Jeseň v Yellowstone
Mojím najobľúbenejším kresleným seriálom v útlom detstve boli veselé príbehy medvedíka menom Yogi (Yogi Bear), ktorý sa túlal po Yellowstonskom národnom parku, kradol návštevníkom piknikové košíky s jedlom a ľudia sa ho báli. Mal kamaráta a zároveň spoločníka pri svojich šibalstvách, medvedíka Bubu (Boo-Boo Bear). Okrem nich sa občas v seriáli mihla slečna Cindy (Cindy Bear), ku ktorej Yogi prechovával sympatie. Naopak, veľký rešpekt mal pred strážnikom Smithom (Ranger Smith), ktorý ho ustavične prenasledoval a vyčítal mu jeho „zakázanú“ činnosť.
Konečne po rokoch mám možnosť sa presvedčiť, či tu naozaj žije sympatický grizzly a jeho prenasledovateľ, randžer Smith. Najstarší a najslávnejší národný park na svete sa rozprestiera na území 3 štátov na severozápade USA , a to Idaho, Montana a Wyoming. Ide zároveň aj o najväčšiu sopku na svete, ktorá keď vybuchne, je po nás. A ona určite vybuchne, len nikto nevie povedať, kedy sa to stane.
Yellowstone, deň prvý
Do Yellowstonského národného parku (Yellowstone National Park) prichádzame ráno 1. októbra 2012 zo západu. Sme ubytovaní asi 20 míľ pred vstupom do parku v čistom útulnom moteli bez raňajok. Ceny nocľahov sú tu dosť vysoké, primerané atraktivite lokality. Západný vstup (West Entrance) je jeden z piatich hlavných vstupov do parku a jediný zo štátu Idaho. Vstupné neplatíme, použijeme ročnú permanentku do všetkých národných parkov USA za 120 dolárov, ktorú nám predali ešte v Colorade a veľmi sme s ňou doteraz ušetrili. Veď len tu je vstup za osobné auto 25 USD, a to sme prešli do dnešného dňa už 10 národných parkov, tento je jedenásty. Je nádherné teplé jesenné počasie na krátke nohavice a tričko, i keď trochu pofukuje.
S obligátnou mapou dostávame aj informácie v novinovom spravodaji Jeseň v Yellowstone (Yellowstone Fall), ktorý obsahuje veľa užitočných a praktických informácií, napr. desatoro najdôležitejších vecí, čo by sme mali vedieť:
- Pozorujte pomocou ďalekohľadu. Keď zbadáte divú zver z auta, napr. medveďa alebo vlka, nezastavujte, ani nevystupujte z auta.
- Mali by sme jazdiť na aute pomaly, najviac 45 míľ za hodinu.
- Máme dodržiavať bezpečnú vzdialenosť 100 yardov (91 metrov) od medveďov alebo vlkov a 25 yardov (23 metrov) od bizónov, sobov, jeleňov a ostatných zvierat.
- Zakladanie ohňov je povolené len na vyznačených miestach.
- Je zakázané kŕmiť zver, pretože ľudská strava zvieratám škodí a všetky zásoby potravín, chladničky a kuchárske náčinie musia byť bezpečne uložené v špeciálnych medveďovi odolných kontajneroch.
- Ľudia musia kráčať len po vyznačených chodníkoch, pretože hydrotermálne oblasti sú krehké a tenké. Neraz sa stalo, že sa tu návštevník prepadol, pohltilo ho bahno a zomrel. Deti držte radšej za ruku, radí spravodaj.
- Máme sa vyhýbať vodnému hazardu – plávanie je zakázané v celom parku, je tu celoročne studená voda a veľa vodných vírov. Nebezpečné je aj brodenie a prechádzanie cez potoky a riečky počas rybačky.
- Pri prechádzkach sa snažte vyhnúť stretnutiu s medveďom, radia randžeri. Radšej choďte vo väčších skupinkách, pri zníženej viditeľnosti robte hluk, aby nedošlo k prekvapujúcemu stretnutiu. A toto je dobré: Neutekajte pred medveďom v jeho revíri, noste medvedí spray a naučte sa ho používať!
