Najlepšie mesto sveta
Keď sa ma niekto v puberte opýtal, kde na svete by som chcel žiť, očakával
odpoveď typu: v Nitre, v Bratislave alebo v Banskej Bystrici, či v Prahe. Ja
som však už vtedy za hlbokej totality túžil po Amerike, čo sa nesmelo hovoriť,
aby ma nezavreli alebo nepovedali, že zo mňa vyrastá akýsi protikomunistický
živel. Obyčajne som odpovedal: „Chcel by som žiť v San Franciscu, v najlepšom
meste na svete!“ Nakoniec som sa usadil v malej dedinke pri Martine, no
spoločným životom s Mariankou sa moja túžba po Amerike zdvojnásobila.
San Francisco, Cable Car
Čím ma v minulosti San Francisco priťahovalo? Spôsobili to, samozrejme,
hlavne americké filmy. Naháňačky na autách po strmých uliciach raz hore,
potom zasa dole, inšpektor Colombo, detektív z oddelenia vrážd sanfranciskej
polície vo svojom typickom baloniaku a s cigarou, čo vyšetroval s noblesou
jemu vlastnou vrahov z vyššej spoločnosti. Sympatická mi bola aj jeho
manželka, ktorú nikto nikdy nevidel. A električky! A malebné viktoriánske
domy vyzdobené zvonku požiarnymi rebríkmi! A čínska štvrť, najväčšia v celej
Amerike.
Prezradím vám tajomstvo, ak ste v SF ešte neboli. San Francisco je v
skutočnosti ešte ďaleko krajšie a podmanivejšie ako vo filmoch a na
fotkách.
San Francisco je mladé veľkomesto, veď vzniklo len v roku 1847 a po
objavení zlata v Colome tu hlavný príliv prisťahovalcov (Gold Rush)
zaznamenali o dva roky neskôr. Nie náhodou aj miestny úspešný klub
amerického futbalu nesie názov 49ers (fortyniners) – „štyridsaťdeviatkári“
na počesť pionierov, čo založili a vybudovali mesto. Dnes má okolo 800 000
obyvateľov. Rozprestiera sa na polostrove približne štvorcového tvaru
7 x 7 míľ (11 x 11 km), je ohraničený Sanfranciským zálivom na severe a
východe a pobrežím Tichého oceánu na západe. Vstup do zálivu je prepojený
dominantným a legendárnym mostom Golden Gate červenej farby. Keď prejdete na
východe cez Bay Bridge (Zálivový most), dostanete sa do Oklandu, kúsok na
severe je Berkeley a na juhu San Jose a ďalšie mestá tohto megalopolisu,
počítajúceho asi 3,5 milióna duší. Na juhu Sanfranciského zálivu je slávne
Silikónové údolie (Silicon Valley), technologická mekka sveta, kde sídlia
všetky počítačové firmy, čo určujú súčasný vývoj najmä informačných
technológií.
San Francisco, vyhliadka na Golden Gate Bridge zo severu
V roku 1906 zasiahlo mesto veľké zemetrasenie a veľká väčšina budov bola
zničená. Mesto postavili znovu a hoci odvtedy prežilo niekoľko ďalších
zemetrasení, ďalšie škody boli minimálne, pretože stavitelia dnešné budovy
postavili odolnejšie. Je tu najviac reštaurácií v pomere k počtu obyvateľov v
USA a najväčšia čínska štvrť v Amerike.
San Francisco bolo koncom 19. storočia označované za „Paríž západu“. Vždy
sa sem zbiehali umelci a intelektuáli. V San Franciscu v 50-tych rokoch
minulého storočia začala éra beatnickej poézie – Lawrence Ferlinghetti,
Allen Ginsberg, Gregory Corso a ďalší, vzniklo tu hnutie hippies – deti
kvetov. Keď som mal 17 rokov, vybral som si do recitačnej súťaže
Hviezdoslavov Kubín báseň Gregory Corsa Manželstvo, čo sa dosť vymykalo
zaužívanej slovenskej klasike a dotiahol som to až do celoštátneho finále.
Zrejme môj pozitívny vzťah k americkým hodnotám bol úprimný a od srdca, čo
porotcovia ocenili dokonca aj za komančov.
Prvýkrát prichádzame do San Francisca z juhu v piatok dňa 21. septembra 2007
po zážitkoch v morskom akváriu v Monterey a celodennej ceste pozdĺž pobrežia
Tichého oceánu po Highway One cez Big Sur. Máme za sebou pozorovanie tuleňov na Piedras Blancas, videli sme srnky vedľa cesty a máme zamotanú hlavu z početných serpentín.
Snažíme sa zohnať ubytovanie, ale v horách sú motely buď obsadené, alebo pre
nás priveľmi drahé.
