Grizzly v národnom parku Denali

Cestná vzdialenosť z Anchorage do Denali je asi 260 míľ. Auto sa dlho brodilo predmestiami najväčšieho aljašského mesta, ale predsa len opustilo civilizáciu omnoho rýchlejšie ako v iných severoamerických veľkomestách a potom sa už pokojne, dlhými zákrutami plazilo k hore Denali, po starom Mount Mc Kinley. Navigačné zariadenie ukazovalo na monitore údaj nadmorskej výšky, ktorý sa menil počas cesty veľmi mierne, hoci som sa blížil k najvyššej hore severoamerického kontinetu s nadmorskou výškou 6194 metrov.

Dlho sa výška držala trocha nad nulou, niekedy dokonca povážlivo klesla do mínusu. Výškomer svižne poskočil, keď som odbočil napravo od hlavnej cesty do hôr k jazeru Eklutna, mrknúť na romantické jazero medzi lesnatými svahmi pohoria Chugach, ktoré sa vraj hemžia čiernymi medveďmi. Tieto zvieratá sú v porovnaní s hnedými bratrancami, štatisticky menej náchylné zaútočiť na ľudské bytosti, ale čierny medveď je taktiež mocné zviera, a keď sa nazlostí je v mihu oka schopný relatívnu štatistickú mierumilovnosť v jednotlivých prípadoch celkom znehodnotiť. Ale okolie úzkej cesty vedúcej k horskému jazeru bolo pusté , žiadne medvede, ani ľudia, ani autá. Pusto bolo aj pri farebných dreveniciach pod lesom, pusté bolo rozsiahle štrkové parkovisko pred obchodom, stánkom so zmrzlinou a práčovňou. Pustá bola aj vrátnica kempingu a na okienku vrátnice smutne visela na špagáte tabuľka s vyblednutým nápisom CLOSED. Neskôr, možno príde študentka, letná brigádnička, a tabuľku na špagáte zvrtne, takže sa na tabuľke objaví slovko OPEN, možno ešte viac vyblednuté a sotva čitateľné, ale predsa len omnoho veselšie.

Fotka Denali v Eielson Centre, Aljaška

Nikto neprichádzal, a tak som sa pri vrátnici otočil a vrátil do nulovej nadmorskej výšky na Glenn Highway, vzápätí som si uvedomil, že musím disciplinovane a priamo postupovať za svojim cieľom, lebo inak sa môj cestovný plán A hneď na začiatku celkom zrúti a potom budem musieť pristúpiť na plán B, ktorý ešte vôbec nemám vymyslený. Nadmorská výška trocha stúpla na parkovisku Walmartu v meste Wasilla, čo je posledný veľký obchod na ceste do hôr. Nakúpil som tri plné igelitky potravín a pokračoval som v ceste do vnútrozemia.

Do mesta som vôbec nezašiel, radšej som sa z Walmartu vrátil na Glenn Highway a ponáhľal som sa k Denali, lebo to je zaujímavosť, kvôli ktorej som na Aljašku konečne pricestoval. I keď aj nudné mesto Wasilla ma svoju veľkú zaujímavosť, a síce svoju bývalú obyvateľku a starostku pani Sarah Palinovú, ktorá vyletela medzi hviezne celebrity, keď si ju senátor Mc Cain vybral za viceprezidentskú kandidátku. Tento zaujímavý republikánsky pár – bývalý vojnový zajatec z Vietnamu v pokročilom dôchodkovom veku a o 30 rokov mladšia bývalá kráľovná krásy z Aljašky – sa napokon do Bieleho domu v ľudovom hlasovaní neprebojoval, ale obyvateľka mesta Wasilla medzi hvieznymi celebritami ostala a americké média dodnes radi informujú a špekulujú, keď niečo povie, napíše, niekde sa presťahuje alebo niečo vykoná, pričom to ani nemusí byť obzvlášť veľká zaujímavosť.

