Chcete pičes na drogu?
Sme v Skalistých horách v Colorade. Majiteľka nášho hotela v Silverthorne je Poľka, pôvodom zo Zakopaného a je nadšená, že sme sa my Slováci u nej ubytovali. Prechádza z angličtiny do poľštiny, ale aká je to poľština … Niečo po poľsky, niečo po anglicky, nazývam si pre seba túto novú reč polglish. Napriek tomu všetko rozumieme. Radí nám, ako máme ďalej postupovať po coloradských horách. Nakoniec ju Marianka vyobjíma a pri odchode nám praje šťastnú cestu a ponúka: „Chcete pičes na drogu? Máme vadné pičes, z Colorada.“ Zdvorilo odmietame, po chvíli nám dochádza, že „pičes na drogu“ sú „broskyne na cestu“. Dva dni sa na tom smejeme.
Prenasledujeme rieku Colorado, keď je to ešte malá horská bystrina, stretávame ju, keď je veľká ako Turiec na Hornom Turci, ale aj taká veľká ako Váh v Trenčíne. Pritom prekonávame opäť veľké nadmorské výšky. Niekoľkokrát za 3 dni vystúpime nad 4000 metrov, aby sme opäť klesali na 2000. Colorado má až 54 kopcov s nadmorskou výškou nad 14 000 stôp, tzv. fourteeners. Je to únavné a môj nezvyknutý organizmus to úplne „rozbije“, narúša sa mu prirodzená rovnováha.
Zastavujeme vo Vail v okrese Eagle a potom v Aspene v oblasti Pitkin, mondénnych a drahých lyžiarskych strediskách, kde aj mimo lyžiarskej sezóny je čulý ruch. Inak pre normálneho turistu nič zaujímavé. Sme obyčajní ľudia (regular people), pijeme obyčajnú kávu (regular coffee) a tankujeme obyčajný bezolovnatý benzín (unleaded regular gas).
Obdivujeme hory, jazerá a dedinky, všade na benzínke sa dá kúpiť povolenie na rybačku alebo poľovačku, a tiež náboje do guľovnice. Neviem si predstaviť, čo by bolo u nás, keby to bolo také jednoduché, keď polovica našich legálnych poľovníkov sú aj tak pytliaci.
V Skalistých horách v severnej polovici Colorada vidíme výlučne belošské obyvateľstvo. Pred poštou v jednej horskej dedinke stretávame aj Černocha, ide však o výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo, ustavične sa milo chichoce, má bielu manželku a obrovského vlkodava, čo je najväčší pes na svete. Nevidno ani Indiánov.
V Skalistých horách sú ľudia štíhli, vôbec nevidno bufety s rýchlym občerstvením, 3 dni nevidíme McDonalds ani podobné podniky so stravou pochybnej kvality, akú by nám ani nenapadlo dať do úst. Až keď prichádzame do väčšieho mesta, fastfoody odrazu vyrastú ako huby po daždi a s nimi aj tuční a na pohľad chorí ľudia.
Spíme v Glenwood Springs. Na druhý deň zažijeme to najkrajšie zo Skalistých hôr, neďaleko Grand Juction je Colorado National Monument, malebný areál s fantastickými skalnými útvarmi. Sú tu kaňony, skaly v tvare múmie alebo obrovské stĺpy.
Chceme ujsť niekam na rovinu smerom na juh, pritom však opäť prekonávame horské priesmyky nad 4000 metrov nad hladinou mora a zasa klesania po ceste nad priepasťou bez zvodidiel. Cesta cez horský masív San Juan je poriadny adrenalín. Napriek tomu môžem odprisahať, že zatiaľ sme nevideli ani jednu dopravnú nehodu za štyri naše pobyty v Amerike, počas ktorých sme najazdili autom najmenej 15 000 míľ. Spôsoby a bezpečnosť dopravy v USA je však iná téma.
Dorazíme do mesta Durango na juhu Colorada, motel je mizerný, nefunguje poriadne wifi a sme stále vo výške nad 2000 metrov nad morom. Tu už stretávame pomerne veľa Indiánov. Mesto je očividne chudobnejšie ako severné oblasti štátu. Všade okolo sú kopce, je pomerne chladno. Colorado je hornatá a nádherná krajina.