Driemajúca sopka na okraji mesta
Z hlavnej stanice v Neapole od Piazza Garibaldi sa vezieme vláčikom na juhovýchod. Pozdĺž Neapolského zálivu je vybudovaná železničná trať s priliehavým názvom Circovesuviana (čítaj čirkovezuviana). Chceme ísť trasou do Sorenta a po polhodine vystúpiť v stanici Pompei – Scavi (Pompeje – Vykopávky), namiesto toho sa trochu odkláňame a sme nútení vystúpiť na stanici Pompei, čo je v meste Pompeje. Nič zlé sa však nedeje. Prejdeme peši za 5 minút na Piazza Amfiteatro a chytíme autobus jednej z početných súkromných spoločností, čo zabezpečujú dopravu turistov na sopku Vezuv. Spiatočný lístok stojí 10 € a sme vo veľkom autobuse úplne sami.
Sopku Vezuv vidno z Neapola, krásny výhľad je na ňu z Pompejí, pekne sa na ňu pozerá aj z lode počas plavby na ostrov Capri. Vezuv je neodmysliteľnou súčasťou celej oblasti Neapolského zálivu. Žije tu niekoľko miliónov ľudí a logicky sa čudujeme, že sa neboja tu bývať počas generácií, veď sopka teraz len drieme, raz za čas však určite vybuchne, niektoré udalosti boli fatálne, napríklad v roku 79, keď výbuch pochoval Herculaneum a o pár dní na to aj Pompeje. Rovnako sa však možno čudovať ľuďom z pobrežia Kalifornie, ktorí si stavajú drahé vily na pláži a môžu kedykoľvek čakať na zemetrasenie a následnú ničivú prílivovú vlnu cunami. Aj v niektorých dedinách u nás na Slovensku sú povodňové zóny, ľudia o rizikách vedia a napriek tomu si na nebezpečnom mieste postavia dom.
Cesta z Pompejí na Vezuv je kvalitná a kľukatá. Sopka je trochu zahalená mrakmi, situácia s oblačnosťou sa však každú chvíľu mení, sporadicky vyjde spoza oblakov slniečko. Máme výborný výhľad na Neapolský záliv, na západe vidno 9 km vzdialené mesto Neapol a okolité mestečká a dediny – Pompei (Pompeje), Ercolano (Herculaneum), Torre del Greco a ďalšie, vzadu vidno ostrov Capri.
Autobus zastane pred vstupom do vrcholového areálu, tu sa platí vstupné 2 x 10 €. Tesne za vchodom do areálu je požičovňa bambusových palíc, požičovné je ľubovoľné, Marianka si jednu vezme, nakoniec zaplatíme za ňu 1 €. Odteraz stúpame peši, cesta je prašná, až prídeme ku kráteru. Ide o veľkú dieru ako po granáte, len oveľa väčšiu. Vyzerá to tak, že už dlho sa sopka neprebudila, vnútro krátera je zarastené skromnou zeleňou. Na dvoch či troch miestach stúpa spod zeme nenápadný dym. Okrem toho nič nenaznačuje, že by toto miesto mohlo byť zdrojom ničivých erupcií, posledná bola v roku 1944, čo je z hľadiska histórie sopky nedávno. Okolo krátera vedie chodník, môžeme sa teda vynadívať jednak dovnútra sopky zo všetkých možných uhlov, ako aj na okolitú krajinu.
Počasie sa tu neustále mení, pofukuje vietor, hrozivé mraky zahaľujú výhľad raz na západ, inokedy na juh, potom odídu a stoja obďaleč. Zatiaľ neprší, ale môže kedykoľvek začať, sme vo výške 1281 metrov nad morom, čo nám ako číslo nepripadá veľa, lenže treba si uvedomiť, že sme sem vystúpili od hladiny mora, čiže z nuly.
