apr 01

Krížová cesta

pridal v Izrael

Včera sme prileteli do Svätej zeme, ubytovali sme sa v Arabskej štvrti v Jeruzaleme, kúsok od Herodesovej brány do Starého mesta. Atmosféra vyše 3000 rokov starého mesta je fantastická. Za vysokými hradbami žijú Arabi, kresťania a Židia v tolerancii a vzájomnej úcte, sú príkladom pre celý svet. Modlia sa, obchodujú, vychovávajú deti a my sa na chvíľu stávame toho súčasťou.

Na úvod si chceme prejsť krížovú cestu. Prichádzame na Via Dolorosa. Nazrieme do Rakúskeho hospicu, čo je starý a štýlový hotel z polovice 19. storočia, kde sa najskôr ubytovávali kňazi, dnes ide o ubytovacie zariadenie pre turistov.

dsc_0398

Via Dolorosa, Jerusalem

Oslovuje nás niekoľko ľudí s ponukou sprievodcovských služieb. Keď zistia, že sme Slováci, ponúkajú akože automaticky 50 % zľavu oproti cenám pre Američanov. Lacný trik. Jedného mladíka si vypočujeme, upozorní nás na zopár zaujímavých artefaktov – Kristov údajný hrob a jeho šľapaj. Dozvedáme sa, že jednotlivé rímskymi číslicami označené miesta zastavenia Ježiša na krížovej ceste by mali byť v skutočnosti asi o 50 metrov pod úrovňou terénu.

Jeruzalem je mesto postavené v púšti a bol za posledných 2000 rokov vystavený nánosom piesku, zvetrávaniu podložia, dokonca zemetraseniam. Poškodené alebo zničené budovy, ba celé ulice boli zastavané ďalšími vrstvami stavieb, čo sa udialo od onej udalosti asi šesťkrát. Skutočná krížová cesta leží teda až desiatky metrov pod nami. Zvyšky pôvodného mesta sú dostupné v niektorých chrámoch, musíte zostúpiť po schodoch riadne hlboko do podzemia, aby ste si vytvorili obraz o polohe starovekého mesta. Zdvorilo odmietame všetkých kandidátov na sprievodcov, pretože nechceme kupovať mačku vo vreci za veľa peňazí a chceme mať súkromie pri prehliadke miest, spojených s azda najsilnejším príbehom ľudského obetovania sa pre druhých.

dsc_0430

Zátišie pri Chráme božieho hrobu, Jeruzalem

Strastiplná krížová cesta bola údajne prerušená 14 zastaveniami. Nie som veľkým znalcom biblie, skúsim vám však priblížiť súvislosti príbehu so súčasným výzorom Cesty bolesti (Via Dolorosa). Na začiatku bol Ježiš odsúdený v Pilátovom paláci. Tento sa nachádza pri Levej bráne do Starého mesta, samotné miesto zastavenia č. 1 je však označené asi 300 m západne od Levej brány, Madrasa al-Omariya je škola.

Zastavenie č. 2, kde Ježiš prijíma a berie svoj kríž, je pri Františkánskom kláštore Flagellation. Kaplnka Odsúdenia označuje miesto, kde bol Ježiš odsúdený, vedľajšia Kaplnka Flagellation je miestom, kde Ježiša bili rímski vojaci. Stenu kláštora zdobí reklama na obchod s kobercami a inými suvenírmi. Ochotne nás povodia po štýlovom obchode, ako keby bol v jaskyni, ukážu na jednu stenu a porozprávajú báchorku o nejakej zaručenej súvislosti s legendárnym príbehom. Mimochodom spomenú výhodné zľavy za kúpu pekných, ale predražených suvenírov.

Na zastavení č. 3, kde Ježis prvýkrát padá pod krížom, je Arménsky katolícky patriarchálny kostol s obchodom so suvenírmi a v ňom si kupujeme tričká a čiapky. Majú milú predavačku, pekný tovar a kresťanské ceny.

Zastavenie č. 4, kde sa Ježiš stretáva s pannou Máriou, je hneď v susedstve. Vojdeme do Chrámu panny Márie Spasiteľky cez nádvorie, traja bezstarostní farníci sedia pri stole a hrajú karty. Pohodička! V kostole sú na dlažbe vzácne mozaiky z 5. storočia a údajné otlačky sandálov panenky Márie.

dsc_0410

Krížová cesta – zastavenie č. 4

Na č. 5 nútia rímski vojaci Šimona, aby pomohol Ježišovi niesť jeho kríž. Na rohu je stánok s tričkami, zaujme ma jedno naozaj vtipné s nápisom: “Nepotrebujem Google, pretože mám múdru manželku”. Predavač vidí môj záujem a ide nažehliť nápis na čisté tričko a tvári sa, že si nevšimol moje odmietanie jeho premrštenej ceny. Nakoniec chrlí na mňa nenávistné pohľady. Cesta zabočí v pravom uhle na západ, stúpame do kopca.

