Mumbai – Brána Indie
A tak sme po troch rokoch opäť prileteli do Indie. Je 1. novembra 2025 skoro ráno, pri východe z letiska v Mumbai je stánok Prepaid taxi, zaplatím chlapíkovi kartou 1000 rupií (zhruba 10 €) a hneď si nás prevezme ďalší človek. Odrazu sa objavia dvaja pomocníci a berú nám kufre. Na parkovisku je ďalší koordinátor, ktorý nám nájde auto so šoférom. Je fascinujúce, že sme odrazu zamestnali šiestich ľudí. Cesta taxíkom je krátka, náš hotel Iconiqa je hneď pri letisku.
Trochu si pospíme. Raňajky máme v cene, ale nemáme chuť dnes ísť. Vonku prší niekoľko dní, potrebujeme sa prispôsobiť časovému posunu. Hotel je luxusný, strava chutná, funguje telocvičňa a bazén na streche, odkiaľ je výhľad na celé letisko. Na tretí deň si objednáme hotelové auto so šoférom, aby nám na pol dňa urobil okružnú prehliadku mesta.
Cesta do centra trvá asi hodinu. Po ceste sa zastavíme vymeniť peniaze, šofér nás zavedie do chudobného kúta mesta s bezútešnou atmosférou, plného blata, smradu a odpadkov. Ľudia tu bývajú v chatrčiach a vidíme pani na veľkom smetisku, ako hľadá medzi odpadkami použiteľné zvyšky potravín. Z útrob kopy vyloví nedopitú fľašu s nealko nápojom a schuti sa napije. Vojdem do malého obchodíka s overeným vekslákom, vymením svoje doláre za rupie a rýchlo sa odpracem do auta. Problém je, že oficiálna výmena peňazí podlieha dani, preto meníme u veksláka, ktorého nám odporučí vodič. Obídeme dve kravy a vychádzame na normálnu cestu.
Ďalšia zastávka je v malom obchode s telefónmi, kúpime si indické sim karty a pomôžu nám ich rozchodiť. Je to celkom byrokratický proces, potrebujú vidieť a odfotiť si pasy a víza, bez toho nie je registrácia možná.
Náš vodič je celkom zhovorčivý. Pochádza zo severu a je vďačným zamestnancom hotela. Upozorňuje nás na luxusné hotely okolo cesty, mysliac si, že nás zaujímajú. Vysoké budovy bánk, poisťovní a veľkých medzinárodných firiem sú prerušované jednoduchými zhlukmi chatrčí a biednych príbytkov miestnych obyvateľov. Ide o typický obraz tretieho sveta.
Ako sa blížime do centra, šofér nás upozorňuje na luxusný apartmánový vežiak Ahuja Towers, tam na 29. poschodí býva s rodinou Rohit Sharma, aktuálne najlepší kriketový hráč indie, možno aj v celom svete, dlhoročný kapitán indického národného tímu. Má odtiaľ panoramatický výhľad na mesto a Arabské more.
Mimochodom, kriketové hviezdy patria medzi najväčšie celebrity v Indii. Kriket je zďaleka najpopulárnejší šport v krajine a v každom lepšom bare alebo v recepcii hotela beží na obrazovke v jednom kuse kriket, hoci je už dávno po sezóne a dávajú len zostrihy zo skončenej sezóny alebo z medzištátnych zápasov, najčastejšie s Pakistanom. Je to podobné ako v Anglicku, kde stále v baroch beží futbal alebo v USA zasa americký futbal.
Turistické centrum mesta je na juhu, pozdĺž promenády Marine Drive, čo je asi 3 km dlhý chodník s krásnym výhľadom na more. Na konci štvrte Chatrapati Shivaji na jednom z výbežkov sa nachádza azda najnavštevovanejšia atrakcia Gateway to India. Ide o akýsi víťazný oblúk, postavený v indicko – saracénskom štýle z čadiča v roku 1924, a to na počesť návštevy britského kráľa Juraja IV. s kráľovnou Annou v roku 1911. Je odtiaľ pekný výhľad na Arabské more. Hneď oproti je najluxusnejší hotel v meste The Taj Mahal Palace Mumbai, ktorý je tiež architektonickým skvostom.
Pri Gate of India, ale aj na ostatných miestach je pomerne veľa sôch koní, a to s jazdcom, ako aj bez jazdca. Sú krásne vytvorené.
Presunieme sa k Mumbaiskej univerzite. Je tu goticko – viktoriánska veža Rajabai Clock Tower, inšpirovaná hodinovou vežou Big Ben v Londýne. Vystúpime z auta kvôli foteniu a hneď sa na nás vrhnú predavačky a predavači suvenírov, nakoniec odoláme ich tlaku.
Ďalšou našou zastávkou je unikátna železničná stanica Chhatrapati Shivaji Terminus, komplex budov z roku 1887, postavený vo viktoriánskom štýle. Táto pamiatka užíva ochranu programu UNESCO a známa je tiež ako Victoria Terminus, pretože bola postavená pri príležitosti jubilea kráľovnej Viktórie.
Zaujímavá je tiež Fontána Flora na námestí Hutatma Chowk. Bola postavená v roku 1864 a predstavuje rímsku bohyňu Flóru. Neďaleko je veľký knižný trh.
Práčovňa Dhobi Ghat je údajne najväčšou vonkajšou práčovňou na svete. Z vyhliadkovej plošiny pozorujeme zamestnancov ako perú a sušia tisíce nohavíc, košieľ, tričiek a ďalších kusov oblečenia. Ide o veľkú turistickú atrakciu, ale my sme sa zhodli, že v žiadnom prípade ich služby nevyužijeme. Neviete aké pracie prostriedky používajú, možno si naberajú vodu zo špinavej rieky. To nie je nič pre nás.
Šofér nám na spiatočnej ceste rozpráva niečo o luxusných rezidenciách hercov režisérov a producentov z neďalekého Bolywoodu, ale na túto tému si chceme urobiť osobitný výlet.