San Francisco, hotelová izba v Japonskej štvrti
Z provinčnej cesty odrazu nebehneme na 5 – prúdovú diaľnicu s hustou
premávkou. Nemáme mapu ani GPS navigáciu, ani nevieme, kam chceme ísť. Sme
zaskočení, že sme už v San Franciscu, to sme mali v pláne až zajtra. Zídeme
z diaľnice pri najbližšej príležitosti, na benzínke kúpime mapu. Blízko je
obsadený motel, nemajú vôbec nič voľné. Opýtam sa pumpára, kde sa
nachádzame. Chceli by sme si zohnať ubytovanie cez internet. „Kde je tu
internetová kaviareň?“, pýtam sa pumpára. Nechápavo pozerá a pýta sa: „Máte
laptop?“. Žeby v USA nemali internetové kaviarne? Neskôr pochopíme, že kým
na Slovensku sa potrebujeme niekam dostať k počítaču, aby sme mohli používať
internet, v Kalifornii v roku 2007 už všetci frčia na prenosných počítačoch
a wifi pripojení. Dá sa povedať, že celá Kalifornia je jedna veľká
internetová kaviareň.
Sme dosť dezorientovaní, zastaneme v centre, začína mierne pršať, je tma ako v
rohu, pozerám do Lonely Planet. Takmer si zabuchneme kľúče v aute. Pohádame
sa. Odrazu sa mi podarí auto otvoriť. V knižke nachádzam tipy na ubytovanie,
zisťujem, kde presne sme a presunieme sa do Japonskej štvrte, na tretí pokus
nachádzame hotel za 125 dolárov na noc, vezmeme 2 noci. Je to drahé, ale sme v
centre San Francisca. Izba je veľmi dobrá, na stene je veľká maľba japonskej
ulice, fakt pekné.
Ráno preparkujeme auto k supermarketu na California Avenue, lebo pri hoteli
chcú 17 USD parkovné za 1 deň, čo nám pripadá zbytočné za požičané auto.
Kúpime si šalátik a pokračujeme peši na Union Square, hlavnú križovatku
všetkých dopravných mestských trás. Kúpime si lístok na Public Transportation
za 2 x 11 USD. Vezieme sa slávnou električkou Cable Cab prevažne dole kopcom
až k zálivu. V električke je černošský sprievodca v uniforme, krúti pákou, čo
je asi brzda. Nepretržite zabáva cestujúcich vtipmi a bonmotmi, z ktorých
niečo rozumiem a niečo si domyslím, ostatní sa smejú.
San Francisco Maritime National Historic Park
je úžasné múzeum starých lodí, umiestnené na móle Hyde St. Pier. Najmä
Marianka je nadšená, híka a tancuje od šťastia. Prechádzame sa od jednej lode
k druhej a vystúpime na palubu lode Eureka (Heuréka), postavenej v roku 1890.
Je to parník drevenej konštrukcie s hnacími lopatkovými kolesami na boku
(stará klasika), má dĺžku 299,5 stôp, šírku 78 stôp, výtlak 2420 ton a výkon
1500 konských síl. Bola schopná prepraviť naraz 2 300 cestujúcich a 120 áut.
Interiér nevyzerá veľmi luxusne, skôr cestovne – drevené lavice, niekoľko
starých áut, ukážky dobového zariadenia.
San Francisco, plavidlo sa nesmie preťažiť
Balclutha
je plachetnica pre 26 – člennú posádku, ktorá od roku 1887 vozila tovar z
Veľkej Británie do San Francisca. Išlo najmä o debničky so škótskou whisky,
neskôr konzervy s lososmi. Niekoľkokrát zmenila majiteľa a preslávila sa najmä
ako filmová hviezda v slávnom filme Franka Lloyda podľa skutočnej udalosti
Vzbura na lodi Bounty (Mutiny of the Bounty).
C. A. Thayer
je 219 stôp dlhý 3 – sťažňový škuner, postavený v severnej Kalifornii v roku
1895 s výtlakom 453 ton. Bol určený na prepravu dreva. Posádka bola
štvorčlenná, vrátane kuchára a kapitána. Múzeum opatruje aj
ďalšie historické plavidlá, ale nie všetky sú v prístave.
Neďaleko je konečná električky, stojíme v rade takmer hodinu, záujem turistov
je obrovský. Nedobrovoľne sledujeme vystúpenie akejsi tanečnej skupiny, ani to
nie je tanec, ale úbohé pokusy o pohyby do rytmu. Málokedy sa v USA stane, že
muzika, tanec, kúzelníci alebo čokoľvek hoci aj na ulici je nekvalitné. V
tomto prípade ide skôr o výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo. Napriek tomu sa
nájdu znudení turisti, ktorí hodia pár drobných ako sprepitné.
