jún 21

Pri Západnom múre Židia nariekajú

pridal v Izrael

Pravoverní Židia utekajú ostošesť, moslimovia a kresťania s úctou odstupujú, aby im uvoľnili cestu, ich vieru plne rešpektujú a tolerujú. Väčšina autobusov a taxíkov zastavuje na ulici Sultána Suleimana, čo je severný obchvat okolo hradieb Starého mesta, v arabskej štvrti Jeruzalema. Musia vojsť Damaškovou alebo Herodesovou bránou, potom prebehnúť okolo bazáru, popri obchodoch so všetkým možným a krížom cez celé Staré mesto, aby stihli bohoslužby v synagógach a potom nariekanie pri Západnom múre.

Ľudia pri Múre nárekov, Jeruzalem

Ľudia pri Múre nárekov, Jeruzalem

Židia sú oblečení slávnostne, niektorí majú sviatočnú jarmulku namiesto všednej, tí zámožnejší dokonca kožušinový klobúk. Niektorí si nesú klobúk v špeciálnom plastovom puzdre. Ortodoxní Židia majú dlhé čierne brady a časť vlasov zapletenú do vrkôčikov. Prechádzame okolo veľkého osemramenného svietnika, symbolu sviatku chanuka, čo sú akési židovské Vianoce.

Chanuka je sviatok svetiel, spojený s viacerými symbolmi a rituálmi, prostredníctvom ktorých prejavujú Židia svoju vieru. Pred viac ako 2000 rokmi sa Izraeliti vyslobodili spod gréckej nadvlády a pri znovuvysvätení svojho Chrámu chceli zapáliť večné svetlo, mali len jednu nádobku s malým množstvom olivového oleja, ktorý mal vystačiť len na 1 deň, akoby zázrakom však vydržal oheň horieť až 8 dní. Preto sviatok chanuka trvá 8 dní.

Papieriky s motlitbami pri Múre nárekov, Židovská štvrť, Jeruzalem

Papieriky s motlitbami pri Múre nárekov, Židovská štvrť, Jeruzalem

Vo všetkých oknách domov horia sviečky, sú aj pred dverami príbytkov, na schodištiach a priedomiach, a samozrejme v synagógach. Bohoslužby v synagógach sú prísne rozdelené medzi mužov a ženy, nemôžeme tam teda ísť spolu. O pol šiestej je vstup len pre mužov, idem sa tam pozrieť.

Vo vnútri hlavnej časti chrámu je asi 15 mužov, občas niekto pribudne. Atmosféra je ťažko opísateľná, na prvý pohľad musí byť jasné, že tam nepatrím, aj keď si ma nikto nevšíma, fotografovať si netrúfam, ani mi to nepripadá vhodné. Niektorí muži len mlčky sedia, pohrúžení do svojich motlitieb, iní si nahlas čítajú sväté písmo a zvláštne sa pritom kníšu dopredu a dozadu, akoby boli v tranze. Nerozumiem po hebrejsky, takže nechápem význam hovoreného.

Ortodoxný Žid má pri motlitbe cez plecia prehodený šál – talit, ktorý si niekedy posunie až na hlavu, keď sa potrebuje lepšie sústrediť. Talit je väčšinou biely s čiernymi alebo modrými pruhmi a v rohoch má strapce, nazývané cicit. Jeden strapec je spletený z jednej dlhej nite a troch kratších nití. Nite sú prestrčené otvorom v rohu talitu. Potom sa urobí dvojitý uzol a dlhá niť sa ovinie okolo zvyšných nití 7-krát, 8-krát, 11-krát a 13-krát s dvojitým uzlom medzi každým otočením, spolu teda 39-krát, po preložení napoly tak tvoria 8 nití, na nich je potom uviazaných 5 uzlov. Počty uzlov a nití nie sú náhodné, numerologický význam je v počte prikázaní. Všade horia sviečky. Po 15 minútach sa potichu vzdialim a ideme sa pozrieť k Západnému múru, známemu ako Múr nárekov.

Čítanie z Tóry pri Múre nárekov, Židovská štvrť, Jeruzalem

Čítanie z Tóry pri Múre nárekov, Židovská štvrť, Jeruzalem

Zostupujeme po schodoch k prísnej bezpečnostnej kontrole, na schodoch čaká niekoľko žobrákov na almužnu, ľudia im vložia do plastového pohárika zopár drobných. Matka vedie ruku asi štvorročnému dieťaťu pri vkladaní mince do pohárika a okolie to schvaľuje, dieťa sa učí dávať, čo je tiež prejavom viery. Už sa neviem dočkať, ideme sa pozrieť priamo k Múru nárekov.

Prečo mi všetky tie ženy nadávajú? No jasné, zablúdil som k dámskej časti Múru, ktorá je od mužskej oddelená plotom s hustým pletivom, pričom ženy majú vyárendovanú len asi štvrtinu dĺžky Múru oproti úseku, určenému mužom. Marianka im, pochopiteľne, nevadí. Potom, čo ma ženy vyhnali, idem za nápisom “Men only”. Chvíľu rozmýšľam, či ide o označenie pánskych záchodov alebo mužskú časť Múru nárekov. Áno, ide o záchod, ale zároveň orientačný bod pre “vstup k mužom” pri Múre nárekov.

