Krakov – halapartne, kóšer klobása a Dáma s hranostajom

25.12.2015

Vychytili sme sa v pondelok popoludní do predvianočného Krakova. Od nás z Martina je to len 3 hodiny cesty, podobne ako do Viedne alebo do Budapešti. V Krakove sme boli už mnohokrát, ale vždy sme sa sústredili len na Hlavný trh, kráľovskú cestu a kráľovský palác Wawel, ktorý sme sa rozhodli tentokrát vynechať. Nemám nič proti Wawelu, všetko sa mi tam páči, aj kráľovské komnaty, a najmä slušná zbierka halapartní. Halapartňa ma fascinuje svojím viacúčelovým použitím. Môžeš s ňou nepriateľa bodnúť, seknúť, podrezať, ovaliť alebo zraziť z koňa, Marianka hovorí, že by sa s ňou aj dobre miešala v kotli polievka. Fascinujúce náradie.

Ale späť k nášmu výletu. Zastaneme okolo šiestej večer pred našim hotelom Royal, je krásny a má najlepšiu polohu v meste. Od Wawelu nás delí len niekoľko krokov cez križovatku. Cena 39 € za veľmi slušnú dvojku izbu s raňajkami je viac ako výhodná. Dovolia nám parkovať auto priamo pred hlavným vchodom do hotela. Za parkovanie platíme extra 50 PLZ (asi 12 €) za celý deň. Hneď po prihlásení v hoteli ideme na prechádzku do židovskej štvrte Kazimierz.

Kráľovský palác Wawel, Krakov

Pred 2. svetovou vojnou žilo v Krakove asi 68 000 Židov. S blížiacimi sa pogromami, ktoré malo na svedomí nacistické Nemecko, väčšina poutekala pred vojnou, zostalo 15 000 ľudí, tých zavreli do geta a následne všetkých odvliekli do koncentračného tábora a povraždili. Zostalo po nich 8 synagóg, ktoré nemá kto navštevovať, pretože v súčasnosti ich tu žije len niekoľko sto, a veľa pamiatok. V Starej synagóge je židovské múzeum, to si pozrieme zajtra ráno, keď bude otvorené.

Okrem synagóg sú tu aj významné katolícke kostoly, napr. Kostol Božieho tela. Celkovo je v Krakove 183 katolíckych kostolov, 1 pravoslávny a 1 evanjelický kostol, okrem toho je zachovaných spomenutých 8 synagóg.

Prejdeme späť okolo Wawelu do Starého mesta, priamo do centra diania Rynek Glówny (Hlavný trh), čo je najdôležitejšie námestie v Krakove, s nádherným Kostolom svätej Barbary a dominantou Sukenica – starou tržnicou, kde sa zrejme v minulosti predávalo súkno, dnes sú tu obchody s tradičnými suvenírmi a poľskými ľudovými výrobkami, od keramiky až po kožuchy. Teraz je už tržnica zavretá, zato na voľnom priestranstve námestia fungujú vianočné trhy.

Sukenica, Rynek Glowny, Krakov

Aby sme si lepšie vychutnali atmosféru, kúpime si pečenú poľskú klobásu v jednom z početných stánkov. Sadneme si k veľkému drevenému stolu na drevenú lavicu. Obďaleč sa vyskytuje otrhaný bezdomovec a hypnotizuje nás smutnými očami. Kúpim mu rovnakú klobásu, sadne si k nám. Vedľa nás sedia dvaja muži – Američania a tiež jedia klobásu. Podíde k nim iný bezdomovec a žiada, aby mu kúpili varené víno. „Alkohol ti nekúpim, ale môžem ti kúpiť klobásu“, reaguje Američan. Bezdomovec súhlasí, takže o chvíľu sedíme za stolom a jeme klobásu v spoločnosti „nášho“ bezdomovca, dvoch Američanov a „ich“ bezdomovca. Podarená partia!

