Yosemite

Zavčasrána 28. septembra 2007 sa zobúdzame v moteli za 60 USD bez raňajok v meste Manteca, ktoré nie je ničím významné, len svojou užitočnou polohou, pretože sa nachádza priamo v strede severnej časti kalifornského Valley, medzi diaľnicou číslo 5 a cestou číslo 99, vedúcim severojužným smerom. Zároveň máme najvýhodnejšie východisko na výlet do národného parku Yosemite, prezývaného Tádž Mahal medzi národnými parkami. Náš knižný sprievodca tvrdí, že je tam sústredené „nadreálne množstvo krásy“. Uvidíme, či nepreháňajú.

Zjeme raňajky, čo sme si kúpili večer v neďalekom obchode a obdivujeme pekný kamión Pepsi, ktorý zastal na dvore. Zo stredu „údolia“ k úpätiu Sierra Nevada je dosť ďaleko, viac ako 100 míľ. Mám pocit, že ideme v kuse do mierneho kopca. Po ceste zastanem pri hasičskej zbrojnici v mestečku Groveland a odfotím si hasičské autá. To je práve jeden zo symbolov vysnívanej Ameriky. Sú veci, ktoré sú tu úplne iné a krajšie ako u nás v Európe a od detstva sme ich obdivovali len vo filmoch z Holywoodu, na nich sme vyrastali. Hasičské autá, kamióny, nákladné vlaky s vyše 100 vozňami, policajti (tí sa nesmú fotiť!), mrakodrapy, originálne dopravné značky a podobne.

Pri vstupe do parku zaplatíme 20 dolárov, čakáme v dlhej kolóne, lebo opravujú cestu, naveľa prechádzame cez „galériu“, akýsi vyhliadkový portál, odkiaľ je úžasný výhľad na veľkú časť parku, urobíme si krátku zastávku na fotenie. O chvíľu zostupujeme do Yosemite Valley, hlavnej časti národného parku. Yosemite NP je prístupný celoročne a som si vedomý, že v každom ročnom období vyzerá inak. V lete rozkvitnuté lúky, v zime zasnežené pláne. Teraz je aj ten najväčší vodopád vyschnutý, kvôli vodopádom sa sem chodí na jar. Ročne navštívi park okolo 4 miliónov turistov. V lete tu musí byť poriadny nával.

El Capitán, Yosemite National Park, Kalifornia

Údolie je lemované dvomi cestami, južná sa nazýva Southside Drive a je sprevádzaná riekou Merced, ňou sa presúvame na koniec údolia, späť sa potom vraciame cestou Northside Drive. Na konci údolia je Half Dome Village a veľké parkovisko, odtiaľ sa začínajú prechádzky po niekoľkých chodníkoch. Aj my sa trochu prejdeme, ale veľa času nemáme, keď chceme vidieť ešte ďalšie miesta v parku.

Za zmienku stojí výstražná tabuľa s inštrukciami, ako ochrániť jedlo proti útokom medveďov. Vlastné jedlo nesmiete po zotmení nechávať v aute, ale máte ho uložiť do špeciálnych uzamykateľných skriniek. Mimochodom, s medveďom nie sú žarty, rešpekt je namieste. Niektorí turisti sa k medveďovi ľahkovážne približujú na minimálnu vzdialenosť za účelom fotenia. Dospelý grizzly prebehne 100 metrov za 6 sekúnd a keď ho nahneváte, nepomôže sa schovať do auta, má takú silu, že otvorí vaše auto ako konzervu sardiniek. Vraj pomáha medvedí sprey, nie som si však istý, či by som stihol pri útoku medveďa ho vytiahnuť, použiť, či dokonca prečítať návod na použitie.

Pomaly sa vraciame údolím a fotíme sa pred legendárnou skalou El Capitán, skutočný symbol národného parku. Žulový monolit vyčnieva až 900 metrov nad úrovňou terénu a je vďačným cieľom skalolezcov a base jumperov. Veľmi fotogenické, až romanticky majestátne miesto.

Nachádzame cestu číslo 41 a južným smerom klesáme z hôr opäť do kalifornského Valley, už po zotmení sa ocitneme v meste Fresno, kde žije okrem Hispáncov a Černochov aj početná komunita Arménov. Ich najvýznamnejším predstaviteľom bol slávny spisovateľ William Saroyan, ktorý sa tu narodil, prežil celý život, aj tu zomrel. Štvrte, ktorými prechádzame, sú chudobné, ponuré, neupravené a smutné.

Nájdeme si jednoduchý motel za 50 dolárov, leží v tmavom neosvetlenom areáli. Máme tu akýchsi podozrivých susedov, robia krik, hádajú sa a každú chvíľu čakáme nejaký problém – prepad, lúpež, únos za účelom nášho rozmontovania na orgány a podobne, fantázia pracuje. Nakoniec sa do rána nič nestane a my sme nachystaní na ďalší celodenný výlet do Sierra Nevada.