- Dávajte pozor na svoje psy a mačky! Nesmiete s nimi chodiť do oblastí horúcich prameňov a gejzírov, musia byť uviazané najďalej 100 stôp (30,5 m) od cesty alebo parkoviska.
- Mobilné telefóny nefungujú všade, ale len vo vymenovaných oblastiach, wi-fi pripojenie k internetu je dostupné len v návštevníckych strediskách.
Súc poučení, vyrážame. Okolo je bujná vegetácia, vidíme pasúce sa jelenice hneď vedľa cesty. Ľudia zastavujú a fotia. Dva bizóny sa pasú na lúke vo vzdialenosti asi 20 metrov od nášho auta, postupne prechádzajú cez cestu, udržujeme si úctivý odstup. Pri riečke majú štyria maliari rozložené svoje plátna na stojanoch a maľujú malebnú scenériu. Obidva bizóny im vojdú do obrazu a pózujú ako na zavolanie.
V stredisku Madison odbočíme z West Entrance Road vľavo, sporadicky sa objavuje dym, stúpajúci spod zeme, sprevádzaný prenikavým zápachom síry. Blížime sa k Mammoth Hot Springs, rozsiahlej oblasti horúcich prameňov a gejzírov. Travertínový kopec sfarbený dobiela, sem-tam prestúpený odtieňmi červenej, zelenej a žltej. Ideme na prechádzku do pekelných polí. Všade navôkol sú jazierka plné vriaceho bahna, diery v zemi a gejzíry. Syčia a striekajú horúcu paru a vodu. Ide o fantastické a jedinečné divadlo. Akoby sme boli v sírnych kúpeľoch, Marianka si spomína, že videla v nejakom prírodopisnom filme, že na tomto mieste sa na jar medvede grizzly vyvaľujú a vyhrievajú v bahne.
Pýtam sa profesionálneho sprievodcu, ktorý sprevádza skupinu asi 20 Japoncov, či by mi mohol poradiť, kde je najväčší gejzír v parku. Sprievodca sa hlboko zamyslí a vraví, že najväčší je vraj Great Fountain Geyser v lokalite Lower Geyser Basin, v tomto ročnom období však aktivita gejzírov nie je na vrchole, preto nemáme čakať zázraky. Asi nie je „gejzírová sezóna“. Postupne vidíme desiatky gejzírov v skutočnosti ich je v celom národnom parku asi tisíc.
Zaujímame sa o medvede, v návštevníckom stredisku nám však randžerka oznamuje, že od dnešného dňa je hlavná oblasť medveďov uzavretá. Yogiho teda neuvidíme, musíme prísť inokedy. Oblasť medveďov teda vynechávame a pokračujeme na východ k rieke Yellowstone, vodopádom a jazeru Yellowstone. Občasné zastávky využívame na fotenie a kochanie.
Hlavný okruh Veľká slučka (Grand Loop Road) okolo strednej časti parku (Central Plateau) meria asi 100 míľ (160 km) a my sa po ňom posúvame v smere chodu hodinových ručičiek. Postupujeme pozdĺž rieky Yellowstone, ktorá vytvorila slušne hlboký kaňon, zastavujeme pri vodopádoch. Jazero Yellowstone je naozaj obrovské, prechádzame cez Rybársky most (Fishing Bridge), trochu od vody fúka. Prichádzame k West Thumb, ďalšej gejzírovej lokality, pomaly sa však začína stmievať, preto radšej uháňame ďalej okolo Old Faithful, kam sa zajtra určite vrátime, a okruh uzatvárame opäť v Madisone, odbočujeme doľava späť k Západnému vstupu.
Po ceste zastavujeme pri hlúčiku dychtivých fotografov a pridáme sa k pozorovaniu čriedy jeleňov. Vodca háremu má obrovské parohy a ešte väčšie stádo jeleníc. Svoj hárem si úzkostlivo stráži, priam ich nespustí z očí.
Náročný deň nám dáva zabrať skôr emocionálne ako fyzicky. Toľko vnemov a zážitkov, čo musí spracovať moja pravá mozgová hemisféra mi večer nedá zaspať. Ide o vnemy nielen zrakové, ale aj čuchové – na pekelný sírny zápach do smrti nezabudnem. Na večeru v reštaurácii neďaleko nášho motela si dáme vyprážanú rybu s hranolčekmi na anglický spôsob a skvelý deň zapijeme vynikajúcim čapovaným pivom z neďalekého pivovaru Grand Teton.
