určite požičajú Londýnu aj pre ďalšiu korunováciu princa Williama.

A keďže pán Scott bol a je ikonom mesta, čo potvrdzuje aj názov hlavnej  železničnej stanice na ktorú som prišla, ktorá dostala meno podľa jeho spisovateľského veľdiela – Waverley. Mimochodom, veľmi dobrá kniha, vrelo odporúčam. V centre, blízko Waverley train station je postavený gotický  Scott´s monument – určite sa tam chodťe pozrieť. Je vysoký 60 metrov a nachádza sa pri vstupe do Princess Garden – jednej z najkrajších ulíc v Edinburghu.

Arthur´s Seat a Daddlingston

Arturovo „sedlo“ je mohutné pohorie vysoké niečo cez 250 m. Z diaľky vyzerá ako malý Gran Canyon v Colorade, ako mi povedala Jois, každý kto navštívi mesto, nesmie zabudnúť doslova „vyšliapať“ svoju cestu na vrchol tejto minihory a dotknúť sa bieleho Arthurovho pamatníka. Výstup  nie je náročný, a zvlášť keď je pekné počasie, Škóti si idú zabehnúť na vrchol, majú to ako rannú rozcvičku. Z každého kúta Arthur´s Seat uvidíte úžasnú panorámu na mesto ale aj na Severné more. Žijem v ČR a more nevidím tak často, tak to bol naozaj silný moment pre mňa. Kúpať sa vraj v ňom nedá ani v lete, veď predsa je to Severné more, ak tak, jedine v neopréne aj to nevydržíte viac ako 10 min.

Z vrcholu sme zišli na opačnú stranu kopca, kde leží malá dedinka Daddlingston známa svojím Loch. Loch je pre škótov jazero. Ak poviete lake, neurazia sa, ale nikto nevie prečo majú práve Loch. Aj som si zvykla na tento názov, tak isto ako pre kostol používajú označenie Kirk. Jazero je prekrásne, obkolesené pohorím Arthur´s Seat. Pri brehu plávajú labute a nechávajú sa kŕmiť okoloidúcimi, naozaj fascinujúci pohľad.

Arthur´s Seat

Arthur´s Seat

Grass market

Grass market bol doslova najstarším trhoviskom v Edine. Obchodovalo sa tu so zvieratami, hlavne s koňmi, ovocím, mäsom a zeleninou. Od Philippa a Kyla, ktorí študujú Škótske reálie a poznajú aj tie Edinburgské, som zistila, že v minulosti sa tu vykonávali popravy. Snáď najznámejšia bola poprava Maggie Dickinsonovej, pretože zabila svoje dieťa. Bola to krutá a zároveň aj posledná poprava z polovice 19. storočia.  Aj to bol dôvod, prečo sa najznámejšia krčma na tomto námestí volá Maggie Dickinson´s pub. Okrem tejto strašidelnej udalosti je Grass Market plný miestnych pubov, viktoriánskych domčekov, starobylých kostolíkov a malých kaviarničiek.

Grass Market

Grass Market

Royal Mile – Staré mesto

Royal mile nie je žiadny beh na dlhé trate ale najstaršia, alebo ak chcete vôbec prvá ulica v Edinburghu, ktorá spája staré a nové mesto. Teda Edinburgský hrad a oficiálnu škótsku kráľovskú rezidenciu Hollyroodhouse.  Je to „ulica“ naozaj míľu dlhá. V minulosti bol Edin tvorený len touto ulicou, luďia bývali na oboch koncoch tejto dlhej míľe – bola to stratégia proti anglickým vojskám. Poddaní a všetci mestskí občania sa mali kam „schovať“ a ochrániť seba i svoje rodiny. V prípade núdze a vojnového stavu volili buď hrad alebo Hollyroodhouse.  Ulica sa rozrastala ani nie do dĺžky, ako do výšky. Na „už postavené“ domy sa stavali nové a nové, nakoniec sa mestskí páni rozhodli vtedajší Edinburgh  zväčšiť a začali sa stavať okolité ulice. Traduje sa, že miestnych doslova podplácali, aby opustili Royal Mile a odsťahovali sa do nových domov  v „nových uliciach“ – tak vznikol New Town. Royal Mile je dodnes považovaná za atrakciu ktorú treba vidieť, je tam veľa kaviarničiek a tiež viktoriánskych príbytkov, dokonca samotný Daniel Defoe vyhlásil Royal Mile za jednu z najkrajších ulíc aké kedy videl.

