Livigno – pravé talianske Vianoce
Vianoce začínajú v Taliansku už 17. decembra a prvých 8 dní chodia deti koledovať od domu k domu. Na Štedrý deň sa všetci tvária slávnostne, strašne sa tešia a jedia ešte väčšie dobroty ako obyčajne, všade hrá vianočná hudba. A 25. decembra je samozrejme najväčší sviatok božieho narodenia, k obvyklému pozdravu Buon Giorno (Dobrý deň) pridajú aj Buon Natale (Pekné Vianoce). Taliani sú inak mimoriadne milí a zdvorilí ľudia, stále sa s vami zdravia a usmievajú sa, počas Vianoc sú však úplne namäkko. Vidno na nich, ako si to užívajú. Vianočné darčeky prekvapujúco nenosí Ježiško, ale sympatická striga na metle Befana, a to až na Troch kráľov, čiže 6. januára, čím sa Vianoce končia. Striga nosí sladkosti a tým, ktorí neposlúchali, prinesie uhlie.
Pred Vianocami 2017 sa vyberieme na lyžovačku do malebnej talianskej horskej obce Livigno, ležiacej neďaleko švajčiarskych hraníc, len kúsok od známeho strediska St. Moritz. Cestu dlhú asi 1000 km autom s prehľadom zvládneme za 1 deň. Záverečný úsek je dosť nebezpečný, sneží, je tma a od hraníc Tirolska je asi 100 km dlhý úsek po kľukatých cestách medzi alpskými kopcami, po prejdení švajčiarsko – talianskej hranice o chvíľu prejdeme úzkym tunelom za 50 CHF (obojsmerný poplatok).
Livigno leží v nadmorskej výške 1816 m, okolité kopce majú bezmála 3000 metrov. Stáročia bolo toto 12 km dlhé údolie niekedy až pol roka každý rok odrezané od sveta kvôli prívalom snehu a lavínam. Až v roku 1965 otvorili tunel Munt la Schera, vďaka ktorému sa zo zapadákova stalo vyhľadávané lyžiarske stredisko. Livigno je daňový raj, bezcolná zóna už od 16. storočia, benzín je asi o 40% lacnejší ako inde v Taliansku a napr. 1 liter dobrej whisky dostanete za 10 €. Tam sa chodí s prázdnym kufrom, späť plne naložený alkoholom, ako mi povedal môj kamarát, čo tam chodí pravidelne už 10 rokov.
Počasie máme fantastické, cez deň pekne slnečno, večer prituhuje aj na mínus 15 stupňov. Je tu všetko stvorené pre turistov, v zime sa lyžuje, v lete ľudia behajú alebo bicyklujú po horách. Livigno leží v údolí, kde okrem hotelov a penziónov je jazero a lyžiarsky bežecký areál. Na dvoch protiľahlých svahoch sú početné lyžiarske zjazdovky, na západnej strane je Livigno, na východnej Motolino a Trepalle. Trate majú poetické názvy ako Bella Vista alebo Federica, či Carosello. Niektorým dráham sa nehovorí pista (trať), ale autostrada (diaľnica), čo má zrejme zdôrazniť širší rozmer a väčšiu bezpečnosť. Naozaj, lyžujem sa po dokonale upravených zjazdovkách, kde zrážka s iným lyžiarom je málo pravdepodobná, lebo priestoru je dostatok.
Všetko je tu príjemné, najmä ľudia. Skočíme na večeru do Pizzerie Bait dal Ghet, kde hneď za vchodom je bar, tam sa musíte zastaviť a môžete zadarmo piť, čo len chcete, kým nájdu pre Vás miesto. Potom odopnú kovovú retiazku, čo oddeľuje bar – čakáreň od jedálne a usadia vás. Objednáte si jedlo a pitie a keď platíte účet, je tam len jedlo, pretože pitie je stále zadarmo. Vypijem asi pol litra prosseca a keďže nie som zvyknutý, významne sa mi zlepšuje nálada. Na záver, keď už máme zaplatené, prinesú niekoľko fliaš všelijakých likérov a nabádajú vás, aby ste vypili ešte niečo. Sú neuveriteľne pohostinní a pritom účet za jedlo vôbec nie je veľký, dokonca nižší ako inde.
V inej reštaurácii si dáme steak len za 12 €, čo by ste u nás málokde našli. Samozrejme, kávička je v Taliansku najlepšia na svete a keď si ju dám v dobrej reštaurácii na svahu vo výške 2 500 metrov nad morom, zaplatím len 1,20 €, k tomu voda zadarmo. Na Štedrý večer si dávame ich typického lososa a je výborný.
Na Prvý sviatok vianočný na medzistanici lanoviek vo výške asi 2 400 metrov nad morom hrá diskotéková hudba a rozdávajú zadarmo čaj. Panuje tu veselá nálada. Hore v 2 800 metroch je na pravé poludnie 10 stupňov nad nulou a čistá modrá obloha. Samozrejme teplota sa po hodine prudko zníži a o štvrtej je už okolo nuly. Výhľad do údolia a na okolité alpské končiare je fantastický.
Okrem lyžovačky sa tu dajú robiť dlhé prechádzky, kombinované s presúvaním skibusom. Skibusy jazdia po niekoľkých trasách, označených rôznymi farbami, fungujú dlho po západe slnka, samozrejme sú zadarmo. Tak sa vyberieme k jazeru a pozorujeme ako chlapci šantia na motokárach po ľade. Iná partia zasa preteká na štvorkolkách po snehu.
9 dní strávených v údolí Livigno je jeden z najkrajších výletov v mojom živote, z toho 8 dní lyžovačky, pretože 1 deň pauzy je nevyhnutný. Toľko čerstvého vzduchu mne a Marianke určite prospeje. Máme chuť si to o rok zopakovať.
O niekoľko dní po našom odchode sa prudko mení počasie, napadne niekoľko metrov snehu a Livigno je odrazu odrezané od sveta s výstrahou lavínového nebezpečenstva. Nedá sa ani lyžovať.