Autobus, Denali National Park, Aljaška

Zastavil som sa aj na odbočke do mestečka Talkeetna, kde je v drevenej kolibe informačné stredisko, a pred ním menšia koliba na vysokých koloch – skanzenová ukážka skladiska potravín odolného proti medveďom. Potom som už uháňal do hôr, a cesta stúpla až do výšky 500 metrov nad morom. Cesta opäť klesla a potom zasa stúpla a neďaleko brány do národného parku údaj výškomeru na zvlnenej ceste poskakoval okolo 600 metrov nad morom.

Bol som na úpätí Denali. Počasie bolo typické pre vysoké hory, hmla bola pri ceste, za cestou a smerom k hore dôkladne zacláňali výhľad stĺpy, vlny a obrovské kotúče hmly váľajúce sa po úpätí 6 kilometrov vysokej hory.

V národnom parku je iba jedna cesta. 92 míľ dlhá, nespevnená Park Road, ktorá je od 15. míle pre súkromné vozidlá uzavretá. Dopravu zabezpečujú autobusy zelenej a krémovej farby, ktoré premávajú medzi WAC (Wilderness Access Centre) a Kantishna na 90. míli alebo Eielson Centre nachádzajúce sa na 66. míli. Väčšina jednodňových návštevníkov sa vyberie iba do Eielson Visitor Centre, čo je osemhodinový výlet. Návštevníci smerujúci do osady Kantishna zväčsa ostanú v horách dlhšie ako jeden deň.
V osade Kantishna šú možnosti ubytovania v chatách i kemping pri jazere Wonder, v ktorom sa počas bezoblačných dní zrkadlí ľadová hora Denali, čo je však veľká zriedkavosť.

Autobusy krémovej farby majú profesionálneho sprievodcu, zatiaľčo zelené autobusy majú iba šoféra, ktorý však tiež odovzdáva návštevníkom svoje vedomosti, avšak sú to iba šoférove amatérske vedomosti, na ktoré nemá licenciu, takže si šofér hovorí, čo mu príde na jazyk. Za 48 dolárov som si zakúpil lístok na zelený autobus do Eielson Center.

Vonku padal drobný ale vytrvalý dážď. Skupinka cestujúcich čakajúcich na pristavenie autobusu sa skrývala pod strieškou autobusového nástupišťa WAC a mnohí už mali naporúdzi farebné pršiplášte. Hore, na svahoch, o pár stovák metrov vyššie, padal prvý augustový sneh.
Stará pani Wendy, ktorá šoférovala náš autobus mala širokú škálu amatérskych vedomostí a počas cesty bolo len niekoľko chvíľ, kedy svoje vedomosti cestujúcim chrapľavým hlasom, ťahavým stredozápadným prízvukom neodovzdávala. Oboznámila nás i s históriou svojho životného príbehu, ktorý sa začal v Minnesote, vypočuli sme si jej názory na medveďov v Denali, Kodiaku, Yukone i na medveďov v Yellowstone. Pani Wendy plynulo prechádzala z jednej témy na druhú, ochotne komentovala počasie, okolie cesty, výhľady zo zákrut nad riekou, hoci to nebola jej povinnosť. Asi po desiatich míľach Wendy zvolala: „Deer!!“
Cestujúci zbystrili pozornosť, lebo chceli uvidieť divé zviera. No, nebolo to zviera, ale iba traktor značky John Deere. O míľu ďalej zvolala:“ Pozor, obrovská húsenica!!“ A v zákrute cesty stál veľký žltý zemný stroj značky Caterpillar. Jedno veľké koleso trčalo do cesty a zavadzalo, operátor húsenice mohol veru trocha zatiahnuť ďalej do priekopy. Predomnou sediaci mladý muž a žena z Kalifornie, ktorí budili dojem, že sú na svadobnej ceste, neboli nadšení, lebo takýchto jeleňov a húseníc majú doma v San Diegu a okolí najmenej stokrát viac ako ich je v celom Národnom parku Denali.

