Británia mojimi očami – Darlington
Britániu nestačí len vidieť. Musíte ju aj zažiť, tým ju vlastne lepšie spoznáte. Osobne si myslím, že je to krajina veľkých možností, dobrodružstva a farebnejšieho pohľadu na svet. Let do Newcastlu prebehol tak rýchlo, že som si ani neuvedomila, že stojím pevnými nohami v Anglicku. Celá tá paráda trvala asi hodinu a pol. No áno, trošku turbulencie nad La Manche, ale vlastne, tým začalo moje nové anglické dobrodružstvo.
Stará radnica alias „Darlingtonský Big Ben“
Vyzdvihnúť ma prišiel doslova anjel – teraz moja najlepšia kamarátka – Amie. Je o rok mladšia, učí na základnej škole v Barnard Castle. Pre tých , ktorí v tom trochu tápu, Barnard Castle je vzdialený od Newcastlu dobrých 50 míľ, čo je asi hodinka autom. Žiadne ovce, kone, anglické ruže, ani zelené trávniky ma nečakali. Privítalo ma to typické english weather – mrholenie, 3 stupne nad nulou, šedá obloha. Darlington, kde bývam, je 30 minút od Barnard Castle. Je to mesto na východnom pobreží, takže áno, dialekt, accent, no proste strach a hrôza. Niektorým ľuďom dokonca ani tamojší nerozumejú (viď video). Ale aj napriek tomu, cítim sa tu fakt v rozprávke. V Darlingtone nie sú žiadne paneláky, žiadne moderné výstavby, je to staré malebné mesto, avšak to pravé britské. Bývam v typickom anglickom dome z červených tehál, so strieškami nad dverami a bielym lemovaním na oknách. Domy sú buď z týchto tehál alebo z kameňa.
V Darlingtone má všetko svoj systém. Hoci by sa tu drinkoví nadšenci veľmi „nevyšantili“ a trmácali by sa radšej do Newcastlu, iní by objavovali architektúru, ja čerpám atmosféru mesta, jeho kolorit a život. Pred každým domom stojí auto, alebo dve, to mi vysvetlila už Amie, keď som sa na to pýtala. Verejná doprava v Anglicku je veľmi drahá, stále sa vo väčších mestách konajú protesty a v tých menších sa spisujú petície. Jeden deň som išla public transport, Darlington – Barnard Castle a späť. Jedna cesta tam stojí 5.20 libier, čo je dosť aj pre domácich. Hoci sa tu autobusy berú ako „prímestské linky“, žiadnu plnku v nich však nehľadajte. Sú poloprázdne, len pár žiakov v uniformách, ostatných vozia do škôl rodičia.
Všetko je tu iné. Napríklad keď prechádzate cez priechod, aspoň tu v Darlingtone nie sú žiadne biele pásy na ceste (naša typická zebra). Miesto toho je na ceste namaľované LOOK RIGHT alebo LOOK LEFT podľa toho, z akého smeru ide auto. Veľmi sa mi páčia, a na to sa mi veľmi ťažko zvykalo – sú svetlá pre chodcov, červený panáčik a zelený, signalizujúci „choď“. Ak stojíte na priechode, tieto panáčiky nie sú pred vami – na opačnej strane priechodu, ale vedľa vás, takže sa pozeráte vždy buď doľava alebo doprava, či môžete ísť.
S Amie dochádzame do školy autom. Posledné dni sa moje očakávania splnili a je tu nádherné počasie. Ešte nie je úplne teplo, ale dá sa. I keď je to malé mestečko, dopravné značky majú všade, aj tam, kde by som to nečakala a aj také, ktoré som ešte nevidela ako napr. ELDERLY PEOPLE, PLEASE DRIVE SLOWLY alebo HORSE DRAWN VEHICLES PROHIBITED. Takže s tými značkami je tu naozaj veľká, veľká fun.
