Štyria prezidenti a jeden Tašunga Vitko
Black Hills (Čierne vrchy) v juhozápadnom kúte Južnej Dakoty pripomínajú skôr Súľovské skaly ako veľhory typu Skalistých hôr alebo našich Álp. Najlepším východiskovým bodom pre ich návštevu je Rapid City, malá, príjemná a štýlová metropola tejto oblasti, kde sa dá zohnať kvalitné a lacné ubytovanie, priamo v horách to zvyčajne vychádza drahšie.
Caster State Park, Black Hills, Bizóny sú nebezpečné
Je sobota 15. septembra 2012 podvečer a my si vychutnávame atmosféru športového podujatia v centre mesta – dievčenského roller derby, pre mňa úplne nového športu. Ide o kombináciu korčuľovania na kolieskových korčuliach a wrestlingu. Američania milujú kontaktné športy. Dva tímy po 5 dievčat korčuľujú do kruhu proti smeru hodinových ručičiek, pričom jedna sa snaží „preniknúť“ a ostatné ju blokujú. Vo fontáne sa bláznia deti, je naozaj teplé babie leto.
Mount Rushmore
Tváre štyroch údajne najdôležitejších amerických prezidentov, vytesaných do skaly, sú asi najslávnejšou atrakciou Black Hills. George Washington – otec zakladateľ má ústa široké 17 stôp, každé oko vo vodorovnom smere meria 11 stôp a jeho nos je dokonca dlhý 21 stôp od koreňa až po špičku.
Mount Rushmore, pomník 4 prezidentov
Ďalším vytesaným prezidentom je tretí prezident USA Thomas Jefferson, hlavný autor Deklarácie nezávislosti, potom 16-ty prezident Abraham Lincoln, bojovník proti otroctvu za občianskej vojny Juhu proti Severu, zastrelený v divadle počas predstavenia.
A posledný je 26-ty prezident Theodore Roosevelt, mimoriadne všestranná osobnosť amerických dejín, vládol začiatkom 20-teho storočia počas 8 rokov v období 1901 – 1909. Ľudia si ho často mýlia s iným prezidentom F.D. Roosveltom, ktorý vládol počas 2. svetovej vojny.
Môj priateľ Pedro, povolaním potulný zememerač, toho času občan Kanady tvrdí, že traja zo štyroch prezidentov z Mount Rushmore boli pôvodným povolaním zememerači. Pedro, už si zistil, ktorý nebol?
Mount Rushmore, Black Hills, Južná Dakota
Podobizne prezidentov vytesal do skaly sochár Gutzon Borglum a pracoval na nich od roku 1927 do roku 1941 s pomocou 400 robotníkov a množstva dynamitu. Prístupová zóna s rozsiahlym parkoviskom, obchodmi so suvenírmi, vyhliadkovou galériou pre fotenie a celou infraštruktúrou plní v súčasnosti funkciu akéhosi pietneho miesta pre Američanov. Ale treba uznať, že výtvor je to parádny, je sa na čo pozerať.
Crazy Horse
Poznáte príbeh legendárneho Indiána menom Tašunga Vitko? Doteraz som si myslel, že je vymyslený. Tashunga Witko je po anglicky Crazy Horse a ide o skutočného náčelníka z kmeňa Siouxov, ktorý žil v rokoch 1840 až 1877 a preslávil sa ako veliteľ v bitke pri Little Bighorne.
Na jeho počesť začal v roku 1948 sochár poľského pôvodu Korczak Ziolkovski s projektom pravdepodobne najväčšej sochy na svete vytesanej zo skaly Crazy Horse na koni. Socha doteraz nie je dokončená, autor medzitým zomrel a v jeho diele pokračuje jeho syn a celá rodina.
Crazy Horse, Black Hills, Južná Dakota
Po dokončení má socha merať na šírku 641 stôp (195 metrov) a na výšku 563 stôp (172 metrov). Zatiaľ je vidno len hlavu Indiána, napriek tomu sa na nedokončené dielo chodia pozerať milióny návštevníkov. Pri prácach bolo použitých tisíce ton dynamitu a milióny dolárov, pričom 90% nákladov sa hradí zo súkromných zdrojov a len malá časť je pokrytá zo zvláštneho federálneho fondu.
Vstup do areálu je 10 dolárov na osobu. Kupujeme si vyhliadkovú jazdu autobudom so sprievodcom za 4 doláre za osobu. Šofér a zároveň sprievodca nás odvezie asi 200 metrov na starom školskom autobuse a povie nám informácie, ktoré sme sa už pred polhodinou dozvedeli z náučného filmu v projekčnej miestnosti.
Crazy Horse bude vyzerať takto
V informačnom stredisku plnom suvenírov je reštaurácia, kde sa dá veľmi lacno a kvalitne naobedovať bufetovým spôsobom (zjedz koľko vládzeš za jednotnú cenu), strava je na nemecký, čiže náš spôsob – polievka, šalát, hlavné jedlo (mäsko so zemiakmi alebo ryžou) a zákusok, všetko za 7 dolárov. Káva je zadarmo.
Bizóny alebo somáre?
Okrem sochárskych veľdiel vytesaných do skaly sa v Black Hills nachádza aj Štátny park Casper. Výnimočný je voľne sa pasúcimi bizónmi. Urobíme niekoľko desiatok míľ okruh a určite na ne natrafíme. Najskôr sa objaví jeden asi 20 metrov od cesty, v ďalšom úseku je vidno celé stádo asi 30 kusov, sú však dosť ďaleko na fotenie.
Caster State Park, somáre namiesto bizónov
Namiesto toho po polhodine stretneme na ceste asi 10 somárov, ktorí bez rozpakov žobrú maškrty od turistov, dokonca strkajú hlavy aj do otvorených okien áut. Nezodpovední turisti ich naučili otravovať ľudí. Z výletu sa vraciame do hotela plní pozitívnych zážitkov. Black Hills stoja za návštevu.
