Phuket – pekné dni na Patong Beach
Pondelkový večerný let z Bangkoku do Phuketu ledva stíhame, pretože na prestup po prílete zo Siem Reap v Kambodži máme len hodinu, čo pri veľkosti medzinárodného letiska Suvarnabhumi je tragicky málo, preto sa poklusom presúvame medzi jednotlivými checkpointmi. Našťastie si nemusíme vyzdvihnúť batožinu, lebo ide len o prestup v rámci jednej letenky so spoločnosťou Bangkok Airways. Nakoniec všetko stíhame a polhodinu pred polnocou vystupujeme na letisku v Phukete. O chvíľu už cestujeme mikrobusom do Patong Beach. Vodič jazdí ako blázon. Tam, kde je predpísaná 50-ka, ide 120, raz mu vbehne do cesty veľký pes a zabrzdí tak, že všetci vo vozidle pocítime, čo je zotrvačná sila. Našťastie je mikrobus úplne plný turistov a batožiny, preto neexistuje prakticky žiadny priestor, kam by sme mohli vyletieť.
Máme objednaný 5-hviezdičkový hotel kúsok od pláže, vychválený na Booking.com do nebies, o pol jednej v noci zastaneme pred vchodom do obyčajného hotela bez hviezd. Pýtam sa znudených ženičiek v recepcii, kde sa podeli hviezdy, začnú sa vyhovárať, že hotel je nový a akosi to zahovoria.
Sme unavení telesne aj duševne, preto sa registrujeme a ubytujeme. Až postupne nám to začne dochádzať. Zariadenie je obyčajné, hotelová izba je nemožne riešená, v kúpeľni poriadne neodteká voda zo sprchovacieho kúta, bazén pre niekoľko sto hostí s rozmermi asi 3×2 metre a s 5 lehátkami, raňajky hnusné. Namiesto poriadnej kávy ako sa patrí na hotel vyššej kategórie si môžeme zaliať instantnú kávu horúcou vodou. Poloha v pochybnej štvrti ďaleko od pláže.
Presťahujeme sa hneď na druhý deň dopoludnia do skvelého hotela Modern Living priamo oproti pláži. Personál je nesmierne milý a nápomocný. Strašne ma baví sa po thajsky zdraviť. Zopnem ruky pred sebou, pokloním sa a poviem s úsmevom Savadí Kráb. Tak sa zdravia muži, ženy hovoria Savadí Ká. Sú slušní a zdvorilí a stále sa usmievajú.
Hoci nie sme žiadni plážoví inžinieri, chodíme na pláž každý deň, keď nie sme práve na výlete. Zoznamujeme sa s ľuďmi. Mladý Poliak z Krakova, čo študuje na univerzite v Manchestri a má 2 týždne voľno. Rozpráva po poľsky, my po slovensky a takmer všetko si rozumieme, čo nie, povieme po anglicky. Debatujeme ako je u nás a u nich a spoločne si zanadávame na pomery. Manželský pár v dôchodkovom veku z Iránu sú vyšportovaní ľudia. Každý deň behajú po pláži, on po behu urobí 20 kľukov a dopraje si dobre vychladené pivo. Dáme sa do reči. Vraj život v Iráne nie je dobrý, ekonomika stagnuje, ale ich rodina sa má dobre. Majú stavebnú firmu a obchodnú spoločnosť, o všetko sa im už starajú deti a oni cestujú po svete. Pivo? Nie sú pravoverní moslimovia, aj keď vo svojej krajine by na verejnosti veru piť nemohli. Jeden z ich synov žije a podniká v Kanade, aj tam často cestujú.
Pláž je chránená veľkými píniami, nepotrebujeme ani slnečník. Na neďalekej lavičke každý deň vysedáva nemecký dôchodca, pozoruje ľudí a popíja pivo z fľaše. Raz si k nemu prisadne rovnako starý Francúz a zapáli si cigaretu. Nemec upozorní Francúza, že tu je zakázané fajčiť, na to Francúz reaguje arogantným a agresívnym správaním. Nemec trvá na svojom a ukazuje na fajčiarsku zónu obďaleč, na to Francúz zasadí Nemcovi ranu päsťou do ramena a nemecký ujo spadne na zem. Marianka na to pozerá a Francúz ju okríkne, aby sa pozerala inde. Marianka mu ukazuje smer, kde nájde fajčiarsku zónu. Francúz odíde k svojej partii dôchodcov, čo vylihujú asi 15 metrov odtiaľ a jeho žena ho napomína, aby sa krotil. Hambí sa za neho, ale len trochu, zrejme je zvyknutá. Po chvíli Francúzi objavia fajčiarsky kútik, tým sa ukazuje, že Nemec bol v práve. „Vidíš?“, hovorí mu manželka. A ostatní Francúzi sa na tom smejú. Neviem, či by sa takto správali aj vo Francúzsku.
