Cesta do Krajiny úsmevov
Priamy let z Viedne do Bangkoku leteckou spoločnosťou Thai Airways trvá len 9 hodín, čo sa dá vydržať. Posádka lietadla poskytuje príjemné služby, jedlo je chutné a naviac rozdávajú úsmevy na všetky strany. Spolucestujúci sú rôznych národností a s rozličnými plánmi. Vedľa mňa vľavo sedí manželský pár z Viedne, čo sa vybrali na výlet do Mjanmarska, budú teda prestupovať do Yangúnu. Mariankini susedia z pravej strany tvoria zasa mladý párik zo Slovenska, ktorí po 3 hodinovom medzipristátí pokračujú do Jakarty v Indonézii. My zostávame v Bangkoku na 7 dní. Tu sa aklimatizujeme a vyrovnáme s časovým posunom, všetko si tu užijeme a potom sa poberieme do Kambodže. Taký je plán.
Na medzinárodnom letisku Suvarnabhumi je poriadok, čistota a pomerne jednoducho sa presunieme k zóne mestských taxíkov. Na stojane s automatom Marianka stisne gombík a vypadne lístok s číslom stanovišťa. Zrejme majú na to systém, podľa ktorého prideľujú taxikárom robotu. Šofér veľkej červenej toyoty nás už čaká so širokým úsmevom. Podám mu rezerváciu hotela, odfotí si adresu mobilom. Nielenže nevie po anglicky, ale zrejme ani latinka mu nič nevraví, nič také však nepotrebuje. Mobilná aplikácia mu hneď všetko preloží do thajskej reči. Sotva sa pohneme z letiska, do inej aplikácie porozpráva vstupné informácie akémusi robotovi a asi o dve sekundy mu zapípa smska. Otočí sa k nám a otrčí mobil s po anglicky napísanou vopred vygenerovanou kalkuláciou ceny za odvoz, vrátane letištných poplatkov a mýtnych poplatkov za diaľničné úseky, spolu 600 bátov. Súhlasne prikývneme a po 40 minútach jazdy po kvalitných cestách vystupujeme pred našim hotelom.
Kam sa hrabú naši taxikári s ich taxametrami? Neskôr sa dozvedáme o systéme GRAB, čo je akýsi thajský vylepšený UBER. Všetko funguje cez aplikáciu, musíme si však kúpiť thajskú SIM kartu.
Náš hotel je v čínskej štvrti, len 400 metrov alebo 6 minút peši od Wat Traimit, bydliska starého sediaceho Budhu,, čo váži 5,5 tony a je celý zo zlata. Už sme ho pred mnohými rokmi navštívili a bude zaujímavé si to zopakovať.
Hotel je úplne plný, preto skoro ráno ešte nemajú pre nás pripravenú izbu. Čakanie si spríjemňujeme v lobby miestnosti vylihovaním na gauči pred televízorom, ja pozerám na počítači hokej z majstrovstiev sveta do 20 rokov Slovensko – Švédsko. Naši chlapci podľa očakávania prehrávajú 2:5, ale bojujú statočne. Chvíľu počkáme a okolo desiatej nám naúčtujú len malý príplatok za skorší checkin.
Vedľa recepčného pultu visí na čestnom mieste obraz uhladeného muža. Pýtam sa, či ide o zakladateľa hotela. Povedia mi, že je to portrét starého kráľa Rámu IX., čo pred 2 rokmi zomrel. Ospravedlňujem sa za svoju nevedomosť a hlúposť. Na poschodí je iný obraz mladého následníka trónu. Výrazný oznam upozorňuje pod hrozbou pokuty 3000 bátov na dve neodpustiteľné veci – zákaz fajčiť a zákaz prinášania durianu. Za rovnocenný smrad rovnaká pokuta. Klasika!
Poriadne si pospíme a vezmeme si tuk – tuk na Khaosan Road. Tuktuk je jedno z najsmiešnejších vozidiel na svete, akási zmiešanina motorky a golfového vozíka. Viacerí argumentujú, že tuktuk je lacnejší ako taxík, často to však neplatí, lebo aj „tuktukári“ už nevedia, koľko by pýtali. Tak sa nám stáva, že slušný taxikár je rovnako „lacný“ ako tuktuk. Treba sa skrátka trochu handrkovať o cene a dokážete dosiahnuť polovicu.
Po ceste vidíme typické obrázky pouličného ruchu, všade na chodníkoch vysedávajú prostitútky a čakajú na svojich zákazníkov. Občas po ulici prebehne menší potkan. Všade cítiť vôňu jedla zmiešanú s miestnym smogom.
Na Khaosane zažijete všeličo. Ak chcete tradičné thajské jedlo – dobrú polievku alebo rezance s čímkoľvek, prípadne vám ugrilujú menšieho krokodíla. Pre odvážnejších je určených niekoľko stánkov s praženým hmyzom všetkého druhu. Húsenice, šváby, larvy, muchy, tarantuly aj veľké škorpióny. Marianka ochutná švába, vraj je to chutné. Ja som sa zatiaľ neodhodlal. Je zaujímavé, že na pojazdných stánkoch s hmyzom (len na nich) majú nápis so zákazom fotografovať a filmovať. Zábery dostanete po zaplatení 10 bátov. Keď si však niečo kúpite, môžete si stánok odfotiť zadarmo.
Majú tu početné obchodíky s handrami, kuframi a suvenírmi. Sú tu kaderníci, čo robia dredy, tetovacie štúdiá a masážne salóny. Kedysi sa tu dokonca dali kúpiť na mieru vyrobené doklady. Mohli vám napríklad na počkanie urobiť britský pas alebo americký vodičák. Všetci predavači sa prívetivo usmievajú.
Zastavíme sa v jednej vývarovni, dáme si polievku s bravčovinou a rezance s krevetami. Všetko je výborné a pikantné, zapijeme to skvelým singapurským pivom Singha. Všetky stoly sú vo vývarovni spojené, preto počujeme odvedľa známu reč – taliančinu. 5 kamarátok z Turína sa vybralo na dámsku jazdu. Marianka im vyznáva svoju lásku k Taliansku. Ja pripomínam, že v Turíne sme boli len nedávno, tohto roku v septembri.
Po dlhej ceste nám dobre padne polhodinová masáž nôh. Okrem techniky a sily v rukách používajú maséri aj zvláštnu paličku z tíkového dreva na stláčanie akupresúrnych bodov na chodidlách. Všetky bolesti a únavové príznaky odchádzajú.
Ešte si kúpime nejaké maškrty – jarný závitok a kúsky dyne, trochu sa pomotáme a zisťujeme, že Khaosan je úmerne s pokročilou hodinou čoraz preplnenejší ľuďmi, preto sa vyberieme taxíkom späť do hotela. Po ceste vidíme ďalšieho potkana. Kúpime si vodu a už sme doma. Dnes bol náročný program, zatiaľ máme obrátený deň s nocou.
