Bangkok – zimník smaragdového budhu a maľovanie krokodíla
S novým rokom prichádzajú nové zážitky. Rok 2019 začíname štýlovo v metropole Bangkok, ktorý Thajci nazývajú Krung Thep, toto je však skrátený názov, pretože celý názov sa píše v latinke:
Krung Thep Mahanakhon Amon Rattanakosin Mahinthara Ayuthaya Mahadilok Phop Noppharat Ratchathani Burirom Udomratchaniwet Mahasathan Amon Piman Awatan Sathit Sakkathattiya Witsanukam Prasit
a v thajskom origináli:
กรุงเทพมหานคร อมรรัตนโกสินทร์ มหินทรายุธยามหาดิลก ภพนพรัตน์ ราชธานีบุรีรมย์ อุดมราชนิเวศน์ มหาสถาน อมรพิมาน อวตารสถิต สักกะทัตติยะ วิษณุกรรมประสิทธิ์
Kupujeme si turistickú SIM kartu na 30 dní za 49 bátov. Je to nesmierna výhoda ani nie kvôli telefonovaniu domov, ako kvôli mobilnému internetu. Za 77 bátov na týždeň máme neobmedzené dáta. Thajské číslo je tiež podmienkou registrácie GRAB taxi. Ide o vylepšený UBER. GRAB je singapurská spoločnosť, pôsobiaca v niekoľkých štátoch juhovýchodnej Ázie. Napríklad taxík na letisko nás vyjde polovicu ceny, čo by sme inak zaplatili za klasický taxík.
Obdivujem turistov, čo si v Thajsku požičajú auto alebo nedajbože motorku. Jazdí sa vľavo a zvyklosti sú tu úplne iné ako u nás. Najmä ako chápu pravidlo daj prednosť v jazde, ak tu nejaké vôbec existuje, som zatiaľ nepochopil. Niekedy mám pocit, že jazdia hocako a dúfajú, že to dobre dopadne.
Wat Arun Ratchawararam, Bangkok
Dnes prvýkrát použijeme GRAB. Za 88 bátov nás odvezie na Kvetinový trh. Trochu si to tu obzrieme a zájdeme do neďalekého Siamského múzea. Zvonku to vyzerá ako celkom seriózna stará budova, vo vnútri nás však čaká sklamanie. Exponátov je omnoho menej ako sme čakali a prezentácia dejín Siamu (Thajska) je síce originálna, ale čudná a neprehľadná. Vkročíte do miestnosti s veľkým dreveným členitým stolom a z neho za zvukov hudby a s anglickým komentárom postupne vystupujú nasvietené akési valce s vizualizáciou jednotlivých období histórie. Je to neprehľadné a mätúce. Nemôžete sa vrátiť, keď si chcete zopakovať niektoré informácie a nemôžete si ísť svojim tempom.
Objavujeme najefektívnejší spôsob dopravy v Bangkoku, ktorým je nepochybne loď. Zaplatíte len 200 bátov na osobu a môžete sa voziť celý deň po rieke Čao Praja spôsobom Naskoč a vyskoč (Hop on Hop off), pričom móla so zastávkami sú pri najdôležitejších turistických atrakciách. Loďou sa poľahky dostanete k pamiatkam, do čínskej štvrte, na Khaosan, alebo na trhy.
Pozrieme si Wat Arun (Chrám úsvitu), jeden z najkrajších chrámov v Thajsku ktorý dal postaviť kráľ Taksin v roku 1768 a po čase ho dal prestavať kráľ Rama III. Pôvodne bol domovom Smaragdového Budhu, ten bol však neskôr presťahovaný do Veľkého paláca na druhom brehu rieky hneď oproti. Najvyššia veža chrámu má výšku viac ako 70 metrov a je jednou z dominánt mesta. Je tu porcelánová výzdoba jednotlivých veží a stavieb a celé to pôsobí majestátne a dôležito. Pre budhistov je Wat Arun nesmierne dôležitým pútnickým miestom.
Plavíme sa loďkou a vidíme typické obrázky striedania luxusu a moderných stavieb, na ktorých sa architekti vyšantili a na druhej strane nesmiernej chudoby. Chatrče na spôsob hausbótu. Teraz to nemáme v pláne, ale kedysi pri našej prvej návšteve mesta sme zažili plavbu do „kanálových“ častí riečneho systému s plávajúcim trhom a čo sme tam videli, musí pohnúť s každým prišelcom zo západnej civilizácie. Zdochnuté zvieratá (pes, krava) nafúknuté a v rozklade plávali na hladine, obďaleč žena vystrčená z riečnej chatrče prala bielizeň a iná žena naberala z rieky (kanála) vodu možno na nedeľnú polievku. Deti sa v tej vode kúpali. To bol pre nás obrázok, na ktorý nezabudneme do konca našich životov.
