Bicyklovanie na Lido di Venezia
Plavba od Námestia San Marco na ostrov Lido di Venezia trvá 24 minút a loďka premáva každú polhodinu. Dráhy pre lode sú vyznačené hustým systémom bójí, dokonca sú tu križovatky a fungujú aj semafóry. Okrem verejnej lodnej dopravy, čo je plavba lodným autobusom, nazývaným vaporeto, fungujú aj súkromné člny, vodné taxíky, veľké trajekty s autami. Kedysi tadiaľto bežne plávali aj gondoly, čo vieme z legendárneho príbehu Thomasa Manna Smrť v Benátkach z roku 1912. Román bol sfilmovaný v roku 1971 talianskym režisérom Luchinom Viscontim, tento film sa považuje za jeden z vrcholov svetovej kinematografie. Film som videl nedávno, preto 7. októbra 2014 som plný očakávania, ako to tu vyzerá. Začiatkom 20. storočia bolo Lido známe ako najelegantnejšie prímorské kúpele v Európe.
Je príjemný slnečný deň, bezvetrie. Vystúpime z lode a hneď za rohom je požičovňa bicyklov. Sú to také mestské modely s dostatočne veľkým nosičom vpredu na tašku alebo batôžtek, prípadne foťák a kameru. Vezmeme 2 bicykle po 6 € na deň a vyštartujeme na okružnú jazdu po ostrove. Najskôr šliapeme po západnom brehu, neskôr prejdeme na opačné pobrežie. Míňame slávny Grand Hotel Excelsior, prechádzame pozdĺž vyľudnených pláží s povestnými prezliekacími búdkami. Míňame Palazzo del Cinema na Lungomare Marconi, kde sa každý rok odohráva slávny filmový festival a odovzdáva sa Zlatý lev, akási obdoba amerického Oscara. Tento rok premietali 55 filmov.
Zastavujeme sa na kávičku v kaviarni pri ceste a pokračujeme smerom na opačný koniec ostrova. Na móle sa kocháme úchvatnou panorámou na okolité ostrovy a pokojnú morskú hladinu. Okolo prechádza plachetnica. Vchádzame do dedinky Malamocco, je čas obeda, v miestnej tratorii si dáme zmes vyprážaných morských potvor a malú karafu bieleho vína.
Prejdeme okolo futbalovej školy s ihriskami a na konci ostrova po 12 kilometroch je najskôr dedinka Alberoni s golfovým ihriskom, potom dorazíme do prístavu v Lido – Pellestrina, odkiaľ sa môžeme trajektom dostať na ďalší ostrov Santa Maria del Mare a tam pokračovať ešte ďalších 9 km na bicykli, tejto predstavy sa však vzdávame. Namiesto toho sa otáčame na spiatočnú cestu, tentokrát po „plážovej“ strane ostrova Lido. Niekoľko kilometrov šliapeme po chodníku popri hrádzi, po pravej ruke máme more, vľavo sú apartmánové domy alebo ešte nezastavané a dosť zanedbané plochy, čakajúce na investície developerov. Pri prvej príležitosti zídeme na piesočnú pláž a omočím si nohy v mori.
Sme opäť na severnom konci ostrova. Kostol San Nicolò je známy tým, že dóža tu každý rok vykonal obrad „Zásnuby dóžu s morom“, keď vyplával na more a symbolicky hodil do mora prsteň. Chceme sa pozrieť ešte na židovský cintorín. Tento kraj je známy jednou s najstarších židovských komunít na svete. Priamo v Benátkach je stará židovská štvrť, veď aj slovo gheto vzniklo tu. Na Lido je najstarší židovský cintorín, ktorý pamätá pochovávanie prvých Židov už v 14. storočí. Cintoríny sú dva, starý a nový. V starej časti je pamätná tabuľa na počesť 2000 obetí morovej epidémie z rokov 1630 – 1631. Starý cintorín je zavretý, prechádzame sa po novom, ktorý reprezentuje dejiny „len“ 3 storočí.
Marianka dostane defekt, našťastie nie sme ďaleko od požičovne. Bicykle dotlačíme k majiteľovi. Upozorňuje nás, že na ráme bicykla je telefónne číslo, keby sme zavolali, doviezol by nám druhý bicykel. Vôbec nám nenapadlo, že tu funguje požičovňa aj s asistenčnou službou. Odovzdáme bicykle, dáme si opäť kávičku a vraciame sa vaporetom späť do Benátok. Presne takto sme si predstavovali stráviť dnešný čas – preplaviť sa na Lido a len tak sa bicyklovať.