Sprievod Bar micva, Jeruzalem

Sprievod Bar micva, Jeruzalem

Podídem až k Múru, aby som si ho mohol ohmatať a bližšie poobzerať. Múr nárekov je postavený z kamenných blokov, sú medzi nimi škáry a do nich ukladajú ľudia papieriky so svojimi motlitbami a prianiami. Pozdĺž steny sú sviatočne oblečení Židia, hlasno sa modlia  a robia pri tom zvláštne pohyby. Niektorí sedia na stoličke, iní používajú akýsi prenosný pultík, o ktorý sú opretí a na ňom majú položené sväté písmo, z ktorého čítajú. Otec učí svojho osemročného syna, ako sa má modliť.

Vrátim sa na námestie, kde máme zraz s Mariankou, ihneď si vymieňame zážitky a skúsenosti priamo od Múru. Marianka vraví, že do škáročky medzi kameňmi vložila svoj vlastný papierik s motlitbou, ktorý si napísala včera večer v hoteli. Staršie ženy sedia na plastových stoličkách a mladšie sa pri Múre modlia. Vládne tam pokoj, tolerancia a posvätná úcta. Židovka sa postaví čelom k Múru a priloží dlane na kamene, pritom odrieka akúsi mantru z Tóry, potom ustupuje od steny so zopnutými rukami až k východu, pričom akosi zvláštne narieka. Žena sa nesmie otočiť chrbtom k Múru.

Cez plot spoločne pozorujeme prípravu skupiny mužov na modlenie pri rituále tfilin. Každý muž má motlitebné remienky a 2 malé čierne škatuľky, v ktorých sú skryté 4 pergamenové zvitky s úryvkami z Tóry. Remienok s jednou škatuľkou si omotáva okolo svojej ľavej ruky. Škatuľku si pripevní na biceps a 7-krát ovinie okolo predlaktia. Druhú škatuľku si priloží nad čelo, ale tak, aby nebola medzi očami a remienok aby visel okolo krku oboma koncami pozdĺž tela. Potom si remienok na ruke ovinie okolo kĺbov tretieho a štvrtého prsta a napokon okolo celej ruky tak , aby vytvoril hebrejské písmená slova “všemohúci”. Tfilin sa nosí na znak toho, že každý Žid nosí prikázania z Tóry vo svojom srdci a vo svojej mysli.

Tfilin a talit sú jednými z darov, ktoré dostáva mladý chlapec v deň svojho Bar micva. Bar micva je dôležitý náboženský obrad, prijímanie židovského chlapca medzi dospelých, čím sa chlapec stáva zodpovedným za dodržiavanie micvot, čo je akýsi kódex dodržiavania prikázaní. Rituál absolvuje 13-ročný chlapec v synagóge, a to nasledujúci šabat (židovská sobota) po dovŕšení 13. narodenín.

Bar micva pri Múre nárekov, Jeruzalem

Bar micva pri Múre nárekov, Jeruzalem

Vidíme chlapca, ktorého celá jeho rodina sprevádza až k Múru nárekov a obrad vrcholí vyvolaním k čítaniu z Tóry, čo je židovské sväté písmo. Chlapec je stredobodom pozornosti, otec ho nesie na pleciach, nad hlavou mu pridržiavajú kus farebnej látky, sviatočný sprievod tvorí asi 30 ľudí, ide istotne o príbuzných a priateľov, hrá veselá živá hudba.

Zmráka sa a my sa ešte túlame Židovskou štvrťou, sviečky ešte viac osvetľujú príbytky. Jeruzalem je mesto postavené v púšti a počas svojej 3000-ročnej histórie bol niekoľkokrát prestavaný. Zemetrasenia a púštne búrky spôsobili, že pôvodný Jeruzalem sa nachádza 30 až 50 metrov pod úrovňou súčasných ulíc. Nové domy vždy stavali na ruiny starých, preto existuje niekoľko úrovní starej zástavby. Dnes sú niektoré staré hradby, celé ulice, domy, schodištia a chodby odhalené, v niektorých priestoroch sú reštaurácie alebo obchodíky. Z chodníka pozorujeme veľkú rodinu asi 20 metrov pod nami, ako v štýlovej reštaurácii medzi vykopávkami hodujú. Slávnostný obed alebo večera na počesť mladého chlapca patrí k záveru jeho veľkého dňa.

Vraciame sa domov od Židov cez celé Staré mesto, medzi trhovníkmi hliadkujú dvaja po zuby ozbrojení vojaci. Pri Herodesovej bráne kúpime zopár cukroviniek a sme za hradbami. Domov to nemáme ďaleko, náš hotel je v Arabskej štvrti a majitelia sú očividne kresťania, pretože recepciu zdobí vianočný stromček. Jeruzalem je fantastické mesto tolerancie. Musíte ho obdivovať a milovať.

Komentáre

komentárov

Komentáre pre tento článok nie sú povolené