Londýn – Pupok sveta
Vo Veľkej Británii si musíte ako chodec dávať pozor na autá, pretože jazdia po ľavej strane. Európan sa pred priechodom pre chodcov pozrie najskôr vľavo, tu si musíte postrážiť dianie vpravo. Všetko je naopak. Vľavo jazdia aj cyklisti, po ľavej strane schodišťa kráčajú cestujúci v metre a eskalátory sú nastavené tak, že vľavo je tam a vpravo je späť. To by neboli Angličania, keby aj na toto nemali svoje zdôvodnenie: „V Európe sa jazdí vpravo (right) a v Anglicku sa jazdí správne (right).“ Samozrejme v slovenčine to tak nevyznie, lebo slovná hračka je založená na slove right s dvojakým významom. Okrem toho môj kamarát Pedro, ktorý žil asi 5 rokov v Austrálii, mi dôvodil, že normálne je jazdiť po ľavej strane, pretože väčšina sveta jazdí vľavo. To my sme nenormálni.
Je február 2016 a my sme na pár dní v Londýne. Toto mesto ma vždy fascinovalo. Je to naozaj svetová metropola, prvotriedne historické pamiatky sa snúbia s modernou architektúrou. Jednoducho pupok sveta. Obdivujeme starú pevnosť The Tower of London s majestátnymi havranmi a sprievodcami s červenými stredovekými kostýmami – taký strážca sa nazýva beefeater – pôvodne ochutnávač kráľovského jedla, ktorý riskoval za kráľa, že ho otrávia.
Dostaneme sa do útrob neďalekého Tower Bridge, jedného z najfotogenickejších mostov sveta. Je odtiaľ pekný výhľad na mesto, na rieku Temžu a aj priamo pod nohy, pretože časť podlahy šikovne urobili zo skla, aby ste mali pocit, že sa každú chvíľu prepadnete do zlovestnej rieky.
Houses of Parliament, Londýn
Bývame neďaleko Hyde parku, naša izba je malá, napriek tomu má malú kuchynku (kitchenete) schovanú v skrini, má všetko možné vybavenie. Káva a čaj sú zadarmo. V Hyde Parku je čisto, trávička sviežo zelená. Napriek mrholeniu sa konajú akési bežecké preteky, ľudia sú z nich vzrušení. Iní ľudia sa tu len tak prechádzajú, sme jedni z nich. Ochutnáme v stánku hotdog, inokedy to nejeme, ale tu si to užívame. Kde je slávny Speakers´ Corner, kam sa môžem postaviť na debničku od kokakoly a schuti sa vyrečniť? Môžem rozprávať čokoľvek, len je zákázané kritizovať kráľovnú. Objavuje sa niekoľko drzých veveričiek, sú pokazené ľuďmi, lebo napriek zákazu ich kŕmia, myslia si, že aj my im niečo dáme. Prenasledujú nás a my utekáme. Dosť strašidelné!
Prejdeme okolo pamätníka Marble Arch a smerujeme po Constitution Hill. Ideme na návštevu ku kráľovnej, ale neotvára nám, hoci jej vlajka nad Buckinghamským palácom veje na stožiari a svieti sa asi v dvoch oknách. Návšteva nie je možná asi preto, že nie sme ohlásení. Čestná stráž je na svojom mieste a pamätník kráľovnej Viktórie oproti tiež stojí, fontána funguje. Prejdeme sa po Saint James parku, je nádherný ako vždy. Nevieme pochopiť, ako tu môžu vo februári kvitnúť kvety – narcisy, snežienky a krokusy. V jazere plávajú kačky, husi, labute a mnohé ďalšie druhy vodných vtákov. V bufete si dáme vegetariánsky tanier a pohár čistej vody. Vodovodná voda je v Londýne jedna z najkvalitnejších na svete.
Anglické telefónne búdky neďaleko British Museum
Prechádzame cez námestie Waterloo až na Picadilly Circus, známu križovatku s veľkými svetelnými reklamami, kde pulzuje život 24 hodín denne. V priľahlej časti mesta Soho je čínska štvrť a desiatky divadiel svetovej úrovne. Zajtra tam pôjdeme na muzikál.