Presúvame sa cez Union Square k nášmu hotelu, pozorujeme ľudí. Na ulici
stretávame poriadnych exotov, niektorí sú výstredne oblečení, je tu dosť
homosexuálnych dvojíc, stretávame Salvatora Dalího v mladom vydaní s krásnymi
dohora vykrútenými fúzami a zopár klonov Fredyho Mercuryho. Zamierime
autobusom k čínskej štvrti. Prihovorí sa nám asi 80 – ročný pán a vraví, že
náš jazyk je mu povedomý. Keď sa dozvie, odkiaľ sme, prezradí, že trochu pozná
Slovensko, pretože pred mnohými rokmi pracoval vo Viedni ako obchodný zástupca
americkej firmy s kancelárskou technikou. Poradí nám čísla autobusov. Do
čínskej štvrte ideme 3-kou, späť sa dostaneme 2-kou.
Čínska štvrť v San Franciscu je naozaj veľká, chvíľu sa prechádzame, potom
zapadneme do jednoduchej reštaurácie. Nie je to dobrá voľba, na podpriemerné
jedlo čakáme celú večnosť, pri vedľajšom stole ustavične plače malé dieťa a
rodičia si s ním nevedia dať rady. Čašníčka je akási nervózna a
zamračená, nie sme ochotní jej zaplatiť sprepitné, naveľa pod tlakom
jej naliehania dám 2 doláre. Utekáme preč, aby nás nezabila. Vysnívané
lukulské hody v originálnej čínskej reštaurácii sa teda nekonajú, sme dosť
sklamaní, ale berieme to športovo.
Ráno sa odhlásime z hotela a zamierime autom k zálivu. Prechádzame
mrakodrapové centrum (downtown) až na Bay Bridge, po ňom ponad záliv do
Oklandu, je tu obrovský prístav pre nákladné lode. Vraciame sa späť, nevieme,
ako sa platí mýto, čo nám neskôr cez požičovňu patrične spočítajú. Okrem
mýtneho a pokuty mestu San Francisco musíme zaplatiť aj poplatok požičovni
Alamo 20 dolárov. Dosť drahý špás.
Sme späť na pobreží zálivu v San Franciscu, Nábrežie nie je prejazdné autom,
ide o oddychovú zónu, musíme teda zaparkovať a prejsť sa. Je teplá nedeľa a
ľudia využívajú voľno na pohybové aktivity. Prechádzajú sa a behajú, vidíme
mladý manželský pár, čo beží tlačiac pred sebou detský kočík.
San Francisco, Hyde St, Pier
Z Móla č. 33 štartujú výletné lode na ostrov Alcatraz za vstupné 25 dolárov.
Bohužiaľ, na dnes sú lístky vypredané, voľné miesta majú na zajtra popoludní.
My však chceme dnes na obed opustiť San Francisco. Škoda, chceli sme sa nechať
zavrieť do cely slávneho väzenia, z ktorého vraj nikdy nikto živý neušiel a
vžiť sa do role legendárneho gangstra Al Caponeho, čo tu nedobrovoľne strávil
dlhý čas až do svojej smrti potom, keď ho usvedčili z daňových podvodov,
pretože početné vraždy a pašovanie alkoholu v rokoch prohibície mu dokázať
nevedeli. Možno nabudúce.
Na Móle 39 pozorujeme uškatce, ako sa vyhrievajú na slnku, občas niektoré
skočia do vody a šantia. Toto mólo im patrí, rovnako ako obdiv a láska
nadšených pozorovateľov, opierajúcich sa o zábradlie s pripravenými
fotoaparátmi a kamerami.
Ešte sa tu chvíľu potúlame, striedavo pozorujeme panorámu zálivu a od neho
kolmo zamerané a do strmých svahov stúpajúce ulice centra mesta s originálnymi
viktoránskymi domami a odchádzame na sever cez nádherne červený a majestátny
most Golden Gate. Za ním odbočíme na vyhliadkové miesto, ktoré poskytuje
jedinečný výhľad na panorámu celej oblasti San Francisca, ktoré sa vyníma na
pozadí zálivu. Pred sebou máme vpravo Golden Gate Bridge, naľavo ostrov
Alcatraz a vzadu Okland za mostom Bay Bridge. Za zálivom vidíme centrum
najlepšieho mesta sveta ako na dlani.
Dovidenia uškatce, Horedole ulice, viktoriánske domy s požiarnymi rebríkmi,
električky a slobodní cool ľudia. Teraz už chceme odísť na sever po Hwy 1, ale
sľubujeme, že sa k vám čím skôr vrátime.
