Ravenna – križovatka medzi Rímom a Byzanciou
Je veľkonočná nedeľa 17. apríla 2022 a naše auto sa približuje po ceste SS309 od Benátok. Okolo obeda už zastavujeme na preplnenom parkovisku neďaleko Mestského múzea a jednej z najvýznamnejších ranokresťanských pamiatok v Taliansku. Bazilika San Vitale má elegantnú kupolu a jej apsidu zdobia dych vyrážajúce mozaiky zo 6. storočia. Mozaika v apside zobrazuje cisárovnú Theodoru, cisára Justiniána a arcibiskupa Maximiliána s početným zástupom ministrov a kňazov. Bazilika bola postavená v rokoch 526 až 547 a má svetový kultúrny význam.
Kúpim vstupenky do Mestského múzea a necelú hodinu sa tam prechádzame. Sú tu zaujímavé veci – šperky, keramika, vykopávky, staré listiny, nábytok, zbrane. Mňa osobitne bavia halapartne, geniálne stredoveké viacúčelové zbrane. S halapartňou bolo možné protivníka bodnúť, seknúť, ovaliť alebo zraziť z koňa. V prípade krajnej núdze si ňou mohol zbrojnoš aj zamiešať vo veľkom kotli polievku.
Ravenna je známa tým, že bola až trikrát hlavným mestom celého Talianska v troch rôznych historických obdobiach:
- Západorímska ríša v roku 402
- Ríša Ostrogótov v roku 493
- Byzantská ríša v roku 540.
V stredoveku zažilo mesto úpadok a izoláciu, pretože sa prerušili vzťahy s východnými krajinami. Začiatkom 15. storočia stratili Benátky svoj vplyv, čo posilnilo Ravennu a obnovilo jej význam. V 16. storočí sa stala Ravenna súčasťou Pápežského štátu.
Pokračujeme prechádzkou ulicami starého mesta, naším cieľom je Danteho hrobka.
Danteho hrobka (La tomba di Dante Alighieri)
Dante Alighieri bol azda najvýznamnejší taliansky básnik, pôvodom z Florencie, ktorý posledné obdobie života prežil práve v Ravenne. Jeho Božská komédia patrí k pilierom svetovej literatúry.
Velikán bol pochovaný deň po svojej smrti v septembri 1321 a do hrobky na západnej strane kláštora sv. Františka nechal jeho telo premiestniť benátsky starosta, pochádzajúci z Ravenny, Bernardo Bembo už v 15. storočí. Onedlho začínajú Florenťania prejavovať záujem o svojho rodáka, čo je pre Ravennu veľmi nebezpečné, pretože pápežský stolec v tom čase pripadne rodu Medici z Florencie. Na príkaz pápeža Lea X. majú byť Danteho pozostatky v roku 1519 z Ravenny odvezené, ale delegácia z Florencie nájde len prázdnu rakvu. Ravennskí františkánski mnísi boli rýchlejší. Pozostatky veľkého básnika sú následne uschované v sarkofágu, dobre ukrytom za múrmi kláštora. V roku 1677 sú uložené v „kazete“, ktorá je roku 1781 umiestnená v dnešnom mauzóleu, ktoré bolo neoddeliteľnou súčasťou kláštora. Začiatkom 19. storočia sú pozostatky ukryté znova, tentoraz pred Napoleonom Bonaparte. V tom čase boli zamurované do priľahlej modlitebne, kde ich objavia v roku 1865, úplne náhodou, reštaurátori. V tom čase sa práve oslavuje šestoročné výročie narodenia Danteho. Básnikovým pozostatkom však zrejme nebolo súdené nájsť pokoj. Najprv boli verejne vystavené, potom umiestnené v pôvodnom sarkofágu vo vnútri chrámu. Odtiaľto sa sťahujú 23. marca 1944, aby unikli bombardovaniu mesta. Vracajú sa 19. decembra 1945 a sú pochované neďaleko mauzólea pod bujnou vegetáciou. Vo Florencii medzitým žijú v naivnej nádeji, že im pozostatky boli vrátené a od roku 1829 tam majú svoj vlastný Danteho neoklasicistický náhrobok v Santa Croce.
Pred hrobkou stojí rad približne desať ľudí, k otvoru do hrobky pristupujú po jednom, ostatní disciplinovane a trpezlivo čakajú.
Poobzeráme si zvnútra aj zvonku františkánsky kostol a okolie, nasávame atmosféru a pomaly sa poberieme späť. Nazrieme ešte do 2 kostolov a predierame sa davom početných návštevníkov mesta.
Čaká nás dlhá cesta na juh. Už zajtra by sme radi videli jednu z najkrajších jaskýň na svete.