Po Londýne sa presúvame metrom. Funguje dokonale. Ešte aj o jedenástej večer sú intervaly príchodu vlakov napríklad 1 alebo 2 minúty. Všetko je výborne označené. Metrom cestujú všetci – od umývačov riadu až po biznismenov v oblekoch za 3 litre. Originálnu frázu Mind the gap (Pozor na priekopu) opakujú naozaj často, ibaže väčšinou až keď vystúpite z vozňa. Namiesto nápisov Exit používajú Way out.
Fascinujú ma aj anglické telefónne búdky a poschodové autobusy double decker. Na druhej strane policajtov s typickými prilbami, čo sa volajú Bobby, nevidno až toľko ako kedysi. Zrejme veľa vecí zabezpečí technika. Londýn je vybavený tisíckami kamier v uliciach, ktoré dozerajú na poriadok v meste.
Śtátne a mestské múzeá a galérie sú väčšinou zadarmo a aj majú prvotriednu úroveň. Napríklad Britské múzeum, v ktorom som prvýkrát v živote, sa mi veľmi páči. Stará budova je fantasticky prepojená s modernejšou časťou. V British Museum sa Angličania (Briti) sami seba usvedčujú z neuveriteľných rozkrádačiek umeleckých predmetov a historických artefaktov z celého sveta. Títo zlodeji z minulosti, ctihodní a vážení lordi a dobrodruhovia, sú dnes uctievaní ako hrdinovia. Nájdete tu rozsiahlu zbierku egyptských múmii, gréckych sôch a asýrskych malieb oslavujúcich poľovačku na leva. Napríklad kamene a sochy z gréckej lokality Didima (dnes na území západnej Anatólie v Turecku) sú azda všetky tu a tam v Didime chýbajú, vieme to, lebo sme tam pred rokmi boli. Najvzácnejším exponátom je Rosettská doska, podľa ktorej Francois Champollion rozlúštil hieroglyfy.
St. James Park, Londýn
Rovnako aj Národná galéria na Trafalgar square, kde som už tretíkrát, je zaujímavá. Majú okrem iného skvelú zbierku impresionistov, vrátane slávneho obrazu Slnečnice od Vincenta van Gogha. Múzeá a galérie zadarmo majú svoje výhody. Keď idete po Trafalgar square a chce sa vám ísť na záchod, skočíte do Národnej galérie. A keď už ste tam, prečo by ste si nepozreli Cézanna alebo van Gogha?
Na druhej strane cirkev si dá všetko poriadne zaplatiť. Napr. vstup pre dospeláka bez študentských zliav do Westminster Abbey stojí až 20 £ a do najväčšieho kostola Saint Paul´s Cathedrale Vás vpustia za 18 £. Do Tower of London je vstup za 24,50 £. Nič to zato, peniaze sa zabudnú, ale zážitky zostanú.
Westminsterské opátstvo je považované za najhodnotnejšiu turistickú atrakciu Londýna, aj keď to je vec priorít. Sú tu pochovaní všetci králi a kráľovné a mnohí najvýznamnejší ľudia anglickej histórie, prípadne tu majú pamätník – Charles Dickens, básnici Shelly a Lord Byron, James Watt, William Shakespeare, Rudyard Kipling, Robert Stephenson, Winston Churchill a ďalší.
St. Paul´s Cathedral je zďaleka najväčší kostol v Londýne a jeden z najväčších na svete. Hore na kupolu do výšky 78 metrov vedie 572 schodov. Kedysi som tam vyliezol, je odtiaľ nádherný výhľad na mesto, ale teraz si pozrieme len prízemie chrámu a podzemné kobky.
Asi by sme sem nemali chodiť len na pár dní na návštevu, ale trochu dlhšie tu pobudnúť, aby sme hlbšie pochopili a precítili, ako to tu funguje a ako ľudia zmýšľajú.