Ježiš sa šiestykrát zastavuje a Veronika utiera šatkou jeho skrvavenú tvár. Na mieste je Kostol svätej tváre. slúžiaci gréckokatolíckemu rádu Malé sestry. Kaplnková časť má názov Križiacky kláštor sv. Cosmosa, bol zreštaurovaný v roku 1953 a vo vnútri sú známe križiacke oblúky.

Na zastavení č. 7 Ježiš druhýkrát padá pod ťarchou kríža. Sme pri františkánskej kaplnke na križovatke Via Dolorosa s Souq Khan al-Zeit, rušným trhoviskom a hlavnou obchodnou a pešou tepnou Starého mesta. Začujeme dobre známu anglickú pieseň “Jingle bell, Jingle bell, …” (“Roľničky, roľničky, …”), pozrieme bližšie a vidíme niečo, čo by sme tu, na Krížovej ceste, nikdy nečakali – veľký neón s logom Coca Cola a maskota tejto firmy Santa Clausa, čo tak zľudovel, že si ho deti v celom kresťanskom svete zamieňajú s Mikulášom alebo Ježiškom. Dosť husté!

Križujeme trhovú ulicu a pokračujeme hore po schodoch Aqabat al-Khanqah. Zastavenie č. 8, kde Ježiš tíši bedákajúce jeruzalemské ženy, je označené na stene gréckeho pravoslávneho Kláštora sv. Charalambosa. Povyše je stánok s ovocím, kde nám zelovociar odšťaví granátové jablká do 2 veľkých pohárov len po 7 šekelov (inde chcú vidridusi 15 alebo 20 šekelov za menší pohárik).

dsc_0423

Via Dolorosa, čerstvá šťava z granátových jabĺk osvieži

Šťava je úžasnej chuti a osvieži naše nohy, aby sme vládali kráčať ďalej a zdolali posledných 28 kamenných schodov k zastaveniu č. 9, kde Ježiš tretíkrát padá na zem. Je to Koptský patriarchálny chrám.

Zastavenia č. 10 až 14 sú všetky v susednom Chráme božieho hrobu. Na 10-ke mu berú šaty – vrchná časť schodiska pred vchodom, na 11-ke ho pribijú na kríž – na Latinskej kalvárii pred vchodom, na 12-ke na kríži umiera – Skala Golgota v Gréckej pravoslávnej kalvárii, na 13-ke ho snímu z kríža a položia mŕtveho do lona (náručia) panny Márie, na 14-ke sa odohráva Ježišov pohreb – edikula chrámu na hlavnom podlaží je boží hrob. Je zaujímavé, že bájna hora Golgota bola údajne pred 2000 rokmi na mieste súčasného Chrámu božieho hrobu, sú tu naznačené fragmenty z tejto hory. Ešte zaujímavejšia je architektúra celého komplexu, ktorý pozostáva z niekoľkých podlaží a rôznych kaplniek a zákutí.

dsc_0425

Via Dolorosa, Jerusalem, vstup do koptského pravoslávneho Chrámu sv. Heleny

Ideme sa pozrieť úzkou chodbou a schodišťom do pôvodnej hĺbky asi 50 metrov pod úrovňou terénu, je tam jazierko s nafukovacím člnom. prechádzame cez “zónu” ortodoxných Grékov, kňazi, čo strážia chrám a dávajú pozor na turistov, vyzerajú v prítmí strašidelne, pôsobia ako černokňažníci z rozprávky, priestory sú osvetlené len sviečkami.

dsc_0440

Chrám božieho hrobu, Jeruzalem

Najzaujímavejšia je atmosféra pri Ježišovom hrobe. Ide o špeciálnu hrobku, kde nie je pochovaný nikto, pretože jej majiteľ po 3 dňoch vstal z mŕtvych, aby vystúpil na nebesia. Mramorová platňa, nad ňou krásne veľké lampy, prichádzajú veriaci, klaňajú sa nad hrobom, bozkávajú mramor a prosia Ježiša o všeličo. Najlepší sú Rusi, tých je tu neúrekom. Prinášajú plné igelitové tašky, vyťahujú z nich rôzne predmety – ikony, kríže, svietniky, sviečky, šatky, výšivky, peňaženky. Kladú tie veci na mramorovú platňu, aby ich “posvätili” a vrátili späť do igelitky. Jedna Ruska vyťahuje z peňaženky kreditnú kartu VISA a prosí Ježiška, aby jej zariadil splatenie dlžoby a naviac zoslal kopu peňazí. “Gospodin, ja prašu tebja o dengi!”, šomre si zaklínadlo. Iný Rus, môže mať 60, položí peňaženku na hrob a jednoducho opakuje: “Dengi, dengi, dengi, …”. Ide o akúsi novodobú ruskú mantru.

Krížová cesta prekonáva naše očakávania, cítime sa s Mariankou duševne povznesení a o silné poznanie bohatší. Uvedomujeme si, že keď toto všetko Ježiš vidí a má čo i len najmenší zmysel pre humor, musí sa od smiechu v hrobe, pardón, na nebi obracať a zadúšať nad bizarným konaním ľudského pokolenia. Quo vadis, domine?

Komentáre

komentárov

Komentáre pre tento článok nie sú povolené