júl 16

Šťastné Helsinki

pridal v Európa, Fínsko, Helsinki

Vybral som sa s priateľmi na hokej do Helsínk. Výlet na posledné štyri zápasy majstrovstiev sveta je plánovaný týždne dopredu. Aké je moje prekvapenie po štvrťfinále s Kanadou, že mám odrazu až dvakrát vidieť na vlastné oči slovenskú družinu v akcii!

Príprava na predĺžený hokejový víkend je dôkladná, ale rýchla. Balím si len najnutnejšie veci – slovenský dres, taký smiešny fanúšikovský klobúk, holiaci strojček, zubnú kefku, fľašku slivovice, 2 kartóny plechoviek plzeňského piva, článok o Helsinkách z Lonely Planet v počítači, kartičku cestovného poistenia a kreditku. Vo Schwechate si dám pozor, aby som neplatil za nadváhu, chľast je predsa dosť ťažký.

Vedel som, že Hesinki sú príjemné mesto, ale to, čo vidím, prekonáva moje očakávania. Všade čistota, žiadne vysoké barabizne ako vo väčšine metropol v Európe, množstvo zelene – parky, jazierka, more a ostrovy, kvety. Ľudia sú srdeční, milí a príjemní. Behajú, korčuľujú sa, jazdia na bicykloch.

Plavba okolo Helsínk

Plavba okolo Helsínk

Je piatok večer, vyberieme sa na zoznamovaciu plavbu loďou po ostrovoch okolo Helsínk, na lodi podávajú večeru, vynikajúci steak z lososa so šalátom a znamenitý nemecký riesling rýnsky. Sme piati, debatujeme o hokeji a máme medzi sebou Čecha (pardón – Moravana) Tondu. Tonda vyťahuje všetky možné logické i umelo vykonštruované argumenty a teórie o zajtrajšom jednoznačnom víťazstve českého tímu v semifinále so Slovenskom. Psychológia, tradícia, tzv. český komplex a štatistiky sa údajne nedajú prekonať slovenskou disciplínou a tímovým víťazným duchom. Našťastie sme na neho štyria a kontrujeme našimi dôvodmi. Každá séria jedného dňa musí skončiť, Helsinki sú pre nás prajné a oslabení Česi teraz nemajú svoj tradičný útok “Jágr – Štěstí – Náhoda”.

Polemika s hlavnou a jedinou témou “zajtrajšie víťazstvo” je prerušovaná len krátkymi prechádzkami po hornej palube za účelom fotenia nádherných scenérií. Zaujímavé sú pri chatách na ostrovoch malé “kadibúdky”, zhodneme sa, že to sú sauny. Debata pokračuje ešte dlho do noci, prechádzame sa po večerných Helsinkách, stretávame ruských fanúšikov. Všetci držia palce Slovákom. Zakotvíme v českej krčme a popíjame české pivo po 8 €. Jedna runda stojí toľko, čo by nám doma vystačilo na celý večer.

V sobotu je semifinále majstrovstiev sveta – sme tam

Ráno vyrážame s parťákom Ľubom do mesta. Okrem prehliadky mesta je naším cieľom nájsť tyčinky na čistenie uší, budeme ich potrebovať pri maľovaní štátneho znaku na tvár pred zápasom. Farby máme. Zastavujú nás ľudia a chcú sa s nami fotiť. Pijeme kapučíno pred kaviarňou a vyhrievame sa na slniečku. Pristaví sa starší pán, asi sedemdesiatnik, vysťažuje sa nám na bulharských a rumunských cigáňov, ktorí hromadne prichádzajú do Fínska a priživujú sa na štedrom sociálnom systéme. Samozrejme, že väčšinou nepracujú a robia problémy. Chvíľku s nami posedí, potom pokračuje svojou cestou. Všetci Fíni sú príjemní, milí a otvorení ľudia.

Poprechádzame sa po tržnici v prístave, predávajú samé super veci. Kožušinové výrobky z polárnej líšky, zo soba, všetky možné suveníry a priamo pred Vami Vám upečú krevety alebo homára. Mňam!

Prejdeme okolo maríny s luxusnými jachtami, vybehneme hore briežkom k Uspenskej katedrále (Uspenskin Katedraali) a kocháme sa touto fotogenickou stavbou z červených tehál, postavenou ruskou pravoslávnou cirkvou v roku 1868. Dnes kostol využíva Fínska ortodoxná kongregácia.

Fatra - Mátra - Tatra

Fatra – Mátra – Tatra

Okolo prezidentského paláca zabočíme na Senátne námestie, k ďalšej dominante mesta, neoklacisistickej luteránskej katedrále Tuomiokirkko, postavenej v roku 1852. Ku katedrále vedie široké schodište s peknou fontánou.

Presúvame sa k hlavnej železničnej stanici, kde máme zraz pred spoločným odchodom na hokej. Dáme si pivo a električkou ideme do Hartwal arény, moderného hokejového chrámu. Pred halou je fanúšikovský stan, ľudia sú poobliekaní ako na karneval, fantázii sa medze nekladú, fotím ostošesť.

