Indiáni tu boli skôr
Je slnečné ráno, stúpame do kopca a približne 2 míle za vstupom do Národného parku Mesa Verde vykročí z húštiny vľavo malý hnedý medveď. Marianka duchaprítomne zakričí: „Stoj, kde je foťák?“. Medveď si pomaly vykračuje krížom cez cestu 3 metre pred naším autom, sme mu načisto ukradnutí. Spadne mi sánka, ani nedýcham. „Foťák a kameru som nechal v kufri“, priznávam sa, že som premrhal azda životný záber. Maco sa štverá po svahu napravo, Mariánka otvorí dvere a chce ísť do kufra po fotoaparát. Úplne stratila pud sebazáchovy, veď tu niekde nablízku môže byť jeho mater a tá by bola schopná z nás za pár sekúnd urobiť fašírku. Kým sa spamätám, mláďa mizne v kríkoch. Marianka pozná a miluje zvieratá a znalecky konštatuje: „Bol to malý grizly, zrejme sa narodil túto jar. Videl si tú okrúhlu riťku? Takú majú len mláďatá. Sú veľmi zvedavé, aj tento asi odbehol a zatáral sa svojej mame.“
Cestou do Návštevníckeho strediska rozdýchavame nečakané privítanie v Štyroch kútoch (Four corners), zvláštneho a jediného miesta v USA, kde sa hranice štyroch štátov pretínajú v jednom bode. Nejde však len o geometriu, ale jedinečné veci, ktoré sa v tejto lokalite nachádzajú.
Náhorná plošina Colorado (Colorado Plateau) vznikla pred 65 miliónmi rokov na území dnešných štátov Arizona, Colorado, Nové Mexiko a Utah, a to vytlačením celej obrovskej plochy do výšky 7000 stôp nad hladinu mora (asi do výšky nášho Lomnického štítu). Nachádzajú sa tu všetky najkrajšie národné parky juhozápadu USA.
Tu sa tvorila história Indiánov – sú tu kmene Ute, Navajo, Mojave a ďalšie. Práve Národný park Mesa Verde (zo španielčiny Zelená náhorná plošina) odkrýva rozsiahle dôkazy o existencii Indiánov z obdobia 1000 rokov predtým, ako Kryštof Kolumbus v roku 1492 objavil Ameriku.
V návštevníckom stredisku nás randžerka orientuje podľa mapy a súri nás, aby sme stihli prvú organizovanú prehliadku o 10:30, čiže o polhodinu v najvzdialenejšom bode národného parku – Pavlačový dom (Balcony House). Tu sa nám predstaví randžerka Joan, pani v dôchodkovom veku, zrejme bývalá učiteľka, svojím prejavom pripomína ženského Funésa. Hrá divadlo jedného herca, výrazne gestikuluje a do výkladu vkladá dialógy, otázky 10-ročného školáčika a odpovede randžerky Joan, pričom o sebe hovorí v tretej osobe.
Napríklad: Školák Ryan sa pýta randžerky Joan: „Prečo bývali Indiáni v jaskyni?“ A randžerka Joan odpovedá: „Indiáni bývali v jaskyni preto, aby boli chránení pred divou zverou a nepriateľmi.“ Alebo: Školák Ryan sa pýta randžerky Joan: „Odkiaľ získavali Indiáni vodu?“ A randžerka Joan odpovedá: „Dažďová voda presakovala cez pieskovcový masív na vrchole hory, kde sa prefiltrovala a Indiáni ju pili.“
Dozvedáme sa, že kaňon je jedna obrovská lekáreň, kde rastú liečivé bylinky proti všetkým chorobám a Indiáni ich odjakživa poznajú. V jaskynnom komplexe je zachovaných 45 obytných miestností a dve chivas – miestnosti pre náboženské obrady. Musíme sa vyšplhať do útrob indiánskych obydlí 8 metrov vysokým rebríkom a preplaziť sa 4-metrovým tunelom – toto však zvládne každý, okrem tučniakov. Indiáni verili, že zriadením jediného vstupu a výstupu z obydlí ľahšie ochránia pueblo proti prípadným votrelcom.
Premiestňujeme sa na ďalšiu prehliadku povinne so sprievodcom – Skalný palác (Cliff Palace). Randžer je starší muž, taký uspávač hadov – vedie monológ a každú vec opakuje niekoľkokrát rôznymi spôsobmi. V skalnej jaskyni alebo skôr veľkom previse si budovali Indiáni svoje obydlia už pred 700 rokmi, využívajúc pritom pieskovec, drevené dosky a maltu. Spolu je tu asi 200 miestností – izby, skladové priestory a modlitebne (chivas). Mnohé plochy boli pestro pomaľované. Príbytky sú orientované na juhozápad, aby v zime čo najviac využili slnečné žiarenie.
Prvými belochmi, ktorí sem zablúdili, boli dvaja španielsko – mexickí misionári a objavitelia Francisco Anastasio Domínguez a Sivestre Vélez de Escalante, keď v roku 1776 hľadali cestu zo Santa Fé do Kalifornie. potom sa začali peripetie útlaku silných belochov proti slabým Indiánom, čo sa dá označiť za nespravodlivé. Zároveň dochádzalo k vykrádaniu archeologických vykopávok, najmä vzácnej keramiky, čo sa zarazilo v roku 1906, kedy Mesa Verde oficiálne vstúpila pod ochranu federálnej vlády.
Dáme si šalátik na obed, čo sme si kúpili ráno v potravinách, sú tu vyhradené miesta na piknik. Pozrieme si múzeum Indiánov s prehľadne zoradenými artefaktami z jednotlivých historických období. Pozorujeme rodinku jastrabov, ako sa predvádzajú náletmi ponad historické skalné pamiatky. Ešte sa tu chvíľu pomotáme a vyštartujeme smerom do Utahu.
Oblasť Four Corners je ťažké zaradiť do nejakej kategórie, pokiaľ ide o typ krajiny, pretože dosť často tu „súperia“ préria s púšťou alebo lesom. Raz vyhráva préria, inokedy púšť, okrem toho vo vyšších polohách sú husté lesy a okolo 4000 metrov nad morom tundra.
Aj tu, na hranici medzi juhozápadným Coloradom a juhovýchodným Utahom je akási zmiešanina prérie a púšte, zo zeme začínajú vyrastať čoraz väčšie bizarné skalné útvary, sfarbené dočervena, ale o tom až nabudúce. Po ceste rozmýšľame nad ťažkým osudom starých Indiánov. Ich jednoduché príbytky, väčšinou pojazdné domy a obytné prívesy sú tu všade roztrúsené po krajine, akoby boli vytlačení na okraj spoločnosti, pritom Indiáni tu boli skôr.