feb 23

Key West – 54 mačiek, jeden sklamaný funebrák a potlesk pri západe slnka

pridal v Florida, USA

Ak niečo stojí zato, oplatí sa kvôli tomu cestovať až na koniec sveta. Ešte zaujímavejšie je vybrať sa tam dvakrát. Takmer po 10 – tich rokoch opäť smerujeme na juh po vzrušujúcej a malebnej ceste číslo 1, výstižne prezývanej Overseas Highway. Kedysi sme tam prespali v dobrom hoteli za kresťanskú cenu, ráno sme sa pokúšali plávať v hotelovom bazéne, kde nás obťažovali veľké biele ibisy s hrozivým ostrým zobákom. Dnes, 7. januára 2018 sú ceny ubytovania priamo na Key West pre nás neprijateľné, preto ideme „na otočku“. Mali by sme na to peniaze, ale vyhodiť vyše 300 dolárov len za jedno prenocovanie nám pripadá choré. Neviditeľná ruka trhu nás však od samotného výletu neodradí.

Overseas Highway, Florida Keys

Overseas Highway, Florida Keys

Pred 10 rokmi sme sa po ceste zastavili na krásnej pláži s jemným bielym pieskom neďaleko Seven Miles Bridge a hodinku sme sa kúpali, dnes tam tá pláž nie je, zrejme ju zničil hurikán. Takéto detaily sa možno zmenili, ale my sme stále rovnakí, možno aj na fotkách vyzeráme rovnako, najmä sa však rovnako dobre cítime a ako vždy na cestách máme dobrú náladu.

Key West je mestečko a ostrov na konci sveta, o čom svedčí aj betónový pamätník s nápisom:

Najjužnejší bod kontinentálnych USA
Key West
Domov západu slnka

Stĺp nám tiež oznamuje, že len 90 míľ odtiaľto je Kuba. Ostrov Key West má 25 tisíc obyvateľov, dĺžku 4 míle a šírku len 2 míle. Od stredoveku priťahoval rybárov, dobrodruhov, spisovateľov a ľudí túžiacich po oddychu. Azda najznámejším obyvateľom Key Westu bol Ernest Hemingway, ktorý tu žil v 30-tych rokoch 20. storočia, býval tu však aj John dos Passos, Tennesee Williams a ďalší velikáni americkej literatúry. Letné sídlo tu mal aj americký prezident Harry Truman, o čom svedčí budova Little White House na Front Street.

Najjužnejší bod USA, Key West, Florida

Najjužnejší bod USA, Key West, Florida

Sú približne 3 hodiny do západu slnka, keď sa približujeme v dopravnej zápche k onému povestnému „nulovému bodu“. V neďalekom stánku si kúpime čerstvý kokos, predavač nám elektrickou vŕtačkou vyrobí dierku a cez ňu prestrčí slamku. Keď šťavu vypijeme, môžeme kokos akurát vyhodiť, pretože ten ignorant nemá žiadny nástroj na otvorenie plodu. Vypýtam si mačetu, len ľahostajne pokrčí plecami. Pamätník je na svojom mieste, musíme trochu počkať, kým sa uvoľní a potom sa fotíme.

Presúvame sa autom po Duval Street a chceme nájsť miesto na parkovanie čo najbližšie k Hemingway House. Niečo voľné tu je, označenie je však nejasné, preto vybehnem do pohrebníctva oproti a vypytujem sa asi 35 – ročného znudeného Černocha, či tam môžem parkovať. Vraví, že nie, pretože to parkovacie miesto používa na biznis. Dnes zrejme v Key West zatiaľ nikto neumrel, keďže je prázdne, ale človek nikdy nevie, preto radí, aby sme sa presunuli bližšie k prístavu, tam vraj zaparkujeme za 20 dolárov. Dobre, nasadám do auta, rozhodnutý hľadať niečo iné. Odrazu náš funebrák pristúpi bližšie ako keby nám chcel ešte niečo poradiť a ponúka svoje parkovacie miesto za 15 dolárov na hodinu. Zdvorilo odmietame a on je očividne sklamaný, dnes už ani funebrák na nás nezarobí. O 50 metrov ďalej za rohom nájdeme mestskú parkovaciu zónu a platím v parkovacom automate 1 a štvrť dolára na hodinu.