O 14:30 začína pre nás predkrm Rusi verzus Fíni. Hokej je kvalitný, hoci Rusi jednoznačne dominujú 6:2.Minuloročné čaro majstrov sveta z Bratislavy akosi vyprchalo. Malkin absolútne žiari a zaznamenáva hetrik.

Slovenská časť našej partie

Slovenská časť našej partie

Pred našim zápasom o 18:30 máme chvíľu čas, nájdeme si pokojné miestečko, aby sme sa mohli sústrediť na zdobenie tváre. Maľovanie štátneho znaku je pomerne komplikované, chce to cvik, našťastie Ľubo je v tom dobrý. Sám sa však namaľovať nevie, preto sa môžem realizovať. Najskôr naberiem na ušnú tyčinku modrú farbu a ťahám zospodu Fatra-Mátra-Tatra, potom bielou farbičkou maľujem dvojkríž, musím dať pozor na proporcie, primeranú veľkosť. Ešte pozornejšie doplním červený zvyšok znaku. Farba je dosť hustá, ťažko sa vytvárajú ostré okraje. Ide o neškodný fanúšikovský mejkap.

Pozerám na rozkorčuľovanie našich chlapcov pred semifinále. Srší z nich pohoda a sebavedomie. V samotnom zápase nemôže byť ani reči o “slovenskom komplexe”, naši hrajú rozumne a veľmi obetavo, keď drží jeden hráč puk, ďalší ho istí a v prípade problémov hneď zdvojuje. Ján Laco v bráne čaruje, má dobre postavenú bránu, žŕďky mu často vyzváňajú. Okrem Zdena Cháru a Michala Handzuša hrá fantasticky Andrej Sekera, ktorý si neuveriteľne verí, namiesto rýchleho zbavenia sa puku najskôr ako posledný obranca sa kľučkami zbavuje dvoch českých hráčov, vzápätí presne prihrá dopredu útočníkovi. Nervy mám našponované. Tomáš Starosta je narazený na mantinel, odchádza z ľadu a jasný faul zostáva nepotrestaný. Hráme len na 5 obrancov. Miro Šatan rozhoduje zápas v oslabení svojím druhým gólom po perfektnej robote Handzuša. Vyhrávame zápas 3:1. “A je vymalováno, Tondo!” Slovensko je vo finále majstrovstiev sveta v hokeji! Úžasný pocit.

Oslavujeme dlho do noci a tešíme sa na zajtrajšie finále s Rusmi. Ako znalci hokeja dobre vieme, že by sa musel stať zázrak, aby sme vyhrali, pretože objektívny rozdiel v kvalite hráčov z oboch tímov je priepastný. My máme len niekoľko hviezd z NHL, Rusi zostavu nabitú špičkovými svetovými hráčmi. Ale či sme neprežívali v doterajšom priebehu majstrovstiev jeden veľký zázrak? Musíme veriť.

V nedeľu je finále Slovensko – Rusko

V nedeľu ráno som opäť v meste, vidno aj početnejšie zastúpenie slovenských fanúšikov. Prechádzame sa po meste, navštívime Fínske národné múzeum (Kansallismuseo), originálne umiestnené v gotickom kostole. Ide najmä o národopisné múzeum so všetkým, čo k tomu patrí. Zbierky vykopávok a rôznych artefaktov od praveku až po 20. storočie, fotografie, dokumenty, videoprojekcie. Také vylepšené Slovenské národné múzeum v Martine.

Času je málo, musíme sa ponáhľať na zápas o tretie miesto, začína sa o 16:00. Fíni odohrajú s Českom solídny zápas, ale Česi sú lepší a šťastnejší. Česi obhajujú bronz. Atmosféra v hale a okolí je predznačená očakávaným finále. Niekoľko tisíc Slovákov a omnoho viac Rusov sa teší na veľké divadlo. Pri rozkorčuľovaní naši vyzerajú veľmi dobre a uvoľnene, na počudovanie vidím aj Starostu, takže budeme mať predsalen 6 obrancov.

Finále začína o 20:30 a hneď je jasné, že pekelné tempo a nasadenie vysoko prevyšuje predchádzajúce zápasy. Sedím v 8. rade za našou bránou, Ján Laco je opäť výborný. Zdeno Chára dáva rýchly gól a Rusi sú zaskočení, 1:0 pre Slovensko. Rusi stupňujú tlak a Siominovi sa podarí vyrovnať po bleskovej spolupráci s Ovečkinom. Akcia týchto dvoch chlapcov z Washingtonu Capitals sa odohráva len niekoľko metrov pred mojimi očami, naša obrana ako keby skamenela. Vyrovnané na 1:1.

Fínsky fanúšik - hokejový Elvis

Fínsky hokejový Elvis

Druhá tretina je v znamení stupňujúceho sa tlaku ruského tímu, ktorému už naši nestíhajú odolávať. Tu sa očividne prejavuje rozdiel v kvalite hráčov. Dostávame 3 góly za sebou a je po zápase, 1:4 pre súpera. Rusí sú silnejší vo všetkých činnostiach, my máme len dvoch naozaj špičkových obrancov (Chára a Sekera), ostatní nemajú na to, aby ubránili Ovečkina, Malkina alebo Dacjuka. Okrem toho náš útok sa vôbec nevie presadiť proti bezchybnej ruskej obrane.