Jeden z Američanov vidí na mojej vetrovke nápis San Francisco a pýta sa, či som niekedy bol v San Franciscu. Vysvetlil som mu, že sme tam boli s Mariankou dvakrát, a to v roku 2007 a v roku 2012. „Ja som rodák zo San Francisca“, oznamuje. „Určite priamo zo San Francisca?“, zapochybujem. „Nie ste náhodou z Oaklandu alebo z Berkeley? Ani nie zo San Jose alebo z Palo Alto?“. „Som priamo zo San Francisca“, opakuje. „San Francisco je najlepšie mesto na svete“, vravím mu. „Neviem, či je najlepšie, ale je rozhodne najdrahšie“, vysvetľuje. Tým sa naša konverzácia skončila.

Dojeme klobásu, zdvihneme kotvy a potom sa stane to, čoho som sa najviac obával. „Náš“ hosť mi podáva ruku a dokonca ju bozkáva, ako keby som bol biskup alebo pápež. Je vďačný a šepká mi do ucha slová vďaky a niečo akože nech ma pánboh opatruje. Nech ti padne na úžitok, kamarát. Problém je v tom, že si nemám kde umyť ruku. Ten chudák naozaj dosť zapácha, bohvie kedy sa naposledy umýval.

Vraciame sa k nášmu hotelu, chceme si sadnúť do baru na pivo, je bohužiaľ všetko obsadené, pretože prebieha kartový turnaj v bridži. Nájdeme skvelú reštauráciu v bočnej ulici, kúpime si zemiakové placky a načapujú nám dobré poľské pivo Tyskie. Na tomto mieste by som chcel poznamenať, že všetci ľudia, ktorí v Krakove poskytujú služby, sú strašne ochotní a milí. Trochu mi to pripomína Ameriku. Naše priania sú splnené nielen presne, ale aj s úsmevom a ako keby mali títo ľudia radosť zo svojej práce. Ako je všeobecne známe, úsmevy, ochota a nadšenie sú nákazlivé, preto sa cítime veľmi dobre a sme vďační za túto pozitívnu atmosféru.

Ráno po raňajkách sa vraciame do židovskej štvrte Kazimierz. Pozrieme si Muzeum etnograficzne (Národopisné múzeum). Sú tu zbierky krojov, hudobných nástrojov, poľnohospodárskeho náradia a kompletne zariadené interiéry školy spred 100 rokov, hrnčiarskej dielne, obytného priestoru, lisovne oleja, atď. Trochu mi to pripomína Národné múzeum v Martine, toto je však bohatšie, ale niet sa čomu čudovať. Veľký národ, veľké múzeum. Napr. expozícia ľudových krojov obsahuje stovky kusov exponátov, pekne zoradených a popísaných zo všetkých regiónov Poľska.

Pri prehliadke židovského múzea v Starej synagóge je mi smutno. Uvedomujem si, o akú úžasnú kultúru sme v Krakove, v Poľsku, ale aj na Slovensku a vlastne v celej Európe ochudobnení. Dopustili sme vyvraždenie miliónov Židov a teraz, keď chceme vidieť skutočné židovské štvrte plné ľudí, musíme chodiť do Izraela alebo do USA.

Fašiangové kostýmy, Muzeum etnograficzne, Krakov

Obriezka a kóšer strava

V Židovskom múzeu opisujú, ako prebiehala obriezka. Narodenie dieťaťa bolo sprevádzané obavami o zdravie matky a dieťaťa. Vysoká miera úmrtnosti medzi deťmi bola často pripisovaná nadprirodzeným silám. V židovskej kultúre pod vplyvom náboženskej filozofie kabala bola rozšírená viera, že mužskí novorodenci sú v moci démonov Lilith až do dňa obriezky. Aby ochránili dieťa proti pokušeniu, muži sa zhromaždili v miestnosti, susediacej s izbou matky v šestonedelí, študovať tóru, deti z chederu tam boli prinesené, aby recitovali rannú modlitbu Kiryat Shema a amulety plné magických ochranných formuliek boli zavesené na steny miestnosti matky a novorodenca.

