Mathura – miesto, kde sa narodil Krišna

#Krišna #Uttarpradéš 1.9.2022

Dnes je 1. septembra 2022, ráno sa odhlasujeme z hotela v Nai Dillí a chceme nastúpiť do dohodnutého taxíku, ktorý nás má odviezť do 230 km vzdialenej Agry. Vodiča menom Dilbag som odchytil včera večer pred hotelom a ubezpečil ma, že má v aute funkčné bezpečnostné pásy, teraz ich však akosi nevie nájsť. Trpezlivo čakáme, kým problém vyrieši, nakoniec musí rozobrať zadné sedačky a ajhľa, pásy odrazu existujú. Viacerí taxikári nás neskôr ubezpečujú, že „v ich meste“ nie sú bezpečnostné pásy povinné. Môj argument, že „v ich meste“ pravdepodobne neplatia fyzikálne zákony, ich najskôr zaskočí, potom pobaví.

Opúšťame metropolu Dillí, miestami je cesta zapchatá najmä motocyklami a nákladiakmi. Viac – menej smerujeme na juh okolo posvätnej rieky Jamuna (niektorí to čítajú džamuna, iní ľudia jamuna).

Po ceste máme naplánovanú jednu dôležitú zastávku v meste Mathura v štáte Uttarpradéš, ktoré je považované za rodisko boha Krišnu, preto je jedným zo siedmich najposvätnejích miest prívržencov hinduizmu. Toto starobylé mesto má množstvo chrámov z rôznych historických období. Predtým to bolo budhistické centrum a bolo domovom 20 kláštorov, kým sa do popredia dostal hinduizmus.

Na tomto mieste sa patrí povedať, že hinduisti majú milióny (nie stovky ani tisíce) bohov. Každý boh má väčší alebo menší význam a je zodpovedný za niečo iné ako ostatní. Najdôležitejší sú traja bohovia Brahma, Višnu a Šiva. Táto „svätá trojica“ tvorí akýsi základ hinduistického náboženstva. Bližšie informácie k najznámejším bohom pripájam na konci tohto článku.

Vráťme sa však teraz do Mathury. Prichádzame na parkovisko na začiatku starého mesta, kam púšťajú už len motocykle, tuktuky, rikše a podobné čudné vehikle, rozhodne však nie automobily.

Náš sprievodca Dilbag je nielen hinduista, ale aj zbožný prívrženec boha Krišnu, máme teda veľké šťastie, pretože on je tu len druhýkrát v živote a jeho zanietenie a vášeň veriaceho človeka sa stáva pre nás bonusom navyše. Iniciatívne dohaduje vodiča tuktuku za 200 rupií. Nasadneme na vzrušujúcu jazdu plnú nezabudnuteľných výhľadov na pouličný život mesta, kam zahraniční turisti zablúdia azda len náhodou a zriedkakedy.

Musíme si dať pozor, aby sme neutrpeli úraz, pretože oprotiidúce tuktuky, motorky a rikše sa s nami míňajú dosť natesno. Nohy a ruky nám nesmú trčať z tuktuku, podľa možnosti sa pevne držíme kovovej konštrukcie. Cesta je hrboľatá a dvakrát sa poriadne udriem do hlavy o strop kabíny, keď nadskočíme.

Vidíme obchody všetkého druhu, dielne, obytné budovy, predavačov, remeselníkov, deti v uniformách, čo práve idú zo školy. Ženy oblečené v pestrofarebných sárí, často obvešané nákupom alebo tovarom, vykračujú s pyramídou na hlave a s plnými rukami. Viete koľko ľudí sa zmestí v indii na jeden motocykel? Niekedy aj piati, celá rodinka. Niektoré rikše sú plne naložené tovarom alebo stavebným materiálom. Zavše stretneme kravu, ležiacu na ulici, alebo párik somárov, na kosť vychudnutých a naplno zapriahnutých do práce. K tomu typické trúbenie, hluk ulice, všadeprítomné odpadky a smrad.

Vidíme miestny trh, kde sa dá kúpiť všetko potrebné, sú tu stánky s cukrovinkami a zákuskami, na ktorých si pochutí aj náš šofér Dilbag. Navrhuje, aby sme ochutnali, to však zdvorilo odmietame. Nedáme si kontaminovať zažívací trakt miestnymi baktériami, na to sme už dosť skúsení cestovatelia, aby sme urobili podobnú chybu.