Potom ale žarty skončili, lebo pri ceste sa začali objavovať živé medvede značky grizzly. Mladá žena z Quebecu sediaca v treťom sedadle odzadu vzrušene zakričala, že vidí medveďa.

Šoférka Wendy okamžite zastavila autobus, aby sa výletníci mohli pokochať, ale mnohým hodne dlho trvalo, kým medveďa na širokej žltozelenej stráni pohľadom našli, lebo zviera bolo ďaleko a farebne splývalo s prostredím. Medveď bol vzdialený asi sto metrov a na rozdiel od výletníkov neprejavoval žiadny záujem o stádo ľudských bytostí putujúcich údolím v zelenej plechovej krabici na gumových kolesách. Pásol sa na strmej stráni. Hlavu mal strčenú v nízkom kríku, čosi dobré zaňuchal, asi čučoriedky. Ale nevydržal na jednom mieste dlho, šarmantne sa prevalil cez plytkú roklinku a na protiľahlom svahu opäť strčil hlavu do čučoriedok. Ľudia sa pokochali a išli sme ďalej. Mladá žena z Quebecu zbadala druhého i tretieho medveďa. Získala si v komunite autobusu prezývku Bearfinder. V autobuse sa po troch medveďoch rozhostila dobrá nálada. Ľudia po sebe pokrikovali a pani Wendy strácala kontrolu nad svojimi zverencami: „Čo sa deje, čo sa deje?!“, kričala.“Komunikujte so šoférom! Komunikujte so šoférom!“ Azda sa domnievala, že v autobuse sa chystá akási nedemokratická vzbura. A tak sa šikovný mladý muž sediaci v strede autobusu podujal robiť hovorcu cestujúcich a vravu a šum v autobuse šoférke Wendy zrozumiteľne artikuloval – ako napríklad: „Pani Bearfinderová hlási ďaľšieho medveďa. Prosím, zastavte!“ V autobuse potom už bol počas celého dňa poriadok a demokracia.

Z autobusu, Denali National Park, Aljaška

Autobus okrem provizórnych zástavok má pravidelné prestávky na odpočinok v miestach Teklanika, vyhliadka Polychrome a rieka Toklat. Počas prestávok si cestujúci čistili zvonka svoje okná zastriekané vodou z mlák na štrkovej ceste. Populárna mladá pani Bearfinderová si samozrejme taktiež čistila okno. Spolucestujúci jej trocha závideli jej vynikajúci postreh. Bola to vysoká žena. So svojim partnerom sa rozprávala po francúzsky. Mala veľké okuliare, cez ktoré dobre videla, čo bolo počas cesty blatantne preukázané. Pani Bearfindervá vybehla na vyhliadke Polychrome na pahorok nad cestou a za ňou automaticky i niekoľko spolucestujúcich, ale tam žiadneho medveďa neobjavila.

V Eielson centre je sklená stena, cez ktorú počas jasných dní vidno horu Denali. Jasných dní je však v týchto horách málo, a tak je v stredisku obrovská fotografia pokrývajúca celú južnú stenu, aby návštevníci videli ako najväčšia severoamerická hora vyzerá, keď nie je zabalená do bielej hmly a šedivých mrakov. Budova bola plná ľudí, lebo práve dorazili tri autobusy a cestujúci sa zdržovali vnútri, lebo vonku bola hmla, fúkal silný vietor a padal mrznúci dážď. Ale ja som vyšiel von. Zbehol som po zľadovateľom chodníku dole svahom, až kým som nevidel okolo seba nič a tam, uprostred aljašskej ničoty som si zhlboka povzdychol. Chvíľu som tam nasával mrazivú atmosféru divočiny, o ktorej som sníval v gymnaziálnej školskej lavici, pred takmer 30 rokmi, keď sa v Československu ešte budoval komunizmus, a počas tohto budovania boli úradmi romantické cesty do ďalekých krajov za železnou oponou všakovak znemožňované, no ja som sa napriek nepriazni socialistických úradov už vtedy odvážne zastrájal, že raz sem prídem.