Otec chlapčeka mal povinnosť dohliadnuť na to, že na ôsmy deň jeho života malo dieťa obriezku – odstránenie predkožky. Účastníci slávnostnej obriezky sú: kvater – čestný krstný otec, alebo kvaterin – čestná krstná mama, ktorý(á) prinesie dieťa od matky a odovzdá ho; sandak – čestný kmotor, ktorý prevezme dieťa a drží ho na kolenách v priebehu operácie; moheli – profesionálny „obrezávač“, ktorý vykoná vlastnú operáciu. Sú tu prítomní aj pozvaní hostia. Podľa tradície Prorok Eliah, ktorý žil v starovekom Izraeli v 9. storočí pred Kristom a mnohokrát kritizoval svojich bratov, ktorí nedodržiavali svoju zmluvu s Bohom, povedal, že každá obriezka sa musí vykonať na špeciálnom „Eliahovom“ kresle, ktoré sa používa na tieto príležitosti. Ide o špeciálne kreslo s dvoma sedadlami, z ktorých jedno bolo vyhradené pre neviditeľného a neobvyklého hosťa obradu a ďalšie pre sandaka, ktorý držal dieťa.

Obriezka je symbolický akt predstavujúci zmluvu medzi Bohom a človekom. Až po obriezke, a počas rovnakého obradu dostáva chlapec svoje meno. Obriezka, hoci bola uznaná ako znamenie príslušnosti k židovskému národu, nie je nevyhnutnou podmienkou pre príslušnosť k židovskej komunite. Avšak, každý človek, ktorý konvertuje k judaizmu, by mal k nej pristúpiť.

Okrem podstúpenia aktu obriezky musí pravoverný Žid dodržiavať prijímanie len kóšer stravy.

Cintorín Remuh, Židovská štvrť Kazimierz, Krakov

Pravidlá kóšer stravovania

Židovské náboženské právo obsahuje mnoho predpisov, týkajúcich sa povolených alebo zakázaných potravín. Povolené potraviny sa súhrnne nazývajú kóšer. Predpisy sú odvodené priamo z Písma a neskorších rabínskych rozhodnutí. Odvolávajú sa na všetky druhy potravín (mäsa, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny, nápojov). Najdôležitejšie sú nasledovné:

Mäso štvornohých zvierat, či už domestikovaných alebo voľne žijúcej zveri, je povolené ako potraviny, ak pochádza z prežúvavcov s párnokopytníkov (ako sú kravy, ovce, kozy, jelene). Bravčové mäso je zakázané, pretože ošípané je zviera párnokopytník, ale nie prežúvavec, a konské mäso tiež nie je povolené, pretože kone sú prežúvavce, ale nie párnokopytníky.
Z hydiny len tie druhy, ktoré boli dlhodobo tradične uznávané ako povolené.
Vodné tvory môžu byť konzumované iba v prípade, že majú plutvy a sú pokryté šupinami, teda ryby. Ostatné sú zakázané.
Štvornohé zvieratá a vtáky sú považované za kóšer len vtedy, keď sú rituálne usmrtené skúseným židovským mäsiarom. Rituálne porážky zvierat, shehita, pozostávajú z priečneho rezu na priedušnici a hrtane zvieraťa pomocou dokonale ostrého noža jedným rýchlym rezom.
Žiadne mäso zvieraťa, ktoré zomrelo alebo bol zabité iným spôsobom ako rituálne, nemôže byť konzumované. To sa nevzťahuje na ryby, ktoré nemajú byť zabité rituálne a je ich možné jesť bez ohľadu na to, ako boli zabité.
Mäso z porazených zvierat nie je považované za vhodné na jedenie, kým niektoré zakázané časti nie sú odstránené (hlavné tepny vo všetkých zvieratách a v niektorých častiach tuku v domácich zvieratách), a kým zviera nestečie z krvi a všetka krv nie je absorbovaná. Mäso sa namočí na pol hodiny do vody, pričom je pokryté hrubou vrstvou soli a potom sa krv spolu so soľou vyplaví.
Živočíšne produkty (napríklad mlieko, vajcia, atď) sú povolené iba v prípade, že pochádzajú z kóšer zvieraťa. Výnimkou je med, ktorý sa môže jesť, aj keď včela nie je kóšer zviera.
Je zakázané jesť mäso a mlieko súčasne v jednom jedle. Aby bolo možné striktne od seba oddeliť tieto dva druhy potravín, v židovských domoch oddelené sady riadu sa používajú pre každý z nich, vrátane tanierov, hrncov, príborov a nádob na umývanie riadu. Okrem toho, mliečne nádoby sú špeciálne označené. Po zjedení mäsitého jedla musí prejsť aspoň hodina, aby mohli nasledovať mliečne výrobky. Kratšia prestávka stačí v opačnej situácii.
Neutrálne riady, nazvané parvo, možno slobodne používať na mäso aj mlieko.
Úplne odlišné servírovacie sady riadu v židovských domoch sú určené na použitie výlučne na veľkonočné sviatky pascha.

