Hoi An – zažnite lampióny a potom zabite 12 svíň!
Z Hue do Hoi An je autobusom asi 120 kilometrov, čo na vietnamské pomery znamená 3 hodiny adrenalínu, kedy najlepšie urobíte, keď sa nepozeráte na cestu pred sebou, aby vás netrafil šľak. Vodič nám najskôr sľúbi, že za menší doplatok nás odvezie až k hotelu, nakoniec si to zrejme rozmyslel a rozhodol sa vysadiť nás neďaleko centra mesta bez toho, že by sme vedeli, kam máme ísť. Ihneď po vystúpení z autobusu sa na nás vrhnú motorkári, že nás za dolár odvezú do hotela. Akurát! Nedajú si vysvetliť, že sú pre nás neprijateľným rizikom. Nakoniec odchytíme zelený taxík (tie sú najserióznejšie) a o 5 minút nás ubytovávajú v 3-hviezdičkovom hoteli Golden Dragon za 21 € za jednu noc. Hotel vyzerá celkom slušne, no až neskôr v noci pochopíme, prečo je taký lacný.
Hoi An je vraj najatraktívnejšie a turistami najnavštevovanejšie mesto vo Vietname. Po stáročia bolo úspešným prístavným mestom, kde prúdili obchodníci z celého sveta. Japonci, Číňania ale aj Holanďania a Filipínci. V 19. storočí došlo k zablokovaniu prístupu do prístavu nánosmi bahna v rieke Thu Bon. Odvtedy začalo mesto upadať. K jeho oživeniu došlo nedávno, keď sem začali prúdiť turisti z celého sveta. Až 800 budov v starom meste je chránených pod patronátom UNESCO.
Vzácny Krytý japonský most je vstupnou bránou do platenej časti starého mesta. Zaplatíte mýto, z ktorého sa financuje obnova pamiatok. Ale aj zvyšok starého mesta stojí zato. Posledných 500 rokov sa tu koncentrujú kongregácie Číňanov, odlišujúce sa navzájom podľa toho, z ktorej čínskej provincie pochádzajú. Tak postupne vstupujeme do jednotlivých pagôd, nazývaných zhromažďovacie siene viacerých kongregácií Číňanov.
Hoi Quan Phuc Kien – Zhromažďovacia sieň Kongregácie Fuťienských Číňanov je chrám zasvätený Thien Hau, božstvu z provincie Fu-ťien.
Hoi Quan Trieu Chan – Zhromažďovacia sieň Kongregácie Čhao-čouských Číňanov z roku 1752 má vo vnútri nádherné drevorezby, kam sa pozriete – na stenách, na trámoch, na oltári.
Hoi Quan Quang Trieu – Zhromažďovacia sieň Kantonských Číňanov z roku 1786, hlavný oltár je zasvätený Quan Congovi. Sú tu zaujímavé sochy draka a kapra, obložené mozaikou. Vzadu v záhrade je veľká socha draka.
Hoi Quan Hai Nam – Zhromažďovacia sieň Chajnanských Číňanov z roku 1851 pripomína 108 kupcov z ostrova Chaj-Nan, ktorých omylom považovali za pirátov, preto ich zabili.
Chua Ba – Zhromažďovacia sieň všetkých Čínskych komunít z roku 1773, sú tu portréty čínskych hrdinov odboja, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny. Chrám je zasvätený Thien Hau, sú tam pôsobivé dymiace špirály, božstvá s démonickým vzhľadom a draky nalakované na červeno.
Je tu mnoho ďalších chrámov, historických verejných budov aj súkromných domov, ktoré nemá zmysel všetky vymenovať, jednoducho tam treba ísť a poprechádzať sa, pretože žiadna reportáž alebo fotografie, či film nenahradia osobnú návštevu. Prechádzame sa po uliciach, pričom stretávame turistov z celého sveta. Je známe, že v meste sa vyskytuje azda najviac krajčírskych dielní vo Vietname, ktoré vám ušijú oblek alebo šaty namieru a podľa chuti.
Prídeme k rieke Thu Bon a dáme si obed v reštaurácii s výhľadom na rieku, čakajúc, že sa zotmie a konečne uvidíme, ako sa mesto rozsvieti. Prinesú nám veľkú misu s kačkou a singapurské pivo Tiger. Kačka nie je pečená ako by sme predpokladali, ale akosi zvláštne varená alebo dusená, obložená chutnou zeleninou. Jeme pomaly, aby sme neprišli o senzačný výhľad. Pri rieke sa medzitým zhromažďujú ľudia.
Dáme si ešte kávu a medzitým sa most rozsvieti, rovnako aj budovy na druhom brehu rieky. Zaplatíme prekvapujúco nízky účet a poberieme sa na večernú prechádzku mestom, osvetleným stovkami lampiónov. Kvôli tomuto sem turisti chodia. Je to niečo úplne výnimočné, čo nikde inde vo Vietname nevidíme. Hra svetiel prebieha v uliciach, na mostoch, dokonca aj na vode. Zaľúbený pár si objednal fotenie v špeciálnych kostýmoch v malom člne, pričom púšťajú na vodu papierové lodičky šťastia, každá má horiacu sviečku, čo vyzerá veľmi efektne.
Keď sme už poriadne nachodení, vezmeme si taxík do hotela za neuveriteľných 1,5 dolára. Chceme sa dobre vyspať, pretože zajtra nás čaká dlhá cesta vlakom do Nha Trangu. Asi o druhej zisťujeme, že niekoľko metrov od nášho hotela funguje bitúnok. Jednoducho dovezú svine, ani nechceme vedieť, akým spôsobom ich zabíjajú, len počujeme do rána do pol siedmej zúfalý krik umierajúcich zvierat. Ja mám tvrdší spánok, ale Marianka napočíta 12 prípadov. Niekoľko dní sa jej o tom sníva.