Na začiatku tretej tretiny už Rusi hrajú na udržanie stavu, zvoľňujú tempo, po chybe v rozohrávke však dostávame piaty gól a Ján Laco sa nechá vystriedať Petrom Hamerlíkom. Robíme, čo nám Rusi dovolia a pri Ovečkinovom vylúčení strieľa Chára druhý gól po prihrávke Surového, 2:5. Napokon najlepší hráč turnaja Jevgenij Malkin uzatvára skóre na konečných 2:6. Rusi sú majstri sveta.

Chlapci, ďakujeme!

Chlapci, ďakujeme!

Dojímavý je záverečný ceremoniál, ovácie, ďakovačka a gesto Zdena Cháru aj Tomáša Kopeckého, ktorí si obliekajú dres s číslom 38 a posielajú pozdravy do neba svojmu priateľovi Pavlovi Demitrovi. Po vybičovanej atmosfére prichádza uvoľnenie, nie sklamanie.

Po zápase ideme opäť do českej krčmy na pivo, debatujeme s pripitými Fínmi a sme plní zážitkov.

Pondelok v Helsinkách je náš posledný deň

O siedmej ráno moji parťáci sladko spia, ja vyrážam do ulíc. Na tržnici hľadám vhodný darček, besedujem s trhovníkmi. Laponská umelkyňa ponúka vlastnoručne vyrobené bábiky. To je darček pre Marianku! V prístave sa po porade s informátorkou rozhodujem, že nepôjdem na ostrov Suomenlinna, kde stojí slávna pevnosť. Čas prepravy trajektom tam i späť plus minimálne 2-hodinová prehliadka múzeí by trvalo príliš dlho, aby som sa stihol odhlásiť z hotela. Nastupujem na električku a len tak sa túlam po meste. Parky, zeleň, čisté úhľadné ulice, maríny a v diaľke ostrovy.

O pol dvanástej som v hoteli, pobalím sa a vypýtam si hotelový účet. Batožinu si s Ľubom odkladáme na recepcii a objednávame taxík na letisko na pol štvrtú, dovtedy sa chceme ešte niekam pozrieť.

Mierime k olympijskému štadiónu, vo Fínskom múzeu športu sa stretávame s Tondom. Vyvezieme sa výťahom na vyhliadkovú vežu a vidíme Helsinki ako na dlani. Pod nami sú športoviská Olympijského štadióna, kde kedysi v roku 1952 vybojoval Emil Zátopek neuveriteľné 3 zlaté olympijské medaily, a to v behu na 5 km, 10 km a v maratónskom behu, pričom všetky 3 disciplíny zvládol v olympijskom rekorde. Dodnes sa to nikomu inému nepodarilo zopakovať.

Z olympijského komplexu sa vraciame do hotela pešo bočnými uličkami a cez park s jazierkom. Je veľmi príjemné počasie, ľudia sa opaľujú, piknikujú a športujú. Rozdávam posledné zásoby z plechoviek plzeňského piva.

Hotelová recepcia prvýkrát zlyháva v inak dokonalom Fínsku, keď zistíme, že sa na nás vykašlali s taxíkom. Objednávajú ho až teraz, a to už máme problémy stihnúť lietadlo, aj kvôli popoludňajšej dopravnej špičke. Moji parťáci, Ľubo a Tonda, majú z toho nervy. Ja som pokojný, lepšie povedané, trochu vzrušený z predstavy, že by som v tomto úžasnom meste zostal ešte o deň dlhšie.

Checkin nakoniec stihneme niekoľko sekúnd pred jeho uzatvorením. Utekáme na screening a stretávame Dušana s Aničkou, zvyšných členov našej partie. Po polhodine letu nám oznámia, že na ľavom motore je pokazená elektronika a vraciame sa do Helsínk, vraj žiadne nebezpečenstvo nehrozí:)). Moji parťáci sa lúčia so životom, ja len lakonicky konštatujem, že sa pravdepodobne staneme epizódou skvelého seriálu o leteckých katastrofách. Ľudia okolo mňa majú obrovský strach.

Ja to beriem športovo, viem, že sa nič nestane. Urobili sme si zadarmo vyhliadkový let nad pobaltskými štátmi a veľkým oblúkom okolo Talinu sa vraciame, aby sme po hodine pristáli v Heslinkách. Kým nám vymenia lietadlo, dostávam od leteckej spoločnosti Finnair poukážku na 10 € do neďalekého baru v tranzitnej zóne. Aká náhoda, takmer každý drink stojí 10 €, objednávam pivo.

Opakovaný let prebehne hladko, domov sa vraciame unavení, niektorí z nás aj vystresovaní, ale ja som výsostne spokojný.

Komentáre

komentárov

Napíšte odpoveď

Musíte byť prihlásený pridať príspevok