Matera – slnko, skaly a fúziky vykrútené dohora
Po celodennej štreke z Národného parku Gargano prekračujem vo švrtok 10. septembra 2020 hranicu medzi provinciami Apúlia a Basilicata, aby som neskoro popoludní zaparkoval v centre najstaršieho mesta Talianska. Nahádžem do automatu za hrsť mincí a ubytujem sa v hoteli Albergo Roma na ulici Via Roma, len 300 metrov od absolútneho centra starého mesta.
Trochu sa opláchnem a vybehnem na ulicu. Súc unavený, chcem ešte dnes vidieť staré mesto pri západe slnka. O 10 minút už pozerám z vyhliadkovej terasy na Piazza Vittorio Veneto. Kamenné mesto Sassi Matera mám ako na dlani, polovica je zaliata slnkom a druhá polovica sa už nachádza v tieni. Vyberiem sa po Via San Biagio, vstupu do ulice dominuje kozmický slon od Salvadora Dalího. Po pravej ruke míňam Kostol Ducha svätého (Chiesa dello Spirito Santo).
Tajuplnú a opustenú štvrť Sassi charakterizuje dusná ospalá atmosféra ako keby tu bolo ticho pred búrkou. Pokoj, ktorý tu panuje, je však trvalý, čo je dané umiestnením Sassi v tufovom vápenci na svahoch hlbokej rokliny. Donedávna bolo staré mesto husto osídlené, panovala tu chudoba a pochybná hygiena. V 50-tych rokoch minulého storočia talianska vláda primäla obyvateľov presťahovať sa do nových štvrtí mesta Matera a zo starého mesta vznikol jeden z najatraktívnejších turistických cieľov celosvetového významu.
Oblasť však nie je úplne vyľudnená, čo prezrádzajú niektoré terasy so šnúrami plnými sušiacej sa bielizne, tak typického javu v celom Taliansku. Často tu zvonia zvony z početných kostolov. Okrem kaviarní a reštaurácií tu majú aj remeselnícke dielne, napr. výrobňu miestnej keramiky a dielní na výrobu suvenírov spojených s predajňou.
Do svahov rokliny a okolitých údolí boli vytesané početné pustovne, podzemné kostoly a baziliky. Matera je miesto, kde sa stretáva rímska a grécka náboženská tradícia a môže sa pochváliť dedičstvom viac ako 150 skalných kostolov. Najstarší z nich vznikol ešte v ranom stredoveku. Kostoly boli buď vytesané do tufového vápenca alebo vstavané priamo do prírodných jaskýň. Predstavujem si, aký život tu mohol byť v stredoveku, trebárs v období medzi 12. a 16. storočím. V skalných kláštoroch a kostoloch bolo veľa mníchov a fungovali tu pastierske spolky. Mnohé kostoly majú unikátnu architektúru a výzdobu obrovskej historickej a umeleckej hodnoty.
V kostoloch Madona delle Virtù a San Nicola dei Greci umiestnených vo vnútri Sassi objavím galériu azda najslávnejšieho surealistického výtvarníka všetkých čias. Výstava Salvador Dalí – stálosť protikladov predstavuje najväčšie zoskupenie bronzových sôch, surrealistického nábytku, zlatých predmetov, sklenenej plastiky, ručne podpísanej grafiky a mnohých ďalších umeleckých diel. Táto jedinečná kolekcia bola zostavená za posledných 40 rokov a je to jedna z najvýznamnejších zbierok Dalího sochárstva na svete a trojrozmerných umeleckých diel. V galérii strávim dobrú hodinu prezeraním kozmických hodín, kozmických slonov a nosorožcov. Som očarený. V obchodíku kúpim Marianke malý suvenír, konkrétne kozmické pery. Vychádzajúc z galérie rozmýšľam, že vstupné 12 EUR bola najlepšia investícia, akú som tento rok vynaložil. Trvá mi pol dňa, kým to všetko rozdýcham.
Dva dni sa tu prechádzam, zavše si sadnem na malú kávičku alebo sa nechám obslúžiť pri obede, pozostávajúceho zo šalátu s veľkým čapovaným pivom. Večer, keď sú ulice plné ľudí, radšej zabrúsim ďalej od centra alebo zaleziem do hotela. Oproti väčšine iných turistov mám časový posun. Okolo siedmej večer sa reštaurácie ešte len chystajú na otvorenie. Ľudia začínajú žiť svoje nočné životy, po akom ja netúžim. Je pandémia a nechcem sa zbytočne vystavovať riziku. Schovám sa do hotelovej izby a triedim fotografie. Takto si ja žijem v starom meste Matera.