Na konci chodníka je stánok so suvenírmi, kúpime dve pohľadnice pre ľudí, ktorí vedia oceniť, že pozdrav im prišiel až zhora z Vezuvu, dostanú na pohľadnici o tom dôkaz formou potvrdenia vrcholovou pečiatkou. Určite sa potešia. Obraciame sa späť a zostupujeme k autobusom. Vodič nám berie lístky, veď ich ešte raz predá. Tu je normálne klamať a podvádzať zamestnávateľa i daňový úrad. Ide o súčasť miestneho folklóru, v tomto by sme si mohli my Slováci s Talianmi podať ruky.
V Pompejách na Piazza Amfiteatro neodoláme ponuke na výhodné obedové menu, nakoniec máme zaplatiť o štvrtinu viac, pretože nám naúčtujú Coperto aj Servizio, čo sú v podstate dva druhy sprepitného, ktoré si účtujú na prilepšenie a ešte vám budú bohorovne tvrdiť, že sprepitné je ešte niečo naviac, čo by bolo od vás slušné zaplatiť tiež. Idem vynadať čašníkovi, že nás chce okradnúť, hneď navrhne kompromis, aby som zaplatil len polovičné sprepitné. Som spokojný, že ma okrádajú so zľavou.
Vykopávky v Pompejách
Oproti je vstup do areálu vykopávok v Pompejách. Je to rozsiahle bývalé mesto z obdobia Rímskej ríše, zničené v roku 79 nášho letopočtu práve vybuchnuvšou sopkou Vezuv. Boli sme tu pred necelými 19-timi rokmi. Vykopávky sa vôbec nezmenili, ale kvôli ich ničeniu turistami, zakázali do mnohých častí prístup, vytvorili tu prekážky a zábrany, preto sme trochu sklamaní. Sú tu davy ľudí, sme v jednej z najväčších turistických atrakcií sveta.
Vďaka antickými historikmi zaznamenaným očitým svedectvám ľudí, ktorým sa podarilo utiecť, máme podrobné a kvalitné informácie o onej udalosti, odohrávajúcej sa 24. augusta roku 79 krátko popoludní. Útroby zeme hučali, hocikde sa zem otvorila a vyrážal z nej sírny dym, ulice mesta sa otriasali, vtáky splašene poletovali, studne odrazu vyschli, more ustúpilo a ryby zostali na suchu. Hora vychrlila milióny ton dymu, kameňov a žeravej lávy. Uprostred bieleho dňa sa zatienilo slnko a nastala tma ako v noci. Väčšina ľudí nestihla ujsť, mesto o chvíľu pokryla 6-metrová vrstva ničivej masy.
Keď všetko prehrmelo, preživší utečenci sa chceli vrátiť, mesto však nenašli, preto vedľa založili nové súčasné mesto Pompeje. Pochované staroveké mesto bolo skryté takmer 1700 rokov. Vykopávky začali na príkaz neapolského kráľa Karola IV. v roku 1749 a trvali viac ako 100 rokov. Skupina Pink Floyd nakrútila z Pompejí fantastické DVD s názvom Live at Pompeii.
Začíname od najstaršieho amfiteátra v histórii, do ktorého sa zmestilo až 20 000 divákov. Mesto bolo významným obchodným strediskom, obohnaným hradbami. Sú tu veľké paláce, chrámy a domy, mnohé vyzdobené vzácnymi sochami, mozaikami a freskami na stenách. Pôsobivé sú aj sadrové odliatky ľudských tiel, získané odliatím dutých odtlačkov, ktoré v mase skál a lávy zanechali telá, znehybnené v pôvodnej polohe, v akej sa nachádzali v posledných chvíľach svojho života.
Sú tu zachované cesty z lávových kameňov, chodníky sú vyvýšené okolo ciest a pospájané blokmi s medzerami pre kolesá vozov, na križovatkách sú fontány. Celá architektúra mesta je úplne geniálna. Vespasianov chrám, Cicerónov dom, Pompejské fórum, Jupiterov chrám, Apolónov chrám, Dom Vetiovcov. Ruiny majú 2000 rokov a sú neuveriteľne zachovalé, rovnako aj mozaiky a fresky.
Pompeje rozhodne odporúčam, ide o turistický cieľ najvyššej svetovej úrovne, hodnota toho, čo uvidíte, sa jednoducho nedá vyčísliť, každý tu dospeje k poznaniu dôležitej etapy histórie.