Blízke stretnutie tretieho druhu
Pamätám si, že koncom 70-tych rokov minulého storočia sme viedli vášnivé polemiky o možnej existencii UFO. Je alebo nie je možná existencia mimozemských inteligentných bytostí? V prípade, že existujú, ako vyzerajú? Humanoid s veľkou hlavou bez nosa a šikmými veľkými očami s tenkými končatinami, telo pokryté zeleno-šedou kožou. Dorozumievať by sa mali len telepaticky.
Čo od nás chcú? Riadia našu existenciu alebo nám chcú ublížiť? Lietajúce taniere a únosy ľudí, na ktorých údajne vykonávajú pokusy. Na verejnosť prenikli informácie, že UFO bolo chytené po havárii v lete roku 1947 pri meste Roswell v americkom štáte Nové Mexiko.
A do toho prišiel ko kín dnes už legendárny film Stievena Spielberga z roku 1977. Filmové dielo bolo také podmanivé a uveriteľné, že som odvtedy zatúžil vidieť na vlastné oči úžasné miesto kontaktu s mimozemšťanmi – veľkú skalnú horu, hore s vytvarovanou rovnou plošinou. Vytvorila ho príroda alebo k jeho vzniku prispeli inteligentné bytosti z vesmíru?
Konečne ho uvidím dnes, v pondelok 17. septembra 2012. Na severovýchode štátu Wyoming horím nedočkavosťou, keď schádzam z diaľnice č. 90 na cestu číslo 14 severným smerom. Pred nami začína z terénu vystupovať silueta magického skalného útvaru, o chvíľu sme pri Devils Tower.
Po zaplatení vstupného pokračujeme krátkym úsekom autom, z okolitých lúk sa ozývajú a ukazujú prérijné svište (prairie dogs). Ide o milé zvieratká, dôverčivé a zvyknuté na ľudí, ktorí ich bohužiaľ kŕmia.
Parkujeme pri návštevníckom stredisku a dozvedáme sa, že sme pri posvätnej hore, ktorá má už stovky rokov veľký náboženský význam a toto miesto uctieva väčšina indiánskych kmeňov z celej Ameriky.
Jedna legenda hovorí o dvoch indiánskych chlapcoch, ktorí sa pri hre stratili v prérii , nesprávne určili smer návratu do rodnej dediny a ustavične sa celé 3 dni vzďaľovali od svojich súkmeňovcov. Pili len vodu z potokov a jedli divoké bobule a korienky.
Na štvrtý deň ich úplne vyčerpaných stretol obrovský medveď grizly a začal ich naháňať. Bol to mimoriadne veľký medveď, už cítili jeho dych a videli jeho rozďavenú červenú papuľu s veľkými ostrými zubami. Chlapci sa nemali kam skryť a začali sa vrúcne modliť k bohu, aby ich ochránil.
Vtom sa otvorila zem a spod chlapcových nôh začal vyrastať kužeľ s rovným odseknutým vrcholom, vysoký 1000 stôp. Rozzúrený medveď bol taký obrovský, že takmer dočiahol po okraj plošiny na vrchole hory, ale našťastie hore nevyliezol. Kým to však vzdal, pokúšal sa vyliezť hore zo všetkých strán a svojimi obrovským pazúrmi zanechal veľké zvislé ryhy na stenách skalnej hory. Keď konečne odišiel, priletel veľký orol, priateľ Indiánov a dopravil chlapcov zo skaly až do ich dediny.
Podobná legenda sa objavuje vo verzii so siedmimi indiánskymi sestrami a medveďom. Existujú aj ďalšie. Geológovia majú tiež niekoľko verzií o vzniku Diablovej veže, napríklad tú o vniknutí roztavenej horniny (magmy) medzi ostatné skalné útvary.
Ideme na príjemnú prechádzku okolo magického kopca, je tu vybudovaný bezbariérový asfaltový chodník, aký zvládne aj vozíčkár. Každú chvíľu informačné tabule, je tu čisto – nikde žiadny papierik ani odhodený špak, či žuvačka. V polovici okruhu užitočná tabuľka oznamuje, že „ste v polovici“.
Devils Tower je niečo tak unikátne, nádherné a fotogenické, až to vyráža dych. Z každého uhla je veža iná a inak zaujímavá. Obdivujeme horolezcov, čo si to rozdávajú s horou v priamom súboji a vidno ich tu na rôznych miestach asi 12. Fotíme a filmujeme, koľko sa len dá.
Zídeme k parkovisku, potom autom k hlavnému vstupu do areálu, ešte raz sa pozrieme na ten zázrak a naposledy. Potom po zvyšok dňa počas nekonečnej štreky cez celý Wyoming to rozdýchavame a vymieňame si dojmy a pocity. Sú neopísateľné. Viva, Stieven!