Londýn – popoludnie v Greenwich Park
V pondelok 9. septembra 2024 mám školu len do obeda. Moje dve nemecké spolužiačky Margot a Monika mi pri východe zo školy navrhnú, aby som ich sprevádzal, chcú sa pozrieť do Greenwich (čítaj grenidž, ale r sa nevyslovuje). Aj tak som tam mal v úmysle niekedy zájsť, preto súhlasím.
Zo stanice Waterloo vychádzame metrom na východ a na Canary Wharf prestupujeme na nadzemný vlak DLR až na stanicu Island Gardens. Nasleduje prechádzka k rieke, zastavujeme sa v bistre na obed, dám si avokádový šalát. Margot nefunguje platobná karta a nemá hotovosť, tak jej svojou kartou zaplatím účet.
Ako obedujeme, odrazu počujem prasknutie a cítim v ústach niečo čudné. Zlomil sa mi môstik medzi zubami a vyberiem si ho do servítky nenápadne, moje spoločníčky si to ani nevšimnú. Kus chrupu si na WC umyjem v umývadle a schovám do vrecka, očividne ide o únavu materiálu. Môstik vydržal asi 24 rokov. Našťastie ma nič nebolí. Neskôr doma si odfotím chrup a to, čo mi z neho vypadlo a pošlem fotky môjmu zubárovi Jankovi.
Pod Temžou bol v roku 1902 vybudovaný tunel pre pešiakov Greenwich Foot Tunnel, prejdeme na druhý breh a sme v meste Greenwich.
Cutty Sark
Víta nás neprehliadnuteľná Cutty Sark, legendárna rýchla plachetnica (flipper), postavená v roku 1869 v škótskom Dumbartone. Už v 19. storočí bola považovaná za najkrajšiu a najrýchlejšiu loď svojej doby s rýchlosťou 17,5 uzla. V roku 1871 zvládla „čajovú cestu“ zo Šanghaja do Londýna za 107 dní. O 20 rokov neskôr dokonca predbehla parník Britannia na ceste do Sydney. Najčastejšie plávala do Indie, na Cejlón a do Číny, až do roku 1954, kedy bola postavená mimo službu, aby sa stala muzeálnym exponátom v Greenwichi.
Názov Cutty Sark znamená v škótskom nárečí krátka spodná košeľa podľa básne Roberta Burnsa Tam O´Shanter z roku 1791, kde v jednej scéne dievča Nannie Dee odtrhne chvost koňa čarodejnice Tam. Toto znázorňuje vyrezávaná galionová figúra na prove lode.
National Maritime Museum
Najstaršie a najväčšie námorné múzeum na svete ponúka 2 milióny exponátov – modely lodí, mapy, navigačné prístroje, obrazy. Pred múzeom je Nelsonova loď vo fľaši – umelecké dielo od Yonka Shonibare. Je tu aj pôvodný kabát kapitána Nelsona, ktorý mal na sebe počas bitky pri Trafalgare. Je tu galéria o polárnych výpravách, o Pacifiku a Tudorovcoch. Teraz až do roku 2026 je tu interaktívna výstava Piráti. Naozaj zaujímavé.
Vedľa je Queen´s House, vrcholné dielo palladianizmu, na ktorý už nemáme čas, pretože sa zatvára a chceme vidieť observatórium na kopci. Prejdeme cez park hore briežkom, keď sa obzriem, otvorí sa mi pekný výhľad na Londýn.
Royal Observatory
Bohužiaľ, Južnú budovu observatória práve zavreli, ale otvorený je spodný areál. Vstupné je dosť vysoké, ale Monika upozorní na študentskú zľavu. Otvoríme našu školskú appku v mobile, kde je preukaz študenta a tešíme sa z nižšej ceny.
Konečne si môžem pozrieť na nádvorí Nultý poludník, ktorý prechádza aj budovou Meridian Building. Od neho sa počítajú všetky časové pásma. Urobím jeden alebo dva kroky, a odrazu prejdem zo západnej pologule na východnú pologuľu a potom hneď späť. Toto ma baví.
V budove z pálených tehál Flamstead House založil v roku 1675 Karol II. Observatórium, ktoré tu fungovalo až do roku 1957, kedy ho presťahovali do Cambridge. Od roku 1833 je tu vo vežičke stožiar s časovou červenou guľou, ktorá každý deň presne o 13:00 hod. spadne, čím dáva znamenie lodiam na Temži, aby si nastavili presný čas.
Vo Flamstead House sú okrem iných artefaktov vzácne Harrisonove chronometre, také presné, že sa ako prvé používali na navigáciu.
Návrat cez Canary Wharf
Začína pršať a my sa poberieme späť rovnakou cestou ako sme sem prišli. Tunelom popod Temžu k stanici DLR, počkáme na vlak a na stanici Canary Wharf sa naše cesty rozídu. Nasadnem na metro smerom domov do Paddingtonu. Naozaj užitočne strávené popoludnie.