Yellowstone, deň druhý
Potom, čo sme včera zistili, že Yogiho pravdepodobne neuvidíme, máme v pláne poriadne sa poobzerať v rozsiahlej gejzírovej oblasti medzi strediskami Madison a Old Faithful. Dnes je 2. októbra 2012 a oproti včerajšku sa prudko zmenilo počasie. Je to pre nás nová skúsenosť, na ktorú nie sme duševne pripravení, pretože doteraz sme mali od Chicaga cez obrovské kopce v Skalistých horách až po Yellowstone neuveriteľných 27 slnečných dní nepretržite. Odrazu je obloha zatiahnutá hrozivými šedými snehovými mrakmi, kopce sú pokryté bielymi čiapočkami a fučí mrazivý vietor, prenikajúci do špiku kostí.
Akosi zo zotrvačnosti tvrdošijne zotrvávam na svojom postoji kraťasov a sandálov, len si vezmem rifľovú bundu. Veď o dve hodiny vypadneme z parku a unikneme krutej zime. Plány nám skríži párik bizónov, ktorí sa doslova obšmietajú okolo nášho auta, až sa ich bojíme fotiť. Sprevádza ich nebezpečne a podozrivo prítulný veľký krkavec, ktorý akoby nám chcel niečo povedať. Skryjeme sa do auta a krkavec si sadá na prednú kapotu a zakrýva mi výhľad. Dosť strašidelné!
Len čo sa vyslobodíme zo zajatia bizarnej trojice, po niekoľkých míľach stretneme stádo bizónov a pozorujeme ho takmer hodinu, taká je to šou. Nevieme sa nabažiť fotiek a filmovania. Zvieratá sa trochu predvádzajú, sú úžasne blízko.
Pokračujeme v exkurzii po gejzírových poliach Lower Geyser Basin, nasleduje Midway Geyser Basin a konečne Upper Geyser Basin. Zem sa hýbe, bahno sa varí, diery v zemi vypúšťajú smradľavú paru, občas vystrekne gejzír, horúca voda steká po farebnom travertínovom koryte do rieky. Ťažko sa to opisuje, treba vidieť toto peklo na povrchu zemskom. Fúfa silný severák zmiešaný so sírovými výparmi, čo ešte umocňuje atmosféru ako v horore. Je taká zima, že Marianka už ku koncu nemá chuť vyjsť z auta na prechádzku medzi gejzíry. Idem sám zvýšeným tempom, aby som urobil dobré fotky, no sám sa stávam atrakciou pre okoloidúcich turistov, naobliekaných v zimných vetrovkách, čiapkach a obutých v zimných vibramkách. Pozerajú, čo som to za exota, že nezamrznem.
Pri West Thumb Geyser Basin zabočíme doprava smerom k južnému vstupu do parku (South Entrance). Prudko klesáme ešte asi 50 míľ južným smerom, prechádzajúc okolo Šošonského jazera (Shoshone Lake) a Lewis Lake. Ihneď za hranicou Yellowstonského národného parku sa podľa predpokladov vylepšuje počasie.
Nasledujúcu polhodinu nás sprevádza úchvatná panoráma slávneho Grand Teton National Park, po ktorom sme tiež túžili, ale od 1. októbra je kompletne uzavretý. Vypína sa po našej pravej ruke na západe, hneď za jazerom Jackson (Jackson Lake), vyzerá na pohľad trochu ako Vysoké Tatry, ale je omnoho rozsiahlejší a asi o 2000 m vyšší. Už len kvôli nemu a Yogimu sa sem musíme vrátiť, a to čím skôr. Míňame tiež rovnomenný pivovar Grand Teton, ktorého produkt sme si večer tak obľúbili.
Veľkým oblúkom obchádzame Grand Teton z juhu, aby sme sa rozlúčili so štátom Wyoming a pokračujeme na západ. Víta nás opäť Idaho, ale o tom až nabudúce.