Konečne po pár kilometroch jazdy zastaneme oproti „promenáde“, ktorá vedie priamo k jednému zo siedmych najposvätnejších chrámov hinduizmu. Sú tu také prísne bezpečnostné opatrenia, ako keby strážili amerického prezidenta. Musíme si vybrať z našich osobných vecí všetku hotovosť, potom batohy, mobilné telefóny, peňaženky, cigarety, fľaše s vodou, klobúky, kamery, fotoaparáty, skrátka všetko musíme odovzdať do úschovne a dostaneme len známku od bezpečnostnej schránky. Vedľa je hlavná vstupná brána, kde nás po zuby ozbrojení strážnici so samopalmi ešte prešacujú, či sme naozaj všetko odovzdali. Pred vstupom do areálu chrámu stretávame belošskú turistku, čo tu bezradne postáva, je z Talianska. Pozdravím ju Buon giorno, signora! a prehodíme zopár talianskych fráz, keď počuje rodnú reč, vyčarí žiarivý úsmev. Vysvetlíme jej, že musí najskôr vedľa odovzdať všetko do úschovy. Vchádzame dlhým tunelom do kopca na väčšie nádvorie chrámu. Musíme sa vyzuť pred posvätnou časťou komplexu, dlažba je rozpálená od slnka, nie sú povolené ani biele ponožky, musíme ísť bosí. Vyzujeme sa a Dilbag nám odnesie topánky do úschovne. Priamo v srdci komplexu sa úzkymi chodbami dostaneme do malej miestnosti, kde sa pravdepodobne narodil Krišna. Smrdia tu nohy, horia sviečky, hrá ezoterická hudba, všetci sa tvária mimoriadne zbožne a opakujú polohlasne akési mantry a motlitby. Táto návšteva veľa pre veriacich znamená.

Po zhruba 20 minútach sa poberieme von, vyzdvihneme si osobné veci z bezpečnostnej schránky a prechádzame k nášmu čakajúcemu tuktuku. Jedno dievča nám chce predať maľovanú značku na čelo, čo slušne odmietame. Iný obchodník otravuje s akýmisi svietiacimi čačkami. Inak je tu príjemne, sme radi, že sme to videli. Rovnakou cestou sa dostaneme tuktukom na niekoľko kilometrov vzdialené parkovisko k nášmu autu. Je tu veľký makak, naháňa ho pes, neviem, čo má proti nemu, opica pohodlne vyskočí na múrik parkoviska a pes na ňu nedočiahne.

O hodinu prichádzame do nášho hotela v Agre. Je neskoro popoludní, dozvedáme sa, že zajtra bude Tádž Mahál zavretý, preto hned využijeme hotelového šoféra a vyrážame. Jeden z najdôležitejších turistických cieľov v Indii si však zaslúži samostatný článok.

Brahma – stvoriteľ a jeho Saraswati

Brahma, tiež známy ako Prajapati, sa narodil zo zlatého vajca a stvoril všetky veci vrátane bohov a ľudí. Preto je označovaný ako stvoriteľ. Brahma je zakladateľom vesmíru, ale nachádza sa viac v písomnostiach ako v chrámoch, ktoré sú mu zasvätené.

K Brahmovi patrí Saraswati, často označovaná ako Brahmova manželka, je ženským náprotivkom Brahmu. Saraswati, nazývaná tiež Sharada, je bohyňou umenia, múdrosti, vedomostí a učenia. Je považovaná za tvorkyňu sanskrtu a patrónku umenia.

Višnu – ochranca a jeho Lakšmí

Zatiaľ čo Brahma je zodpovedný za stvorenie, Višnu, tiež známy ako Narayan, má na starosti zachovanie sveta a obnovenie rovnováhy medzi dobrom a zlom. Višnu, jeden z najznámejších hinduistických bohov, má deväť reinkarnácií (avatarov), pričom desiata je predpovedaná na konci sveta.

Lakšmí je ženský náprotivok Višnu a jeho manželka. Je bohyňou plodnosti, čistoty, bohatstva, slávy a cti. Podobne ako Višnu, aj Lakšmí má na Zemi reinkarnácie. Je krásna v polohách s dvomi zdvihnutými rukami (zo svojich štyroch rúk) tak, aby požehnala ostatným.

Šiva – ničiteľ a jeho Parvátí

Brahma a Višnu tvoria a udržiavajú, ale Šiva podľa potreby chráni a ničí. Boh – strážca Šiva sídli na Zemi a je ničiteľom vesmíru, aby ho znovu vytvoril. Šiva je jedným z najzložitejších bohov svätej trojice, vzhľadom na jeho úlohu ochrancu človeka a vodcu temných duchov. Šivu obyčajne zobrazujú v stave meditácie.

Parvati je manželka Šivu, dobrotivá bohyňa spojená s harmóniou, silou, láskou, krásou, obnovou a oddanosťou. Parvati, tiež známa ako Uma, môže mať alternatívne podoby v závislosti od svojich emócií.