nov 27

Ostrov na oblohe v Krajine kaňonov

pridal v USA, Utah

Mestečko Hanksville v Utahu má 219 obyvateľov a leží na križovatke cesty číslo 24 severovýchodným smerom a štátnej cesty 95 vedúcej na juh. Severne odtiaľ je sútok rieky Fremont a Kalného potoka (Muddy Creek), ktoré vytvoria Špinavú diabolskú rieku (Dirty Devil River) a tá sa neskôr na juhovýchode vlieva do rieky Colorado. 7 míľ od mesta je vedecká základňa na výskum Marsu.

Zastavujeme na benzínovej pumpe, aby sme sa naraňajkovali. Okrem obligátnej kávy si načapujem z automatu ovsené vločky so škoricovo – jablkovou príchuťou. Do plastovej misky sa po stlačení gombíka sypú vločky a zároveň sú z vedľajšej dýzy zalievané horúcou vodou. Sadneme si vonku pri stole a pozorujeme rybárov, ktorí sa občas zastavia a nakúpia návnady a krmivo z veľkej chladničky, aby si svoje stanovište poriadne zakŕmili.

Canyonlands National Park, Utah

Canyonlands National Park, Utah

Rieka Colorado nás vždy prekvapí tam, kde ju nečakáme a na miestach, kde rozhodujúcim spôsobom milióny rokov formuje najväčšie prírodné krásy západu USA. Stretávali sme ju v severnom Colorade, keď bola ešte malým potôčikom, videli sme ju vo Veľkom Kaňone v Arizone ako celkom veľkú a divokú rieku a zazrieme ju aj dnes 29. septembra 2012 v Národnom parku Canyonlands (Canyonlands National Park), kde celú večnosť vytrvalo modeluje so svojimi prítokmi malebné ryhy do skalných masívov.

Najdôležitejší prítok Zelená rieka (Green river) spolu so samotným Coloradom rozdeľuje tento najrozľahlejší národný park v Utahu na 3 hlavné časti – Island in the Sky (Ostrov na oblohe), Maze (Bludisko) a  Needles (Obelisky). Oblasti sú od seba pomerne vzdialené, nie sú prepojené a do každej je potrebné vstupovať nezávislým vstupom. Na akú-takú prehliadku parku sú potrebné najmenej 3 dni, keby ste chceli park dobre spoznať, rezervujte si najmenej týždeň.

Island in the Sky, Canyonlands National Park, Utah

Island in the Sky, Canyonlands National Park, Utah

Rozhodujeme sa pre najnavštevovanejšiu lokalitu Island in the Sky, kam sa chodí zo severu, preto na križovatke v Hanksville zabočíme na sever po ceste 24, ďalej na východ diaľnicou I 70 a nakoniec odbáčame na juh cestou 191. Hneď po úvodných míľach  jazdy autom v národnom parku je jasné, že park ponúka pohľady ako z iného sveta, nič podobné som doteraz vo svojom živote nevidel.

Kúsok za Návštevníckym strediskom je výhľad do obrovskej priepasti členitého kaňonu, cesta pre terénne autá prudko klesá až na dno po serpentínach, vyzerá nebezpečne, až hrozivo. Nemáme chuť, dosť benzínu ani času nazvyš, aby sme sa spustili na adrenalínový zostup. V hĺbke na hadiacej sa prašnej ceste ledva vidno jednu bodku v pohybe, to len jeep pomaly stúpa hore na dobrodružnej výprave.

Canyonlands National Park, Utah

Canyonlands National Park, Utah

Uvedomujeme si, že máme benzín už len na 86 míľ, pričom v národnom parku nie je jediná benzínka, ani žiadne iné služby, nemáme si kde kúpiť vodu ani jedlo. Zisťujeme, že k poslednému autom prístupnému bodu Grand View Point Overlook a späť k najbližšej benzínke je asi 80 míľ. Vlastne ide len o hrubý odhad vzdialenosti. Tŕpneme, aby nám nedošlo palivo, asistenčné služby síce fungujú spoľahlivo, ale neradi by sme boli nútení sa o tom presviedčať na vlastnej koži.

Mohutné skalné terasy a stolové hory, miestami prerušované hlbokými roklinami a menšími či väčšími kaňonmi pozorujeme z vyvýšenej vyhliadkovej cesty. V roklinách a kaňonoch hľadáme obidva hlavné toky, Green river a Colorado river, tie so svojimi prítokmi vymieľajú korytá, obrastené prekvapujúco bujnou zeleňou.

Canyonlands National Park, Utah

Canyonlands National Park, Utah

Po dvojtýždňovom maratóne prehliadok národných parkov juhozápadu USA sme už dosť unavení, hoci sme na dovolenke, nemali sme ani jeden “oddychový” deň. Fyzická záťaž je vysoká, najmä to, že sa vyskytujeme vo vysokých nadmorských výškach od 2500 do 4500 metrov nad morom. Časový posun tiež robí svoje. Telesná záťaž by sa však dala vydržať. To, čo nám skutočne robí problém je skutočnosť, že sme “preparkovaní”, emocionálne presýtení, pretože aj nádhery sa dá prejesť, keď ju vstrebávate príliš rýchlo.

Národný park Canyonlands opúšťame s pocitom, že sme si jeho hlavnú časť síce pozreli, ale dostatočne neužili, nehovoriac o zvyšných dvoch lokalitách. Je iné vidieť niečo z rýchlika a v strese, alebo si v pohode vychutnať tie krásy. Rozhodne sa sem pri najbližšej návšteve USA, a to čím skôr musíme vrátiť, pretože tento zázrak stojí zato.

Komentáre

komentárov

Tags:

Komentáre pre tento článok nie sú povolené