Do autobusu v Eielson nastúpili ďalší ľudia, a dobre urobili, lebo na spiatočnej ceste sa k autobusu pripojil mladý nebojácny grizzly a desať minút vedľa autobusu kráčal ako psík vedľa pána. Starý pán, ktorý si v Eielson sadol vedľa mňa mi ukázal detailný záber medvedej tváre. Oči grizzlyho hľadeli rovno do objektívu, zdalo sa, že zviera chce fotografovi niečo povedať.

Medveďa tentokrát určite nezazrela pani Bearfinderová, lebo sedela na opačnej strane autobusu. Nedá sa presne zistiť, kto medveďa zazrel, lebo medveď sa zrazu zjavil pri zadnom blatníku, takže naraz zhíklo niekoľko cestujúcich. Šoférka Wendy vypla motor, aby hluk medveďa neplašil a rozkázala cestujúcim mlčať. Medveď bol malý, ale veľmi fotogenický.

Po piatich minútach prešiel na druhú stranu cesty potom pochodoval tesne vedľa autobusu. V jednej chvíli splašene uskočil, aby mu koleso autobusu neprešlo po pazúroch. Wendy poznamenala, že je to podľa nej mladá samička, lebo samci sa k ceste približujú zriedkakedy. Medveď zbehol z cesty k dopravnej značke, postavil sa na zadné nohy a o stĺpik dopravnej značky si dôkladne pošúchal svrbiaci chrbát. Bolo to milé predstavenie. A celkom v súlade s Wendinou poznámkou, že je to mladá samička, ktorá pri ceste hľadá obecenstvo, aby sa mohla predviesť a nechať poobdivovať. Pani Wendy nám potom pogratulovala, hovoriac, že na takéto fotografické príležitosti mnohí profesionálni fotografi čakajú celé roky.

Cestou do WAC sa vyskytol nadohľad z autobusu ešte jeden medveď, bol síce dosť veľký, ale bol zmenšený vzdialenosťou, takže nevyvolal v autobuse väčšie vzrušenie. Bol to na tomto výlete posledný medveď číslo 6. Knižný sprievodca Lonely planet uvádza, že v tundre okolo Denali žije asi 350 medveďov grizzly a neznámy počet čiernych medveďov obývajúcich lesy na úpätiach pohoria. Grizzly tu majú ťažší život ako medvede na pobreží alebo na ostrove Kodiak, lebo rybolov v horách je slabý a 90 percent potravy je rastlinného pôvodu. Výsledkom je že samci dosahujú váhu do 300 kilogramov, kým medveď z ostrovov môže vďaka kvalitnej lososej diéte nadobudnúť hmotnosť až 700 kilogramov a to už je namojveru poriadne veľké zviera.

Neďaleko priesmyku Polychrome prebehla cez cestu červená líška. Dole pod svahom sa páslo stádo jeleňov caribou. O pár míľ ďalej boli na pravej strane cesty dve sobie samice. Wendy povedala, že niekde nablízku musí byť aj samec. A veru mala pravdu, kúsok ďalej stál na ľavej strane cesty majestátny samec, hlava rodiny. Keď zbadal autobus ustrnul a prísnym pohľadom monitoroval situáciu na ceste.

V poslednom úseku ešte pozdravilo autobus ďalšie a väčšie stádo caribou. Zvieratá prechádzali cez cestu, svižne preskočili priekopu, hore na svahu sa zastavili a obzerali si stojaci autobus. Autobus už poriadne meškal, a nemohol sa tam už príliš zdržovať. Mexické dievča z Kalifornie na rozlúčku zamávalo rukou: bye, bye caribou. Veľký caribou za priekopou zdvorilo pokýval parohami.

Vo Wilderness Acces Centre bolo podvečer také isté počasie ako ráno, hmla, šero, dážď, chlad. Na druhý deň boli okolité svahy zasnežené. Zima v Denali sa začína už v polovici augusta.