Čo je nové v Bollywoode?
Už počas našej prvej návštevy Indie sme sa zabávali na seriáloch a filmoch z produkcie štúdií Bollywood. Išlo o sladké scény so smiešnymi hercami, často o láske, ale aj horory. Najlepšie sú však muzikály plné tanca a typickej hudby. Vedome sme hľadali v televízore hotelovej izby kanály s bollywoodskou produkciou.
Všetky filmy a seriály sú v jazyku hindi, preto nerozumieme ani slovo. Celý tento filmový priemysel vznikol v Bombay (Mumbai) a my sme sa rozhodli, že navštívime Film City, kde sa reálne filmuje a organizujú tam návštevy pre turistov.
V našom hoteli a na známych portáloch na internete ponúkajú poldňový výlet s odvozom za nekresťanské ceny viac ako 100 000 rupií (asi 100 €) na osobu. Keď budeme dvaja, dajú nám zľavu, bude nás to stáť „len“ 85 000 rupií (85 €) na osobu. Ja som našiel na internete priamo od poskytovateľa možnosť približne za 30 000 rupií bez dopravy, hneď platím online a na druhý deň štartujeme taxíkom, z hotela cestujeme vyše hodiny za 5 €. Ušetríme teda výrazne nad 100 €. Pritom produkt je rovnaký.
Cesta taxíkom je, ako vždy, zaujímavá. Vidíme pestrú zmes ľudí rôzneho výzoru, pestrofarebne oblečených. Niekoľko kilometrov pred Film City je cesta lemovaná múrmi, pomaľovanými zaujímavými murálmi.
Presadneme do turistického autobusu a sprievodkyňa nás od začiatku častuje aktuálnymi informáciami. Vyrábajú tu vraj seriál podľa formátu Big Brother, tu sa to však nazýva Big Boss.
Prichádzame k lokalite The Hospital. Ide o univerzálny areál fiktívnej nemocnice, kde sa nakrúcajú mnohé filmy a seriály z prostredia zdravotníkov. Najznámejšími seriálmi sú Sanjivani, dráma z lekárskeho prostredia, zameraný na životy a výzvy lekárov alebo veľmi populárny medicko – romantický seriál Dill Mill Gayye, a ďalšie.
Pred „nemocnicou“ vidíme reálne nakrúcanie nenáročnej scény, v ktorej dvaja mladí fešáci sedia na motorke a majú medzi sebou vážny dialóg, nevedno o čom. Vidíme aspoň 10 klapiek ň opakovaní záberu. Možno sa režisérovi nepáči slabšie nasadenie hercov alebo kameraman zistí nejaké drobné nedostatky v nalíčení hlavného predstaviteľa. Je povolaná maskérka, aby mu opravila mejkap.
Prechádzame neveľkým územím s miernymi kopčekmi, všade sa niečo stavia, zrejme kulisy. Okolo je neuveriteľný bordel, kopy odpadkov. Remeselník bez rozpakov močí vedľa cesty pred našimi očami. Keď dopijem vodu, hľadám smetný kôš. Zriadenec vidí, že nemám kam odhodiť plastovú fľašu, podíde bližšie a ponúkne sa, že môj problém vyrieši. Pozorujem, že ide s fľašou asi 10 metrov k uskladnenému stavebnému materiálu a tam len tak medzi rúry fľašu položí.
S láskou spomíname na Hollywood v Kalifornii (USA), konkrétne Universal Studios, čo je zábavný park neskutočnej kvality a čistoty, s vysoko profesionálnym personálom a bohatým programom. Podobne sme si to predstavovali v Bollywoode. Táto predstava bola úplne márna.
Presunieme sa k ďalším kulisám, tentokrát k The Temple (chrám). Kulisy sa vždy nanovo upravia a vyzdobia pre účely inscenovania bohoslužieb, sobášov, pohrebov, a to vo viacerých seriáloch a filmoch, najčastejšie tzv. daily soaps, nekonečných seriáloch, vysielaných najmenej 6 dní v týždni dlhé roky, pričom jeden diel má len 20 až 30 minút. Tieto „telenovely“ sú obdobou našich seriálov, napr. Ordinácia v ružovej záhrade alebo Panelák.
Kúsok od Chrámu sú kulisy Gokuldham Society, komplex malých domčekov, kde sú naši indickí spolucestujúci vo vytržení, pretože tu sa nakrúca známy komediálny seriál Taarak Mehta Ka Ooltah Chashmah, čo by sa dalo preložiť ako Obrátené okuliare Taaraka Mehtu alebo Svet hore nohami Taaraka Mehtu. Sitcom beží nepretržite od roku 2008, postavy sú národné ikony, dospelí ich milujú a deti na nich vyrástli. Zápletky vznikajú tak, že hlavný predstavitelia sa na všetko pozerajú opačne, v rozpore s realitou.
Presunieme sa k pavilónu s kinom. Dostaneme 3D okuliare a pozrieme si animovaný film, tuším 4D, vozíme sa na húsenkovej dráhe s rôznymi prekážkami a nástrahami, lietame a padáme do priepasti, v poslednej chvíli sa zachránime a na konci na nás útočí obrovská kobra a chce mi zahryznúť do hlavy.
Potom sa fotíme s rôznymi rekvizitami – na tróne maharadžu, v kostýmoch, ktoré si môžeme obliecť, môžeme si vytvoriť živý obraz v pripravených rámoch, atď. Zájdem na záchod, no katastrofa a smrad. Chceme si dať kávu v miestnom bufete, dajú nám akúsi sladkú indickú žbrndu, ktorú ledva ochutnáme. Dosť dlho čakáme na živé vystúpenie umelcov. Časť show sa odohráva vo vnútri v divadelnej sále, časť je vo vestibule.
Predstavte si najstrašnejšiu slovenskú dekadenciu (napr. Stašák a Kazík dohromady) a vynásobte to desiatimi. Až také trápne to je. Spev a tanec sťaby dedinská amatérska zábava v 70-tych rokoch minulého storočia. Potom vystupuje akýsi standup komik, ale nerozumieme ani slovo, je to v jazyku hindi.
Vo vestibule máme možnosť vidieť vystúpenie dvoch tanečníkov break dance, potom takúho smiešneho komika, čo zabáva deti.
A to je všetko. Sme radi, že odtiaľto vypadneme. Mohli sme ísť radšej do kina, ale aj tam našinec nezvykne vydržať dlhšie ako 15 minút.