Každú chvíľu podíde k nám nejaký plážový obchodník. Predavač okuliarov môže mať asi 15 rokov. Pýtam sa ho, prečo nechodí do školy. Vraj na to nemá peniaze a musí sa nejako živiť. Predávajú tu rôzne oblečenie, bižutériu, ovocie, balzamy a mastičky z aloe vera.
Západ slnka Phuket, Thajsko
Voda v Andamanskom mori je teplá a príjemná, väčšinou aj čistá. Len raz zbadám ružovú medúzu. Jedna Ruska sa sťažuje, že pred týždňom ju medúza škaredo popŕhlila a ukazuje stopy na stehne. Niekedy sú pekné vlny a môžeme sa v nich vyblázniť aj keď nemáme surf. Každý deň okolo dvanástej idem kúpiť dva kokosové orechy a je to ako lahodné predjedlo pred obedom.
Večer sa len tak tárame po meste, všade voňajú dobroty od kebabu až po luxusné morské potvory. Zaujímavá je zmrzlina, vytvorená z čistého ovocia. Poviete si druh, napríklad mango, rozšľahajú ho a položia na mrazivú kovovú platňu. Vznikne z toho akási palacinka, ktorú potom zoškrabú, zakrútia do trubičiek a vložia do papierového pohára. Odolávame lákačom na ping pong show, striptíz na ázijský spôsob, ale toto nevyskúšame, lebo nám to pripadá drahé a primitívne. Sú tu aj transvestiti, chlapi čo sa tvária ako pekné ženy, a tiež majú svoje predstavenie. Po celom meste chodí reklamné auto, chlapci propagujú thajský box, behajú medzi ľudí a rozdávajú letáky.
Vyberieme sa na výlet po Phukete. Vyvezú nás na vyhliadkový bod na východe polostrova. Je tam nádherný výhľad na Andamanské more a ostrovy. Po 20 minútach nás vysadia pod sochou veľkého sediaceho budhu. Je to pekný areál, ide o najväčšieho Budhu na Phukete, je vysoký 45 metrov, postavený je z bieleho nefritového mramoru, v jeho útrobách je kláštor a zmienky o návšteve niektorých celebrít svetového formátu. Z tohto miesta sú krásne vyhliadky na celý južný Phuket – rovnomenné mesto Phuket, pláže Kata, pláže Karon, záliv Chalong.
Veľký sediaci Budha, Phuket, Thajsko
Zastavíme sa pomaznať s malým slonom (má asi 1 tonu), za mierny poplatok si môžeme kúpiť dobroty a kŕmiť ho. Presúvame sa do starého mesta Phuket, stretneme mladomanželov s profesionálnym fotografom, nevesta je trochu pri tele. Urobíme si krátku prechádzku po hlavnej ulici plnej zaujímavých budov a obchodíkov so suvenírmi. Navštívime Chrám v Chalongu, Wat Chalong bol postavený na začiatku 19. storočia. Jeho skutočné meno je Wat Chaiyathararam, je najväčší a najnavštevovanejší z chrámov Phuketu. Miestni obyvatelia a mnohí thajskí turisti sa sem prichádzajú modliť a vyjadriť rešpekt k niekoľkým uctievaným mníchom, ktorí boli zakladateľmi Wat Chalongu, medzi nimi aj Luang Pho Cham a Luang Pho Chuang, 2 mnísi, ktorí viedli obyvateľov okresu Chalong Sub v boji proti čínskemu povstaniu v roku 1876 a svojou znalosťou prírodnej medicíny pomohli zraneným.
Najnovšia budova na pozemku Wat Chalong je 60 metrov vysoká motlitebňa (čedi), ktorá ukrýva úlomky kostí Budhu. Steny a stropy sú zdobené krásnymi obrazmi ilustrujúcimi život Budhu, ako aj mnohými darovanými zlatými sochami. Wat Chalong Chedi je postavený na troch poschodiach, takže môžeme vyliezť po schodoch až na terasu na najvyššom poschodí, aby sme získali pekný výhľad na park a vtáctvo na celom chrámovom pozemku.
Ďalšou zastávkou je továreň na spracovanie orieškov kešu. Je tu možnosť pozorovať celý výrobný proces, a samozrejme musíme navštíviť obchod, kde si môžeme ochutnať vzorky výrobkov, orieškov kešu na všetky spôsoby a so všakovakými príchuťami a prísadami, od medu až po chilli.
Takmer všetky výlety v Thajsku ponúkané miestnymi cestovkami sú spojené s nákupmi, čo je zdrojom dodatočných príjmov sprievodcov a šoférov. Tak je to v kešu továrni a rovnako aj v nasledujúcej včelej farme a vo veľkej výrobni šperkov. Nič si tam nekúpime, len ochutnávame alebo pozeráme.
Výlet je na pol dňa, vraciame sa pred západom slnka a upaľujeme na pláž, pretože divadlo s veľkou červenou guľou ako sa postupne stratí za horizontom, si nikdy nechceme nechať ujsť. Jeden nádherný deň je za nami.
