Les obrov v Sequoia & Kings Canyon National Parks
Východiskovým bodom nášho dnešného výletu je Fresno, mesto v kalifornskom Valley, celý deň máme na programe túlať sa po horách Sierra Nevada a vyhľadávať fascinujúce obrie sekvoje. Prichádzame v sobotu dňa 29. septembra 2007 zo západu cestou číslo 180, inak nazývanou Kings´ Canyon Rd. Citeľne stúpame do kopca a prekonávame dosť veľký výškový rozdiel. Prechádzame cez známe lyžiarske stredisko Squaw Valley, ktoré bolo dejiskom zimných olympijských hier v roku 1960.
Je príjemné počasie, teplo na krátke rukávy a kraťasy, obloha blankytná ako z westernových filmov. Dva národné parky Kings Canyon National Park a Sequoia National Park sú administratívne spojené a platí sa tu jednotné vstupné. Pri vstupe do prvého parku je búdka, kde treba zastaviť a zaplatiť, sympatická pani čiernej pleti v uniforme zriadenca nás víta a so širokým úsmevom oznamuje: „Len jeden deň v roku je vstup do národného parku zadarmo a to je práve dnes. Vitajte v Kings Canyon National park.“ Práve sme ušetrili 20 dolárov a máme k dispozícii dva parky.
Vchádzame do informačného strediska, kde je pekné múzeum, kopa propagačného materiálu a radíme sa ako prejsť čo najefektívnejšie obidva národné parky za 1 necelý deň. Okolo nás sú obrovské sekvoje, v porovnaní s nimi je postava človeka zanedbateľná ako mravec oproti slonovi. Pomotáme sa tu a užívame si stretnutie s týmito skutočnými obrami, najväčšími stromami na svete. Jeden zvalený kmeň stromu je dutý a taký veľký, že dospelý človek prejde vzpriamený týmto tunelom pozdĺž celého kmeňa bez toho, aby sa musel prikrčiť. Na parkovisko práve prišla skupina asi 20 motocyklov značky Harley-Davidson.
General Sherman Tree, Sequoia National Park, Kalifornia
Pohneme sa a po jednej míli je križovatka – odbočíme vľavo do Kings Canyon, doprava na juh by sme išli do Národného parku Sequoia, k tomu sa dostaneme niekedy neskôr popoludní. Otvárajú sa nám malebné scenérie kaňonu. Putujeme autom po úzkej kvalitnej kľukatej ceste hádam 20 míľ a potom späť na krížne cesty. Okolie je skalnaté, vedľa cesty tečie rieka Middle Fork Kings River. Keby bolo viac času, mohli by sme sa vybrať na prechádzku niektorým z vyznačených chodníkov. Kaňon je pekný, ale po chvíli trochu jednotvárny.
Po štyroch hodinách strávených v prvom parku sa presúvame do druhého – Sequoia National Park, a to od spomínanej križovatky južným smerom cestou číslo 198, nazývanej Generals Hwy (Cesta generálov). Mám pocit, že opäť stúpame do ešte väčšej nadmorskej výšky. Niet sa čomu čudovať, keď rozdiel medzi najnižším a najvyšším bodom parku je údajne až 4 000 metrov a práve na tomto území sa nachádza najvyšší vrch USA (keď nepočítam Aljašku) Mount Whitney, ktorý dosahuje výšku 4 417 m n. m.
Naším cieľom je Giant Forest (Les obrov), kde sú sústredené najväčšie stromy na svete. Areál je do kopca, pod dolnou časťou lesa je parkovisko výlučne len pre invalidov, preto nájdeme horné parkovisko. Slnko už pomaly zapadá za obzor, keď vystupujeme z auta, ja smerujem k hlúčiku tuctu ľudí, idem sa pozrieť, čo pozorujú asi 20 metrov od parkoviska, Marianka sa ešte obúva a zatvára auto. Zastanem v nemom úžase. Vo vzdialenosti 20 stôp od nás si medveď baribal (čierny medveď) pohodlne sedí na zemi a obratne vyberá semienka z obrovskej šušky sekvoje.
Stretnutie s medveďom, Sequoia National Park, Kalifornia
Ľudia mlčia alebo šepkajú, fotia a filmujú. Je tu aj rodinka s dvoma deťmi, asi 10-ročný chlapec sa chce viac priblížiť k medveďovi s fotoaparátom, otec ho dôrazne zastaví a prikáže, aby sa vrátil. Posunkom súrim Marianku, aby sa prišla pozrieť, tiež zastane ako socha. „A to je čo? On je skrotený? A my sa ho nebojíme?“, pýta sa neveriacky. „Nebojíme sa, lebo nás je veľa“. Medveď nás úplne ignoruje a pokračuje v kŕmení. Po 10 minútach opatrne po špičkách prechádzame na chodník dole kopcom medzi obrie sekvoje.
V tomto parku sa údajne nachádza 5 z 10 najväčších stromov na svete. Najväčší je General Sherman Tree, strom, čo má menovku a tabuľku s popisom, výšku asi 85 metrov a vek okolo 2 500 rokov. Nedá sa ani odfotiť, taký je to stromisko. Rýchlo sa stmieva, preto sa ponáhľame k autu, náš medveď tam už nie je. Mali sme obrovské šťastie, že sme ho videli a fascinuje nás, že si nás nevšímal. Ešte aj medvede sú v Amerike rozumnejšie ako u nás.
Cesta dole z hôr je v tme strašidelná. Ideme v kolóne asi dve hodiny po úzkej ceste po serpentínach, občas sa opravuje cesta, preto musíme čakať na semafóroch. Dvakrát nám pred autom prebehne líška, občas zbadám pri ceste siluetu veľkého jeleňa alebo len zlovestne svietiace oči divej zveri. Musím dávať pozor, idem tadiaľto prvýkrát a je tma ako v rohu.
Keď cesta prestane byť strmá, objavujú sa pri nej prvé známky civilizácie. Po chvíli sa mi javí, že najhoršie máme za sebou, odbočíme k motelu pri ceste a predstavte si, majú voľnú izbu za prijateľné peniaze. Izba je slušná a čistá, pani majiteľka príjemná a zhovorčivá. Pochválim sa, že sme stretli medveďa a vôbec si nás nevšímal. Trochu nás vyvádza z omylu. Medveďov je tu strašne veľa, ľudia sa ich boja, lebo majú obrovskú silu, stáva sa, že skočia na kapotu auta. Kúsok oproti na druhej strane cesty je reštaurácia, kam chodia pravidelne kvôli odpadkom, kontajnery sú však konštruované tak, aby sa do nich medveď nedostal.
Ideme sa pozrieť do reštaurácie oproti, nájdeme normálny bar, dáme si jedno pivo a ideme spať. Snívam o medveďoch a obrích stromoch. Ráno nájdeme pri moteli obrovskú šušku zo sekvoje a vezmeme si ju ako suvenír. Prežité dni v horách Sierra Nevada sú pre nás doživotným silným zážitkom. Kalifornia je veľmi rozmanitá, zajtra sa chystáme do púšte.
