Míľové mesto a hárem v Skalistých horách
Denver v Colorade leží v nadmorskej výške 1 míľu (asi 1600 m), preto ho prezývajú „Mile High City“. Ubytovanie máme v hoteli s výborným výhľadom na mrakodrapové centrum mesta (downtown).
Je večer a ideme sa tam pozrieť. Zaparkujeme bez problémov. Hlavná ulica, na ktorej sa deje všetko podstatné, sa nazýva 16th Street Mall. Chodia tu zadarmo autobusy, sú tu obchody, reštaurácie, bary, ľudia prichádzajúci za zábavou a kopec turistov. Dievčenská bluegrassová kapela z Kalifornie si tu rozložila svoje nástroje a vyhráva. Ľudia sa pristavujú, hádžu sprepitné do futrála od gitary a tancujú, Marianka sa pridáva. Začína sa malá street party.
Ráno štartujeme do neďalekého Boulderu v Skalistých horách, univerzitného mesta s bláznivými ľuďmi a 30 000 študentami, ktorí viac ako je zdravé užívajú drogy a alkohol, bicyklujú sa a lietajú na skateboardoch, vraj sa neštítia predvádzať sex na verejnosti a hovoria o sebe, že sú nezávislí. Založili dokonca svoj vlastný štát s názvom Ľudová republika Boulder. Je tu niekoľko mikropivovarov, jeden druh piva ochutnáme priamo v štýlovom bare na pešej zóne Pearl Street Mall, je vynikajúce. Dáme si k tomu šalát, náš každodenný obed.
Stúpame do Estes Park, uznávaného strediska Skalistých hôr, kde sa údajne Steven King inšpiroval k napísaniu príbehu Shining, čo tak geniálne sfilmoval režisér Stanley Kubrick, s nemenej geniálnym Jackom Nicolsonom v hlavnej úlohe, a tak vznikol azda najlepší filmový horor všetkých čias.
Hneď ako prekračujeme hranicu mesta, prechádza nám pokojným krokom popred autom prvý veľký jeleň. Zastaneme, fotíme a filmujeme, keď tu odrazu – druhý jeleň. Chceme čím skôr vyjsť z mesta, no za poslednou svetelnou križovatkou vedľa hlavnej cesty si pohodlne vegetuje črieda asi 25 jeleníc – ležia v tráve 5 metrov od cesty a dozerá na ne obrovský jeleň. Môžeme uznať, že je čas jelenej ruje, ale toto? Autá zastavujú, ľudia fotia a filmujú, ale jelene sa vôbec ničoho neboja. Nevedno, čo vedie jeleňa – majiteľa stáda utáboriť svoj hárem na križovatke pri hlavnej ceste. Zver úplne stráca plachosť a pripravuje ľuďom neuveriteľné divadlo.
Po niekoľkých desiatkach míľ vchádzame do Národného parku Skalisté hory (Rocky Mountains National park). Máme teplé a slnečné počasie. Naberáme výšku po serpentínach s prekrásnymi panorámami. Zmiešaný les sa postupne mení na tundru (u nás by sme povedali pásmo kosodreviny). Kde-tu zazrieme jeleniu zver, musíme dávať veľký pozor, aby nám zviera neskočilo pred auto. Neradi by sme zaznamenali poistnú udalosť z havarijného poistenia nášho požičaného auta. Kvalita vozovky je perfektná, rovnako aj dopravné a informačné značenie.
Dostávame sa až do výšky nad 4000 metrov nad morom, cítim to na celom tele. Vo výške asi 4100 metrov stretávame stádo 15 muflónov hneď vedľa cesty, vôbec sa neboja. Po dlhom stúpaní až do približne 4300 metrov začíname nekonečne dlho klesať. Je to ako keď letíme lietadlom – vzlietanie a pristávanie. Máme zaľahnuté v ušiach, cítime únavu, pobolieva ma hlava. Ja mám problémy hlavne pri stúpaní, Marianka naopak, keď prudko klesáme.
Pri východe z parku sa nám naskytne smutný pohľad. Kolóna asi 8 áut v opačnom smere stojí na okraji cesty a v strede cesty leží jelenica, ktorú niekto zrazil. Hlavu má zdvihnutú, hľadí smutnými očami a nevie sa pohnúť, pravdepodobne má zlomené nohy. Ten pohľad ma doteraz prenasleduje.
Máme rezervované ubytovanie v meste Silverthorne, kam dorazíme už potme. V recepcii nás prekvapí obraz s motívom baču, pasúceho ovce. Recepčný je mladý Poliak a vysvetlí nám, že ide o výjav z poľských Tatier. Hotel má pravú fínsku saunu, kde sme úplne sami a dobre nám padne sa vypotiť. Samotné cestovanie autom po horách nie je náročné, fyzicky ťažké je prekonávanie vysokých nadmorských výšok.