Je pravé poludnie, niekoľko reštaurácií ponúka zaručené kóšer obedové menu, my však zatiaľ nie sme hladní a ideme sa pozrieť na Remuh židovský cintorín, založený v roku 1535, ktorý patrí k rovnomennej synagóge. Každý hrob má náhrobný kameň s kovovou strieškou.

Okolo Starého mesta

Vrátime sa k Wawelu a dohodneme sa s profesionálnym sprievodcom na hodinovej prehliadke Starého mesta za 100 PLZ. Nasadneme do jeho vehiklu, podobného tuk-tuku a on nám ukazuje najdôležitejšie pamiatky a vysvetľuje historické súvislosti. Sprievodca je učiteľ na dôchodku, ktorý si privyrába sprevádzaním turistov. Je hrdý na svoje mesto a jeho históriu a je nadšený, že mu rozumieme, keď rozpráva po poľsky. Len občas nejaké slovo nerozumieme, povie ho po anglicky a tak sa učíme poľštinu. Napríklad budynek – building – budova.

Kráľovská cesta, Krakov

Je pravidlom, že názvy kostolov a ulíc, na ktorých kostoly stoja, sa zhodujú. Napr. Kostol sv. Marka je na Ulici sv. Marka, Kostol sv. Anny na ulici sv. Anny, Kláštor a Bazilika Františkánov sv. Františka z Asissi je , ako inak, na Františkánskej ulici, atď.

Zastaneme pri najstaršej budove Jagelovskej univerzity, kde študoval okrem iných aj Mikuláš Kopernik, ale napr. aj Karol Wojtyla, neskorší pápež. Vstúpime do budovy univerzity, vyzerá to tam ako v poprednom svetovom múzeu. Záhrada s bustami významných osobností, átrium s monumentálnym schodišťom, veľkolepý interiér s tapisériami a gobelínmi na stenách. Tu by som chcel študovať! Skupina študentov v slušivých rovnošatách zostupuje po schodoch, vyzerajú ako školský spevokol.

Veľa miest v starom meste má nedávnu históriu spojenú s Jánom Pavlom II. Tu študoval, tam prednášal, v neďalekom lome Zakrzowek pracoval, inde slúžil omše. Poliaci sú nesmierne hrdí na svojho pápeža. Podľa mňa bol pri páde železnej osoby druhým najdôležitejším človekom, hneď po pánovi prezidentovi Ronaldovi Reaganovi.

Starý nákladiak pri našom hoteli, Krakov

Po stáročia bol poľský národ terčom okupantov a imperialistov. Zo západu ho okupovali Nemci, z východu Rusi, ale oblasť Krakova patrila Rakúsku. Aj mestská hasičská budova je zrekonštruovaná presne do podoby, ako ju postavili za c. k. Rakúskeho cisárstva.

Barbakán je jedna z mestských brán, súčasť mestského opevnenia, postavená v roku 1498. V súčasnosti slúži na výstavy výtvarných diel. Akadémia krásnych umení je hneď v susedstve s Námestím Jana Matejku s Pomníkom Grundwaldzki, venovanom križiackym vojnám. V Múzeu Czartoriskich sa nachádza Dáma s hranostajom, najvzácnejší obraz v Krakove, jediný od Leonarda da Vinciho. Dozvedáme sa kopu zaujímavých vecí, naša prehliadka sa však po hodine končí. Rozlúčime sa s našim milým sprievodcom, nasadneme do nášho auta a po ceste sa ešte naobedujeme v našom obľúbenom motoreste Chlapské jedlo.

Už sa tešíme na ďalší výlet do Krakova, a to čo najskôr, ako to bude možné.