Tá čierna labuť je akási čudná!

Dňa 4. mája 1738 v Zimnom paláci v Petrohrade bola založená Cárska divadelná škola. Riaditeľom zakladateľom školy bol francúzsky baletný majster a učiteľ Jean-Baptiste Landé a cieľom vzniku školy bolo vychovávať mladých tanečníkov, aby vytvorili prvú ruskú baletnú spoločnosť. Prvou skupinou študentov bolo dvanásť chlapcov a dvanásť dievčat, ktoré neskôr vytvorili predchodcu dnešného Mariinského baletu. Mariinsky balet bol teda založený v roku 1740, len 2 roky po vzniku prvej ruskej tanečnej školy.

Napriek neskorším zmenám názvu a tlakom ruskej revolúcie je súčasný Mariinský ballet stále spojený so školou, ktorá je dnes známa ako Vaganova baletná akadémia. Dnes je Mariinsky balet uznávaný ako jedna z najväčších svetových baletných spoločností, zamestnávajúcich viac ako 200 tanečníkov. Riaditeľ Mariinského baletu je Jurij Fatejev.

Dnes 18. augusta 2018 večer smerujeme na Divadelné námestie (Театральная площадь), aby sme na vlastné oči ochutnali esenciu vyše štvrť tisícročia starej cárskej baletnej tradície. V Petrohrade je niekoľko baletných scén, ale zámerne sme si vybrali originál. Mali sme pred dvoma dňami veľké šťastie, boli sme si kúpiť priamo v pokladni divadla lístky a mali už len posledné 2 miesta s pekným výhľadom, čo niekto odriekol. Teraz sedíme v autobuse číslo 27, nastúpili sme na Nevskom Prospekte a vystupujeme priamo pred beznádejne vypredaným Mariinskym divadlom.

Je naozaj nemožné verne opísať atmosféru v tomto magickom svätostánku umenia. Interiér je krásny, hoci menej honosný ako trebárs v Teatro alla Scala v Miláne, kde sme boli naposledy pred necelým rokom. Aj publikum je trochu iné. Vo vstupnej hale a na chodbách počujeme popri ruštine taliančinu a angličtinu. Okrem naozajstných znalcov baletu z celého sveta tu vidno aj úplne iných ľudí. Hneď vo vedľajšej lóži sa utáborila veľká rodina aziatov, čo prileteli zrejme niekde zo Sibíri, sú poobliekaní ako keby práve prišli z paše, kde zanechali stádo svojich sobov a polovica z nich počas predstavenia zaspí. Možno sú na životnom výlete v Petrohrade. Trochu mi to pripomína časy u nás za komančov, keď do národného divadla prúdili autobusy s družstevníkmi z JRD.

Mariinské divadlo, Petrohrad

Začína sa predstavenie. Od prvých tónov Čajkovského jemných melódií je jasné, že máme šťastie zažiť kvalitu najvyšššej svetovej úrovne. Ja osobne baletu nerozumiem, ale strašne sa mi páči a obdivujem umelcov, čo dokázu vytvoriť také dokonalé a komplexné dielo. A vôbec nezáleží na tom, či vidím baletky robiť arabesku alebo balloné, nerozoznám demi-plié od grand-plié. Vnímam obraz a hudbu ako celok.

Postupne sa objaví princ Siegfried a kráľovná labutí Odette a približne 35 ďalších labutí. Tancujú ako jedna. Všetko ladí a všetko hrá, len tá čierna labuť sa mi akosi nepozdáva, akoby s ňou nebolo niečo v poriadku, je čudná. Marianka kedysi tancovala balet a vraví, že veru čierna labuť robí chyby, nedoťahuje poriadne otočky a jej kroky sú trochu z rytmu. Možno je nová alebo len zaskakuje na poslednú chvíľu za inú baletku, čo má rolu poriadne naštudovanú a ochorela. A ja ako laik som si myslel, že to robí náročky. Neskôr po predstavení zisťujem, že bielu labuť Odette a čiernu Odille tancuje rovnaká baletka Alla Bočarovová. Tak potom už naozaj neviem, či to tak má byť.

Všetko ostatné je perfektné – scéna, kostýmy, a najmä výkony umelcov. Baletky a baleťáci predvádzajú vrchol baletného umenia. Tancujú na špičkách, skáču vysoko s otočkou o 360 stupňov, robia zdvíhačky a tvária sa pri tom naozaj melodramaticky, veď ide o napínavú rozprávku.

Baletné scény po celom svete majú niekoľko interpretácií – verzií príbehu Labutie jazero, odlišujú sa najmä záverom. Údajne v USA sa hráva tragická verzia, keď nešťastná láska zabije hlavných predstaviteľov, tu v Petrohrade sa však prikláňajú k šťastnému koncu, keď osudová láska zvíťazí nad silami zla. Táto petrohradská verzia je zrejme pôvodná, veď v rozprávke by mal byť happyend. Vidíme  aktuálne nasledovný príbeh.