Ernest Hemingway je obrovská legenda. Prečítal som už na strednej škole všetky jeho diela dostupné v slovenčine alebo v češtine. Je pre mňa nedostižným vzorom pre jeho pestrý život, ktorý prežil. Aktívne sa zúčastnil španielskej občianskej vojny a obidvoch svetových vojen, dokonca sa vylodil v Normandii. Žil v Paríži, v Taliansku aj v Španielsku. Bol poľovník – cestoval na safari do Afriky, rybárčil v Karibiku a priatelil sa s kľúčovými umeleckými osobnosťami medzivojnového obdobia – Salvador Dalí, Luis Buňuel, Scott Fitzerald, Pablo Picasso a ďalší. Mal postupne 4 manželky, čudujem sa, ako s ním mohli vydržať. Bol to bohém, mal problémy s alkoholom a nakoniec sa zastrelil. V roku 1954 získal Nobelovu cenu za literatúru po napísaní legendárneho dielka Starec a more.

Západ slnka v Starom prístave, Key West, Florida

Západ slnka v Starom prístave, Key West, Florida

Keď sme v roku 2008 navštívili Hemingway House, potulovalo sa po ňom vyše 70 mačiek, dnes ich je rovných 54. Inak je všetko na svojom mieste. Kuchyňa, jedáleň, pracovňa a spálňa. Vonku veľký bazén so záhradou, ktorá je doteraz jedna z najväčších na Key West. Sú tu zachované pôvodné predmety, vzácne fotografie a prvé výtlačky jeho románov Slnko aj vychádza, Zelené vrchy africké, Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu a iných. Vo vitríne má čestné miesto písací stroj, na ktorom písal. Dve fotografie zachytili jeho pobyt v nemocnici po zranení v 1. svetovej vojne, keď robil vodiča sanitky Červeného kríža. Na jednej z nich je on sám ležiaci na nemocničnom lôžku, na druhej zdravotná sestra, s ktorou sa údajne zaplietol.

Hodina strávená prehliadkou domu osobnosti, prezývanej Papa, ma napĺňa vzrušením – tu spával, stoloval, plával v bazéne a v miestnosti na poschodí vedľajšieho domčeka písal a prijímal hostí, pil svoju obľúbenú whisky a možno fajčil fajku. A naberal inšpiráciu.

Slnko je už nízko nad obzorom, to je pre nás signál, aby sme sa presunuli do starého historického prístavu. Je tam promenáda a pamätáme si spred 10 rokov čulý ruch, množstvo hudobníkov, kúzelníkov, artistov, ale aj veštcov a vykladačov kariet a iných podvodníkov. Jeden chlapík v indickom turbane si rozložil stolík s tabuľkou:

Veštím z kariet
10 – ročné skúsenosti

Hľadáme miesto na parkovanie, zahnem za roh do jedného dvora a chlapík chce 25 dolárov na deň. Vravím, že budeme maximálne hodinu, tak mi poradí, že na ulici to isto budem mať lacnejšie. Páči sa mi v tomto aj v iných prípadoch ich férový prístup k zákazníkovi. Nikoho do ničoho nenútia a keď sa vám nepáči, poradia vám, kde dostanete to, čo potrebujete. Nech sú všetci spokojní. Len 200 metrov od Historic Seaport nájdeme jedno mestské parkovacie miesto na Elisabeth Street.

Medzitým už zapadajúce slnko dočervena farbí všetky ulice, budovy, stromy, Míňame Green Street a rozpálenú tehlovú fasádu Museum of Art & History at the Custom House a sochy vonku na nádvorí akoby ožili.

Na promenáde v prístave spoznávame rovnakých umelcov ako kedysi, dav divákov čakajúci na hlavné predstavenie dňa je rovnako početný. Po hladine oceánu v diaľke pomaly pláva niekoľko plachetníc. V povetrí sa vznášajú čajky, volavky, občas preletí aj veľký popolavý kormorán. Všetko je zaliate červenou farbou, ako keby ste pozerali cez filter zvláštnou optikou. Toto nevymyslíš a ani sa to nedá kúpiť za peniaze. Treba prísť a pozerať. Snažím sa nájsť si medzi ľuďmi najlepšie miesto na fotenie a filmovanie.

Po niekoľkých minútach slniečko definitívne zapadne a nadšení diváci spontánne zatlieskajú. Dav sa rozíde a my sa tiež poberieme v ústrety ďalším neopakovateľným zážitkom.

Komentáre

komentárov

Komentáre pre tento článok nie sú povolené