Lucera

9.9.2020

V utorok 8. septembra okolo obeda prichádzam do mestečka Lucera, vojdem do starého mesta a ledva sa s malým autom prepchám úzkymi uličkami. Samozrejme, nikde sa tam nedá zaparkovať a nakoniec musím vyjsť von z tohoto labyrintu a zastanem na parkovisku pri Kostole opáta sv. Antona, kde je rovnomenná mestská brána. Konečne začínam chápať ich siestu, v týchto končinách je od 13:00 až do 17:00. Máločo je otvorené a dokonca ani za parkovanie v mestách v tomto čase neúčtujú poplatky. Všetci sú zalezení doma, buď driemu alebo obedujú, jasne počujem štrnganie kuchynského riadu, okná majú zastreté závesmi alebo okenicami. A ja sa potím a slnko na mňa páli, aspoň naberiem trochu vitamínu D.

Potĺkam sa prázdnymi ulicami starobylého mestečka, ktoré založili Rimania v 4. storočí pred Kristom. Uličky sú lemované domami s jemne opracovanými tehlovými a kamennými stenami pieskovcovej farby. Obchodíky, krčmičky, reštaurácie na lesklých kamenných uliciach.

Po exkomunikácii pápeža Gregora IX. sa Fridrich II. rozhodol posilniť svoju základňu v Apúlii dovozom 20 000 sicílskych Arabov, čo malo zmierniť problémy, ktoré mu na Sicílii spôsobovali arabskí banditi. Bol to mimoriadny krok kresťanského panovníka, a to tým viac, že Fridrich umožnil novým moslimským obyvateľom Lucery stavať mešity a praktizovať svoje náboženstvo iba 290 km od Ríma. Dejiny však boli kruté. Keď sa v roku 1269 zmocnil mesta besný kresťan Angevins, bol zabitý každý moslim, ktorý sa nedokázal obrátiť na kresťanskú vieru.

Katedrála

V strede mesta na Piazza del Duomo je dominantná Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, ktorá vznikla začiatkom 14. storočia na mieste zbúranej mešity. Je sídlom biskupa a ľudovo sa nazýva Santa Maria de la Vittoria. V okolí niet živej duše a kostol je zavretý. Hľadám čo najlepšie uhly na fotenie, kostol je však dosť vysoký na to, aby sa zmestil do záberu celý.

Pevnosť Lucera

Fortezza Svevo Angioina, známejšia ako hrad Lucera, je jednou z najdôležitejších pamiatok, ktoré treba v Taliansku vidieť. Ide o vojenskú pevnosť, obklopenú strmými útesmi z troch strán. Pôvodne tu  bolo miesto starovekej civilizácie z tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Typická je Veža levice a  priekopa okolo hradu nás prenesie do stredoveku. V priebehu storočí prebudovaný švábsky hrad Manfredonia je dnes sídlom Národného múzea archeológie.

Zaparkujem pri neďalekom parku na okraji priľahlej obytnej štvrte. Slnko praží, ale niet sa kde schovať. Prejdem môstikom ponad priekopu a za krátkym vstupným tunelom sa odhalí obrovské priestranstvo obklopené hradbami. Je tu len drevená búda s pokladňou a informačným strediskom. Pani prijme vstupné, podá mi lístok a mapku mesta. Na schody vedúce do veže sa nedostanem, fungujú v obmedzenom „covidovom“ režime.

Počiatky manfredonského hradu Švábsky Angevin siahajú do 13. storočia, kedy bol postavený na ochranu mesta. Dnes je to poklad histórie, v ktorom sa nachádza bohatá zbierka Archeologického múzea. To je zavreté.

Pravidelná geometria budovy odhaľuje niekoľko charakteristických prvkov švábskej architektúry, ako aj podrobnosti typické pre iné architektonické štýly. Táto zmes odráža rôzne príchody a odchody vládnucich dynastií a dominantných mocností mesta.

Rímsky amfiteáter

Lucera má rímsky amfiteáter z 1 storočia pred Kristom. Eliptický pôdorys meria 131 x 99 metrov. Bol postavený na počesť panovníka Augusta a zmestilo sa do neho až 18 000 divákov.

Kostol Svätého Františka z Assisi

Kostol San Francesco d’Assisi zo 14. storočia stojí na námestí Piazza Tribunali v Lucere a postavil ho rod Anjouovcov. V roku 2001 sa stala svätyňou San Francesco Antonio Fasani, v ktorej sú uložené pozostatky svätca Lucera. S kostolom susedí kaplnka Addolorata.

Lucera je mesto, z ktorého sa ťažko odchádza. Oproti mestskej bráne, kde parkujem, je Park patrónky svätej Márie. Idem na prechádzku. Toto je fantasticky vymyslená oddychová zóna pre deti, dospelých aj zdravotne postihnutých. Je tu zeleň umelecké diela a kopa mini športovísk. Na okraji parku je krásna vyhliadka na okolie centra mesta.

Rozhorúčený a povznesený návštevou mesta Lucera sadnem do auta a pokračujem krížom cez kopce Národného parku Gargano do ostrohy čižmy. Túžim si ešte dnes namočiť nohy v mori. Ale o tom nabudúce.

Komentáre

komentárov

Smelý Zajko, autor článku
Smelý Zajko

Cieľom je osvietenie. Prostriedkom je permanentná cesta okolo sveta.

Zobraziť články >