Potápanie pri ostrove Phi Phi
Pred odletom do Thajska som bol na pochybách, ktorú časť potápačského výstroja si mám zabaliť. Po konzultácii s potápačsky skúsenejšími kamarátmi som sa rozhodol pre kompromis. Mám tu svoj potápačský počítač, topánky, mokrý oblek a masku. A samozrejme logbook s preukazmi a gopro kameru. Zvyšok si požičiam. Prišli sme s Mariankou osobne do potápačského centra All4Diving v Patong Beach a hneď sme sa dohodli, že o dva dni ideme s nimi na loď.
Phi Phi (čítaj pipi, nie fifi) je ten ostrov v Andamanskom mori, kde bol nakrútený slávny film Pláž (The Beach) režiséra Dannyho Boyleho s Leonardom DiCapriom v hlavnej úlohe. Plavíme sa tam z prístavu v Chalongu viac ako hodinu. Loď je určená asi pre 30 potápačov je tu profesionálna posádka, dobré jedlo a vôbec starostlivosť je na vysokej úrovni. Počasie je fajn, aj keď trochu fúka. Potápači sú rôzne skúsení. Niektorí si práve robia základný výcvik na OWD, iní sú ostrieľaní ľudia so stovkami ponorov. Ja chcem urobiť svoj 88. až 90. ponor mojej krátkej kariéry rekreačného potápača.
Kotvíme na Phi Phi Island, Thajsko
Máme dosť času na fotenie aj na brífing pred prvým ponorom. Rozdelia nás do malých skupín, náš inštruktor je Angličan menom Steve, v mojej skupine sme s ním len traja potápači, okrem mňa mladý Izraelčan Shahaf a nemecký dôchodca, meno som zabudol. Nemec mi rozpráva o úžasných ponoroch na safari v Národnom parku Similan Islands, kam sa raz určite vyberiem. Vidno, že sa vyzná, lokality Phi Phi Island a Shark Point dobre pozná. Oblečieme sa a máme naplánovaný prvý ponor pri Turtle Rock.
Trochu ma vykoľají, že požičaný kompenzátor nemá postranné puzdrá na závažia, ako mám na svojom vlastnom doma. Napchám si teda 10 kg olova do vrecák. Keď skočím do vody, trápim sa, lebo neviem udržať normálnu polohu, závažia ma prevážia a krútim sa ako keby hodili do vody bagandžu. Po necelých 8 minútach po dohode s inštruktormi radšej ukončím ponor a nachystám si opasok so závažiami, ktorému som sa chcel pôvodne vyhnúť. Z toho sa tiež dá poučiť. Opäť sa presviedčam, že pri potápaní rozhoduje každý detail.
O hodinu už s opaskom absolvujem v lokalite Koh Bida Nok jeden z najzaujímavejších ponorov vôbec. Maximálna hĺbka 19 metrov, dĺžka ponoru 48 minút. Vidíme korytnačku, má poškodený pancier v zadnej časti, ako keby ju napadol žralok a odhryzol jej kus panciera alebo došlo ku kolízii s lodnou skrutkou. Obrovské mračná malých farebných rýb v bezprostrednej blízkosti od nás, zvláštne koralové útvary, trochu podobné a predsa iné ako som zvyknutý z Červeného mora v Egypte. Pritom sme prakticky v rovnakom Indickom oceáne, hoci na jeho opačnom, východnom konci. Ešte jeden rozdiel oproti Červenému moru je očividný. Kým v Egypte je viditeľnosť väčšinou 30 metrov, tu je voda „zakalená“ planktónom. Nejde o špinu, ale prírodný kal. Údajne to tu tak nie je vždy a závisí to od sezóny a konkrétneho pohybu morských prúdov.
Marianka zatiaľ na hornej palube debatuje so starším francúzskym potápačom, ktorý popíja pivo, fajčí jednu cigaretu od druhej a na prvý pohľad nie je vo svojej koži. Vysvetľuje, že má veľké bolesti, pretože mu pravdepodobne praskol ušný bubienok. Tak toto mu nezávidím.
Po dobrom obede je opäť pauza a presunieme sa k lokalite Shark Point. Z lode vidno len akúsi nenápadnú malú skalu, čo trčí z hladiny, ale pod ňou a okolo nej je pre potápačov malebná krajina s množstvom koralov a živočíchov. Tretí ponor je tiež pomerne plytký, maximálna hĺbka 19 metrov, čas ponoru 45 minút. Opäť vidno krásne kŕdle farebných rybičiek, sasanky s typickými ochrancami klaunami, ako aj veľké gorgónie. V hĺbke asi 12 metrov stretneme párik veľkých sépií. Bohužiaľ, počas druhého ponoru mi odišla kamera, pretože mám plnú pamäťovú kartu.
Po poslednom ponore si dôkladne vypláchnem v sladkej vode a zbalím si svoje veci. Študujem atlas rýb a porovnávam ho s tým, čo som videl, rovnako si študujem mapy jednotlivých lokalít.
Na lodi po ceste späť do prístavu debatujeme pri našom stole s mladým Švajčiarom z Zurichu, ktorý pracuje ako manažér pre veľkú medzinárodnú neziskovku a stará sa o utečencov. Ďalším do partie je mladý Nemec, IT konzultant, čo si tu robí výcvik OWD a práve vypĺňa odpovede v záverečnom teste, chudáčisko . Debatujeme, kde sa ako žije. Zhodneme sa na tom, že aj Nemci a Švajčiari sú nespokojní z nových hlúpych pravidiel, ktoré panujú v ich krajinách v posledných rokoch, vrátane zatvorených obchodov v nedeľu a ďalších úradných obmedzení. Z tohto hľadiska sa im napr. v Thajsku omnoho slobodnejšie dýcha ako doma. V západnej Európe je na tom asi najlepšie Taliansko, tam žijú ešte akotak normálni ľudia. Poukazujeme na to, že u nás sú tiež pokusy boľševika všetko regulovať a zdaňovať. Zatiaľ sú obchody zavreté len počas sviatkov. Debatujeme s inými potápačmi a s našim inštruktorom o tom, čo sme videli a o rôznych minulých zážitkoch aj plánoch do budúcnosti.