Labutie jazero

Fantastický balet v 3 dejstvách

Hudba: Pjotr Iľjič Čajkovský
Libreto: Vladimír Begičev a Vasilij Geľcer
Choreografia: Marius Petipa a Lev Ivanov
Scéna a kostýmy: Viačeslav Okunev
Osvetľovač: Maxim Greller
Hudobný doprovod: Petrohradský štátny akademický symfonický orchester
Dirigent: Vladimír Artemjev
Umelecký riaditeľ divadla: Andrian Fadejev

Osoby a obsadenie:

Odette – Odille – Alla Bočarovová
Princ Siegfried – Arťom Pychačov
Rotbart – Grigorij Ivanov
Princezná vládkyňa – Svetlana Golovkinová
Opatrovateľ – Vadim Smorodin
Šašo –  Sergej Krylov
Malé labute – Sofia Maťušenská, Oľga Michajlovová, Nurija Kartamysovová, Darja Belovová
Veľké labute – Mária Konovalovová, Anna Semakinová, Anna Skvorcovová, Nana Kurautiová
Dve labute (3. dejstvo) – Anna Semakinová
Jekaterina Jalynská
Španielsky tanec v 2. dejstve – Santa Kačanovová, Inna Snigurovová, Alexander Blend, Timofej Fedorenko
Maďarský tanec – Angelina Grigorievová, Tasman Davids
Valčík, mazurka, labute, dvorania – baletní umelci

Prvé dejstvo

1.     obraz

Princ Siegfried a jeho priatelia oslavujú princove 21. narodeniny. Princ dostáva od svojej matky kráľovnej kušu ako darček. Zmráka sa. Hostia odchádzajú a princ zostáva sám v parku. Princa trápia zlé  predtuchy. Vysoko na oblohe zbadá kŕdeľ bielych labutí a princ sa vyberie na lov do lesa k jazeru.

2.     Obraz

Čistina v lese pri jazere. Biele labute plávajú blízko od brehu. Sú to krásne mladé dievčatá, ktoré premenil na labute zlý čarodejník Rothbart. Len v noci môžu mať ľudskú podobu. Objavuje sa Siegfried. Pozerá sa na labute a zamieri svoju kušu na jednu z bielych labutí, ktorá pripláva k brehu jazera, keď sa ona odrazu premení na krásnu devu – je to Odette, kráľovná labutích dievčat. Princ Siegfried je očarený krásou labutej kráľovnej Odette. Odette prezradí princovi, že dievčatá zaklial do podoby labutí Rotbart. Jedine sila úprimnej lásky môže zvíťaziť nad touto mocnou kliatbou. Siegfried prisahá a sľubuje Odette večnú lásku.

Druhé dejstvo

Ples na zámku kráľovnej. Počas plesu Siegfried neustále myslí iba na Odette, ale matka nalieha na princa, aby si vybral nevestu. Matka mu predstavuje rôzne nádejné nevesty, ale on ich všetky odmieta. Princ túži iba po Odette. Ples na zámku je v plnom prúde, keď sa za zvuku fanfár ohlasujúcich nových hostí, odrazu objaví neznámy vznešený rytier so svojou dcérou Odíliou, ktorá má podobu Odette. Podvedený princ je očarený, uverí jej a prisahá jej lásku. Čarodejník Rotbart mu víťazoslávne odhalí pravú identitu Odílie a vyhlási, že Odette je odteraz navždy v jeho moci. Zúfalý princ, ktorý si uvedomí osudovú chybu, beží za Odette k jazeru.

Tretie dejstvo

Noc. Breh jazera v lese. Odette sa rozpráva so svojimi priateľkami o Rotbartovej podlosti a Siegfriedovej zrade. Objaví sa Siegfried a prosí Odette o odpustenie. Nešťastná Odette mu odpúšťa, ale vysvetľuje mu márnosť jeho snahy, pretože aj tak ostáva navždy labuťou. Čierne labute vyslané Rotbartom sa pokúšajú oddeliť od seba zaľúbencov, ale Siegfried bojuje so zlým čarodejníkom a poráža ho. Sila zla je v koncoch a lúče vychádzajúceho slnka prinášajú život, večnú lásku a šťastie.

Po 3 hodinách aj s prestávkami nasadneme do taxíka a veru to musíme rozdýchať. Na Nevskom prospekte neďaleko nášho hotela zapadneme do krčmy, dáme si čapované ruské pivo a debatujeme o tom, čo sme práve videli. Choďte sa na to pozrieť aj vy, budete nadšení.