Teraz po Novom roku je všade veľa nielen turistov, ale aj domorodcov. Veľký palác je preto nabitý. Ideme sa po dlhých rokoch opäť pozrieť na Smaragdového Budhu. Strážnikom sa nepáči moje oblečenie, musím si ísť kúpiť dlhé nohavice, inak ma nepustia dnu. Smaragdový Budha je spojený s vážnou tradíciou, keď kráľ na začiatku zimy, čo je začiatok decembra, príde osobne obliecť kabátik tejto 70 cm vysokej soške, aby Budhovi nebolo chladno. Vo vnútri Wat Phra Kaew (Chrám smaragdového Budhu) sa nesmie fotiť ani filmovať. Keď si chcete napriek zákazu nejaký obrázok urobiť, pravdepodobne neuniknete pozornému pohľadu prísneho strážnika, ktorý po vás vykrikuje ako šialený (podobne ako v Sixtínskej kaplnke vo Vatikánskych múzeách). Členovia čestnej stráže okolo Veľkého paláca sa tvária sošne a dôstojne, keď sa však opýtame na cestu, figúrka vojačika odrazu ožije a ochotne plynule po anglicky nám vysvetlí cestu.
Wat Chanasongkhram Ratchaworamahawiharm, Bangkok
Máme napísané pohľadnice, akosi sa nám však nedarí nájsť poštu. Sme staromódni a posielame niekoľkým ľuďom pohľadnice, okrem blízkej rodiny hlavne Pedrovi, pretože on nám tiež posiela. V dnešnej elektronickej dobe sa už pohľadnice veľmi neposielajú, ale to je veľká škoda.
Znovu nastúpime na loď a vystúpime na móle Arthit, prejdeme dlhou úzkou uličkou lemovanou nekonečným radom obchodných stánkov so všetkým možným tovarom a kúpime si náš každodenný kokosový orech. Voláme to coconut time alebo coconut break. Sadneme si niekde na lavičku alebo len tak postojíme na rohu, vypijeme mlieko a potom s kovovou lyžičkou vydlabeme dužinu. Toto nám bude v Európe chýbať.
Ideme okolo kaderníctva a ja sa dám ostrihať, Marianka na to dozerá. Po ceste na Khaosan sa ešte zastavíme v kláštore Wat Chanasongkhram Ratchaworamahawiharm a pozorujeme veriacich. Mních práve s mokrou metlou požehnáva 3 ženy, v inom kúte chrámu pani navlieka korálky na šnúrku a má tu rozložený stánok s touto svätou bižutériou.
Na Khaosane je ako vždy rušno. Predavači pečeného hmyzu ma strašia so škorpiónmi. Vidíme starého zálesáka, čo predáva živé hady, na hlave švihácky klobúk, krk mu zdobí líščia kožušina. Pred Krokodílim grilom je ako vždy na svojom mieste napichnutý na ražni malý krokodíl. Je stiahnutý z kože, tú mu nechali pre efekt len na hlave. Čašník drží v ľavej ruke vedierko a v pravej ruke má maliarsku štetku, ktorou natiera krokodíla hrubou vrstvou čili omáčky.
Dáme si masírovať nohy, dnes si to zaslúžime. Ponuka masážnych salónov je naozaj pestrá. Môžete si rozkázať masáž celého tela, prípadne len nôh alebo chrbta s ramenami a krkom a hlavou, môžete si zvoliť rôzne masážne kombinácie a balíčky. Keby som chcel, možno mi namasírujú aj ego alebo mozog alebo čertovo kopýtko.
Dáme si neskorý obed a loďou sa vraciame približne domov, vystúpime na móle neďaleko čínskej štvrte. Ideme domov peší, je to len asi poldruha kilometra. Niekedy mám pocit, že ulice v Čínskej štvrti tvoria jeden súvislý blší trh, podobne je to aj v iných kútoch sveta (napríklad v Saigone). Ľudia tu predávajú handry, suveníry, použité hodinky, mobily, medailóny, vlastne všetko. A jedlo od výmyslu sveta. Vyberieme si ovocie a konečne nájdeme poštu. Kúpime si známky a necháme pohľadnice u mladej dámy za priehradkou, ktorá vie dokonca plynule po anglicky. Tak hádam budú doručené.
Ako sa približujeme k nášmu hotelu, početnosť kuriev na chodníkoch sa zvyšuje. Sú prevažne škaredé, tučné a vyzerajú ako keby nemali vkus, sú príšerne oblečené a namaľované. To sa asi ich typickým zákazníkom páči. Vysedávajú na malých stoličkách alebo len tak na múriku, niekedy sa zhŕknu do hlúčiku a debatujú, ktovie o čom. Pasáci ich zdiaľky pozorujú a všetko majú pod kontrolou. Občas niektorá uloví zákazníka, rýchlo dohodnú obchod a už vykračujú kamsi za roh. Kupleraj tu kvitne a Marianka to pravidelne pozoruje z okna nášho hotela. Je to zo sociologického hľadiska pre ňu zaujímavé. Dokonca jednu noc vidí aj policajnú raziu. Po nej kurvy na niekoľko hodín zmiznú, potom sa znovu vynoria a kupleraj pokračuje.
Čas v Bangkoku sa nám kráti a je nám trochu ľúto, že odchádzame. Na mesto sme si po týždni už zvykli a cítime sa tu ako doma.
