Lecce – hlavné mesto baroka

Dva dni si váľam šunky v prázdnom hoteli Perla v Casalabate, zabudnutom letovisku na pobreží mora v opätku čižmy. Na promenáde stretávam len chudobných talianskych dôchodcov, musím medzi nimi vyzerať ako exot, normály zahraničný turista. V neďalekom konzume si kúpim fľašu vína, trochu čiernych olív, syr a hrozno. Do mora vchádzam z malého kovového móla medzi skaly, musím si dávať pozor na zranenie. Inak kúpeľ trikrát za deň v morskej vode je na nezaplatenie. Nikto tu nevie po anglicky, len jedna pani z nášho hotela. Vysvitne, že pochádza z Rumunska. Nakoniec sa ukáže, že bez nej to tu nejde. Zaskakuje v recepcii, ako čašníčka mi na večeru prinesie pariaci sa tanier špagiet s ustricami, čo je miestna špecialita a orosený pohár prosseca. Na požiadanie vyčaruje mapu Salenta (opätku čižmy) a odporučí, kam by som sa mohol pozrieť v nasledujúcich dňoch. Samozrejme, mojím hlavným cieľom je Lecce.

Je utorok 15. septembra 2020, zaplatím parkovné na Piazza Filippo otazzi, priamo pred Fontánou Harmónie, vyrobenej z kameňa a bronzu, ktorej autorom je miestny sochár Antonio Mazzotta. Dielo je oslavou mladosti a šťastia spojenou s prospešnou silou vody.

Prejdem okolo Rímskeho amfiteátra, a potom asi kilometer úzkymi uličkami starého mesta. Po ceste odbočím do malého archeologického múzea, kde strávim len asi 10 minút, viac nepotrebujem. Prídem až na Piazza del Duomo. Toto námestie je z 3 strán ohraničené katedrálou, biskupským palácom, budovou lýcea a zvonicou. Kúpim si kombinovanú vstupenku do všetkých hlavných kostolov a múzeí, vrátane Múzea slov (Museo delle parolle). Snažím sa schovávať v tieni koľko sa len dá. Sústredím sa na hlavné pamiatky.

Lecce má približne 95 000 obyvateľov a žiadne talianske mesto porovnateľnej veľkosti sa nemôže pochváliť takým veľkým počtom barokových palácov, kostolov a mestských brán. Preto sa mestu hovorí „baroková Florencia“.  Všetky pamiatky sú postavené z miestneho mäkkého a jemne opracovaného žltého vápenca pietra leccese. Väčšina tej nádhery vznikala v 17. storočí, keď sa bohatí cirkevní hodnostári, kupci a mešťania predháňali, kto postaví krajší palác alebo kostol.

Baroko je krásne, ale kvôli zložitosti výzdoby pre umelcov a remeselníkov veľmi prácne. Napríklad Bazilika Santa Croce sa stavala viac ako 100 rokov. Táto práca však stála za čas a námahu. Giusseppe Zimbalo je uvádzaný ako šéf partie, ktorá vytvorila všetky tie výjavy ovcí, cherubínov, rôznych beštií, zvíjajúcich sa po fasáde kostola. Ako keby na stenách žili svoje fantastické príbehy.

Kostol Santa Chiara bol postavený v roku 1687. Stavba má predĺžený osemuholníkový pôdorys s hlbokým presbytériom krytým hviezdicovou klenbou. Steny sú rozdelené do dvoch radov súvislým zúbkovaným rámom. Prvý rd pretínajú korintské pilastre, medzi nimi sú krátke kaplnky, v ktorých sú umiestnené zložité oltárne mechanizmy. Oltáre, bohato zdobené skrútenými stĺpmi oživenými anjelmi, vtákmi, zvitkami, girlandami a sochami, ukrývajú drevené sochy neapolskej oblasti z konca sedemnásteho storočia zobrazujúce sv. Františka Xaverského, sv. Františka z Assisi, sv. Petra z Alcantary, svätého Kajetána z Thiene, svätého Antona Paduánskeho a Nepoškvrnené počatie.

Azda najpôsobivejší je Kostol San Matteo, postavený v druhej polovici 17. storočia podľa projektov Achille Larducci di Salò (synovec Francesca Borrominiho). Fasáda je barokovo zložitá pre kombináciu rôznych prvkov, ťažko to opísať, treba vidieť. Interiér má jednu elipsovitú loď. Kaplnky, ktoré sa otvárajú pozdĺž stien, sú popretkávané pilastrami s vysokými polkruhovými podstavcami, na ktorých spočíva dvanásť kamenných sôch apoštolov, ktoré v roku 1692 vyrobil Placido Buffelli di Alessano. V lodi, v súlade s kaplnkami, je desať stĺpových okien, z ktorých sa rehoľné sestry zúčastňovali na obradoch. Strecha bola prestavaná začiatkom 19. storočia, aby nahradila starý drevený strop.

V Múzeu slov vidím rôzne písomnosti a staré tlačiarenské stroje, občas sú na stenách zavesené obrazy. Všetko je doplnené vysvetlivkami jednotlivých exponátov. Dám si malú kávičku macchiato fredo a poberiem sa k autu. Čím skôr sa sem musím vrátiť s Mariankou. 

Smelý Zajko, autor článku
Smelý Zajko

Cieľom je osvietenie. Prostriedkom je permanentná cesta okolo sveta.

Zobraziť články >