Ottawa – skúsme si golfový švih pred kanadským parlamentom

Rozhodnutie britskej kráľovnej Viktórie o zvolení mesta Ottawa za metropolu Kanady na Silvestra v roku 1857 s konečnou platnosťou vyriešilo dlhoročné spory o tom, či prevládne anglosaský alebo frankofónny trend. Ottawa leží na hranici dnešných provincií Ontario a Quebec, žijú tu potomkovia Francúzov aj anglicky hovoriaci obyvatelia. Je približne na polceste medzi Kingstonom a Torontom, a tiež medzi Montrealom a Quebecom. Je chránená lesmi a útesom, v dostatočnej vzdialenosti od kanadsko – americkej hranice, čo bolo v minulosti z bezpečnostného hľadiska významné. Už v polovici minulého storočia mala modernú železničnú stanicu a dobré dopravné spojenie s ďalšími hospodársky významnými časťami krajiny, a to po rieke Ottawa do Montrealu a vodnou cestou Rideau do Kingstonu. Kráľovná sa rozhodla múdro.

Dnes ide o krásnu modernú metropolu, o čom sa hneď ráno 14. mája 2008 máme možnosť presvedčiť osobne, hneď ako zaparkujeme našu požičanú toyotu v podzemnom parkovisku v centre mesta pod moderným obchodným komplexom. Odtiaľ je všetko podstatné ľahko dostupné pešo. Hneď upriamime našu pozornosť na parlament. Je nádherné počasie, obloha bez mráčika, slnko pečie, z toho sú aj miestni prekvapení, často to tu nemajú.

Kanadský parlament, Ottawa, Kanada

Na mieste zvanom Parliament Hill bola od 18. storočia vojenská základňa, po roku 1859 sa začal stavať dnešný parlament, čo súvisí s rozhodnutím kráľovnej Viktórie o hlavnom meste Ottawa. V roku 1916 tu bol rozsiahly požiar, po celkovej rekonštrukcii bola dostavaná aj Mierová veža.

Pred parlamentom je veľkorysý voľný priestor s úhľadnými trávnikmi. Na chodníku a trávniku sú postavené rôzne tabuľky a transparenty, ktorými protestujúci občania prejavujú slobodné názory. Napríklad: „The only gay marriage is between a man and a woman“ (Jedine homosexuálne manželstvo je medzi mužom a ženou.) alebo „The truth shal make you free. Not opinion, lies and media propaganda“ (Pravda Ťa oslobodí. Nie názor, lži a mediálna propaganda). Alebo tento: „Without God we self – destruct“ (Bez boha sa sami ničíme).

Prehliadka parlamentu je zadarmo, len si musíme v špeciálnom stane vyzdvihnúť vstupenky, aby mali prehľad o počte návštevníkov. Sprievodca je mladý, temperamentný a strašne utáraný. V chodbách sú na stenách zavesené portréty významných poslancov z minulosti, tzv. speakrov. Vchádzame do snemovne. V poslaneckých laviciach sú pripravené materiály – návrhy zákonov, niečo o životnom prostredí. Na stenách sú nádherné maľby, cítiť viktoránsky vplyv, sú hrdí na svoju krátku históriu.

Kanadský parlament, Ottawa, Kanada

Vchádzame do parlamentnej knižnice, azda najpôsobivejšej miestnosti kanadského parlamentu, s neprehliadnuteľnou sochou kráľovnej Viktórie uprostred. Musíme byť úplne ticho, aby sme nerušili študujúcich poslancov a poslankyne vo funkčnej knižnici. Stúpame výťahom do veže, cez presklené dvere vidno zvony. Hore vo veži sú vzácne kroniky s kompletným zoznamom poslancov v jednotlivých historických funkčných obdobiach.

Okolo parlamentu je vkusný park so sochami najvýznamnejších osobností kanadskej politiky. Je tu socha z čierneho mramoru otca zakladateľa Kanady George-Étienne Cartiera (1814 – 1873), ktorý bol vedúcou osobnosťou tzv. Dolnokanadského povstania v roku 1837, neskôr vstúpil do politiky v roku 1848 a zasadil sa o zavedenie občianskeho zákonníka, platného vo východnej Kanade.

Peknú sediacu sochu z hnedého mramoru na čestnom mieste má Lester Bowles „Mike“ Pearson (1897 – 1972), učenec, štátnik, vojak, predseda vlády, diplomat, ktorý získal Nobelovu cenu mieru v roku 1957 za organizovanie pomoci OSN pri záchrane ľudí počas krízy v Suezskom prieplave. Počas svojho úradu predsedu vlády v rokoch 1963 až 1968 presadil mnoho dôležitých vecí – univerzálny zdravotný systém, zaviedol kanadskú vlajku v dnešnej podobe, študentské pôžičky a ďalšie iné veci. Podľa Pearsona je pomenované medzinárodné letisko v Toronte.

Ľudia z parlamentu, a to politici aj zriadenci, sa tvária veľmi významne a dôstojne, presne tak, ako sa na takú dôležitú inštitúciu patrí. Tomu zodpovedajú veľké čierne vyleštené limuzíny, ktorými politici prichádzajú a odchádzajú. V Kanade sa nikde vo verejných budovách nefajčí, preto fajčiari postávajú vonku pri cigarete. Skupinka troch fajčiacich mužov v dokonalých oblekoch sa zaujato dohaduje o správnom štýle golfového odpalu (švihu). Všetko si pekne názorne predvádzajú.

Výhľad z Parliament Hill, Ottawa, Kanada

Mimochodom, krátko potom, čo zaviedli tvrdé protifajčiarske pravidlá, v Kanade dramaticky klesol počet fajčiarov. Viem si predstaviť, že fajčiar musí v treskúcej zime odísť z pracoviska na fajčiarsku prestávku z administratívnej budovy von, a naviac, keď mrzne vonku, chýba na pracovisku, a jeho kolegovia a nadriadení sa na neho pozerajú cez prsty.

Prehliadka kanadského parlamentu je pre nás hodnotným zážitkom a ďalšie atrakcie už nestihneme, lebo sa musíme posunúť ďalej smerom k nášmu hokejovému cieľu v Quebec City, predtým sa ešte zastavíme v Montreale. Ešte sa trochu autom pomotáme po malebnom centre mesta Ottawa s jeho zámkami, pokocháme sa výhľadom na Parlamentný kopec, Rideau Canal a Gatineau Park. Po 3 hodinách jazdy vchádzame do centra veľkomesta Montreal.

Nájdeme si slušný hotel za dobrú cenu 61 CAD. Chvíľu si užívame luxus hotelovej izby a ideme sa ešte prejsť. Uličky sú plné ľudí, vonku je pekné počasie, ľudia sedia a večerajú alebo popíjajú a debatujú v malebných krčmičkách a reštauráciách v anglikánskom štýle. Dáme si sendvič u akéhosi Aziata, nie je to bohviečo.