Čo Škót to Mc

I tí najlepší english speakeri, nečakajte že budete rozumieť škótom J. Sú veľmi svojský, majú svoj vlastný jazyk – „Scotts“, ktorý je náročný aj pre skúseného Angličana. Mienka, že Škóti sú držgroši a patrioti je omyl. Sú to veľmi ústretoví ľudia, pohostinní, priateľskí a milí. Ak vidia, že ste cudzinec, automaticky „zjemnia“ svoju Scotts a prejdu do mild English. Najčastejším priezviskom je Mc, Mac, alebo Fergusson. Od Kyla som sa dozvedela, že Mc pochádza z gaelštiny čo znamená  syn. Takže každý je tu skoro synom každého. Škóti sú rodinne založení, ale neznamená to že celý život neopustia maminu sukňu. V Škótsku ich žije asi tak veľa ako Slovákov na Slovensku, okolo 5 miliónov. Vo svete ich je však viac, hovorí sa že 2 krát toľko.

Čo Škót, to Mc

Čo Škót, to Mc

Golf a Whisky, jednoducho musíš zažiť a ochutnať

Golf je typicky Škótsky šport. Takže pozor, nie sú to len típci v sukniach fidlikajúci na gajdách, ale aj fajnšmekri v triafaní do dier. Pôvodne Golf vynašli pastieri, keď pásavali ovce (Škótsko má veľa ovečiek ), a z nudy drevenými palicami triafali malé kamene do zajačích dier, čím si krátili čas.

Kto neochutnal Whiskey, ani nebol v Škótsku. Je to taká menšia bitka medzi Írmi a Škótmi o tento lahodný nápoj. Pôvodnú whiskey priniesli do Škótska írski Kelti. Večný spor vyriešili Škóti celkom galantne. Íri tvrdia, že whiskey vynašli, a Škóti, že ju obohatili a dali jej „novú chuť“ a aj názov. Scottish whiskey je pod touto značkou známa po celom svete. V Edinburghu je nespočetné množstvo obchodíkov s menom Scotts – ktoré nepredávajú nič iné, len pravú nefalšovanú Škótsku whiskey. Keltský názov pre whiskey je „Uisge beatha“ čo znamená voda života a dokonca ako prví ju začali vyrábať keltskí mnísi. Dnes ju škóti pridávajú fakt všade. Do koláčov, jogurtov, masla, omáčok, ale aj cukríkov. Vlastne aj do národného jedla menom Haggis. Sama som ho ochutnala, hoci som mala trochu zábrany. Haggis je vlastne baraní žalúdok naplnení otrubami, zeleninou, a ovčím (dobre počujete), ovčím mäsom. Ako prílohu vám k tomu dajú, zemiaky alebo dusenú zeleninu. Ako to chutilo? Ako zabíjačka a bolo to naozaj dobré. Jedna porcia je drahá, stojí vyše 6 libier, tak sme si traja kúpili dve porcie a vyšlo nás to lacnejšie … myslím, že vyskúšať miestnu kuchyňu bola dobrá voľba.

Golf a whisky

Golf a whisky

Da Vinciho kód v Edinburghu?

Je to naozaj tak. V Russel Chapel, ktorá je 10 km južne od Ediburghu sa natáčala jedna zo scén k filmu Da Vinciho Kód. Osobne som tam nebola, ale jazdí tam autobus priamo do miesta Russel. Zvonka vyzerá kaplnka úplne obyčajná a nenápadná, aj by ste ju prehliadli, ale zvnútra je veľmi pekná. Čo je zaujmavé, nemá žiadne sochy, ani obrazy. Je dekorovaná prírodnými motívmi a citátmi z Biblie.

Kráľovská jachta

Britannia, kráľovská jachta kotví priamo v historickom prístave v Edinburghu. Keďže sme už nemali čas naviac, mám aspoň dôvod vrátiť sa späť. Jachta je už na „dôchodku“ takže už nevypláva. Poslednýkrát ešte viezla Williama a Kate. Môžete si ju doslova prezrieť celú: kajutu, kráľovskú jedáleň, divadelnú sálu aj strojovňu. Britannia bola postavená v roku 1953 a hostila nespočetné množstvo prezidentov a významných osobností, napr. Nelsona Mandelu. Ako som sa dočítala, tak Britannia kotvila v 600 prístavoch v 135 krajinách po celom svete. Traduje sa, že služobníctvo a celá posádka okrem kráľovskej rodiny muselo nosiť tenisky, aby nepoškodilo drevenú podlahu a nenarobilo tak hluk.

Kráľovská jachta

Kráľovská jachta

A čo dodať na záver? Ak chcete vidieť Veľkú Britániu, nestačí ísť len do Londýna. Ak sa chcete vypraviť do historického, krásneho, tajuplného a romantického Edinburghu, určite je to tá správna voľba. Good luck!

Komentáre

komentárov

Komentáre pre tento článok nie sú povolené