Biela, ružová a červená skala a veveričky drzé ako opice
Krajina v juhozápadnom Utahu je položená na úrovni 2000 metrov nad morom, z tejto výšky občas vyčnievajú skalné útvary obrovských rozmerov a oku lahodiacich tvarov a farieb. V Národnom parku Zion (Zion National Park) stretávame 26. septembra 2012 hojnú návštevu turistov, oblohu bez mráčika, teplý deň, čiže príjemné babie leto.
Návštevnícke stredisko oficiálne najstaršieho národného parku Utahu obhospodarujú randžeri, ktorí nás nasmerujú do kyvadlového autobusu (shuttle bus). Pomocou neho zabezpečujú dopravu ľudí hlavnou vyhliadkovou trasou parku (Zion Canyon Scenic Drive). Cesta vedie hlbokým kaňonom, obklopeným vysokými skalnými stenami bielej, ružovej a červenej farby. Na trase je 10 zastávok, každý môže na ktorejkoľvek nastúpiť alebo vystúpiť. Z jednotlivých stanovíšť vedú chodníky do ďalších zákutí kaňonu a poskytujú príležitosť na prechádzky v nenáročnom teréne.
Z vysokých skalných stien steká dole voda, aby skončila v Panenskej rieke (Virgin river), ktorá nás sprevádza pozdĺž celého kaňonu. V národnom parku žije 69 druhov cicavcov, 208 druhov vtákov, 29 plazov, 6 obojživelníkov a 9 rýb, vrátane ohrozených druhov zvierat ako je sokol sťahovavý, mexická bodkovaná sova, kalifornský kondor, púštna korytnačka a tiež slimák zion, živočíšny druh, ktorý sa dá stretnúť len tu a nikde inde na svete. Je tu puma, muflón a všadeprítomné a neprehliadnuteľné veveričky. Veveričky pokazili ľudia tým, že ich kŕmia, pretože sú drzé, otravujú a nemajú rešpekt pred ľuďmi. Známe sú aj zranenia – uhryznutia a škrabance, ktorými nakazili choré veveričky ľudí, z čoho mali ľudia vážne zdravotné problémy.
Necháme sa odviezť na konečnú autobusu, vystúpime a pokračujeme po vlastných na príjemnú prechádzku. Pozorujeme prírodu všade navôkol, po chvíli natrafíme na dvoch randžerov s maketou orla, vystrihnutého z čiernej látky ako demonštrujú rozpätie krídiel 1:1. Dole pri rieke rodičia nechajú trojročné dieťa kŕmiť veveričku, o chvíľu sa ich zbehne celá svorka a nevedia sa ich zbaviť. Starší hypík si odtrhne kvet a zastokne si ho do dlhých vlasov. U nás by sa to v národnom parku bralo ako porušovanie pravidiel s mastnou pokutou, tu je to však tak ojedinelý prípad, že to nikomu nevadí.
Všade je čisto, nikde ani papierik ani ohorok z cigarety. Ľudia sú vychovaní, disciplinovaní a čistotní. Je tu veľa Japoncov, dosť Francúzov a počujeme aj nemčinu. Je zaujímavé, že do národných parkov a do múzeí chodia okrem zahraničných turistov v drvivej väčšine len Američania bielej pleti. Vidieť černocha, aziata alebo hispánca je veľmi zriedkavé.
Do zábavných parkov chodia všetci zástupcovia rás a etnických skupín. Na druhej strane hokej je čisto belošskou zábavou, basketbal pozerajú a hrajú prevažne černosi a americký futbal vzrušuje úplne každého, ide o šport číslo jeden v USA.
Vráťme sa však k Národnému parku Zion, ktorým dnes žijeme. Park nie je možné prejsť za jeden deň, pretože sú tu pre turistov dostupné 3 nezávislé oblasti, pomerne ďaleko od seba. My sa rozhodujeme po absolvovaní autobusovej a pešej túry hlavnou časťou parku prejsť nádhernou východnou časťou s dlhým tunelom a malebnými skalnými útvarmi, úplne odlišnými od čohokoľvek, čo sme doteraz videli. Kamene sú sfarbené dočervena, naviac výrazne osvetlené intenzívnym slnečným svitom.
Máme síce vodu, ale sme dosť hladní, pretože hotel bol bez raňajok a ráno sme nestíhali nič zjesť. Pri východnom vstupe do parku odrazu narazíme na prázdny a útulný motorest, dáme si šalát a rozdelíme si 6 pečených kuracích krídiel. Zion splnil naše očakávania jedného z najvýznamnejších vrcholov nášho putovania. Určite sa sem chceme niekedy vrátiť.