Na hokej do Quebec City a trikrát Šťastný
Štvrtok 15. mája 2008 sa nesie v znamení blúdenia kľukatými ulicami Montrealu. Ráno smerujeme autom do centra, chvíľu krúžime okolo starého mesta a nakoniec zaparkujeme na práve uvoľnenom mieste po vozidle, ktoré malo predplatený čas v parkovacom automate ešte na hodinu. Strčím tam ešte 2 štvrťdoláre a vyrazíme do ulíc. Prejdeme na Place d´Armes, druhého najstaršieho miesta v Montreale. Chceme vojsť do katedrály Notre-Dame Basilica, pýtajú dvakrát 8 CAD bez dane, čo je nekresťanský peniaz na to, že ide o katolícky chrám. Ide o veľký a zaujímavý kostol, s bohatou výzdobou, filmujeme a fotografujeme. Staré mesto je celkom pekné, ale je tu akosi špinavo. Chceme sa dostať ešte do múzea, ale nenachádzame otvorený vchod, akokoľvek je to čudné, veď múzeá sú v celom svete zavreté v pondelok, nie vo štvrtok.
Rozhodneme sa, že radšej pôjdeme ďalej a ukazuje sa to ako dobré rozhodnutie, pretože bez navigácie sa až 2 hodiny zamotávame podľa autoatlasu, hľadajúc správnu výpadovku. Označenie na mape je mizerné, krútime sa v začarovanom kruhu, nakoniec ale naberieme smer Quebec City.
Chateau Frontenac, Quebec City, Kanada
Diaľnica medzi dvoma metropolami provincie Quebec meria necelých 300 km a je prekvapujúco rozbitá. Vlastne takmer všetky cesty vo východnej Kanade, čo sme doteraz prešli, sú hrboľaté a plné výtlkov. Medzitým zavolá Dušan a kontroluje, kde trčíme, veď o 18:00 sme dohodnutí na zraze v našom hoteli, aby sme vyštartovali do mesta na večeru.
Uháňame u nás obvyklou 130 – kilometrovou rýchlosťou, odrazu nás naháňa policajné auto so zapnutou sirénou a majákom. S malou dušičkou poslušne zastavím na okraji cesty, ruky na volante, pripravené doklady. Policajt pristúpi k okienku a požiada ma o vodičský preukaz. Oznamuje mi, že som išiel 133 km za hodinu, pričom tu je povolená len 100 km/h. Pýta sa, odkiaľ sme a kam ideme, vravím mu, že sme Slováci a ponáhľame sa na hokej, ospravedlňujem sa a on prepočuje moju slabú výhovorku, že u nás som zvyknutý na povolenú rýchlosť 130 km/h na diaľnici. Vráti mi papiere a pustí nás s upozornením, aby som jazdil opatrne a dodržiaval stovku. Zlatý kanadský ujo policajt!
Výhľad na Rieku Svätého Vavrinca, Quebec City, Kanada
Mesto Quebec je rozťahané a veľkoryso riešené, všetko má svoje miesto. Je tu krásne Staré mesto, osobitne hotelová zóna, rozsiahla obchodná časť, kam chodia ľudia nakupovať a obytné štvrte majú vyčlenené samostatné časti. Trochu blúdime a nakoniec prídeme do recepcie hotela s 10 – minútovým meškaním. Zvítame sa s Dušanom, Aničkou, Fredym a Barby. Zložíme si veci a veľkým taxíkom za 16 CAD trielime do mesta na uvítaciu večeru. Taxikárovi sa Dušan pochváli, že býva v meste Bratislava, odkiaľ pochádzajú bratia Šťastnovci, chlapík hneď reaguje, naši hokejisti tu majú obrovský zvuk najmä z obdobia, keď tu ešte existovalo mužstvo NHL Quebec Nordiques. Celkovo traja bratia odohrali za tento klub spolu plných 9 sezón, Peter Šťastný ešte sezónu naviac až do roku 1990. V roku 1992 bol klub zrušený, lepšie povedané predaný a odvtedy je jeho nástupcom Colorado Avalanche. Bratia Marián, Peter a Anton Šťastnovci nastrieľali obrovské množstvo gólov a tešili divákov. V rokoch 1985 až 1990 bol Peter Šťastný kapitán mužstva.
Naša partia – zľava Fredy, Barby, Dušan, Anička, Marianka a Smelý Zajko, Quebec City, Kanada
Večera je luxusná, v štýlovej reštaurácii, zahŕňa niekoľko chodov ako sa na francúzsku kuchyňu patrí. Pozýva Dušan. Ako debatujeme pri dobrom víne a chceme si objednávať ďalej, odrazu bez vyzvania príde čašník a prinesie nám účet aj so započítaným sprepitným, volajú to tu service fee. Jednoducho nás drzo vyhodia, majú tu čudné zvyky. Asi majú vypočítané, že viac peňazí zarobia, keď na naše miesto prídu ďalší hostia. Najedz sa, zaplať a vypadni!
Na druhý deň dopoludnia nikam nejdeme, lebo popoludní nás chlapov čaká hokejový semifinálový maratón. Neľútostný boj o postup do finále Majstrovstiev sveta 2008 začnú medzi sebou od 13:00 Fínsko s Ruskom a vzápätí od 16:00 si to rozdajú Kanada so Švédskom. Dámy zatiaľ idú nakupovať do obchodnej zóny.
Švédi idú na hokej, Quebec City, Kanada
Na hokej cestujeme autobusom mestskej hromadnej dopravy. Hokejová hala Coliseé Pepsi je veľmi pekná, umiestnená na predmestí. Som zvyknutý z predchádzajúcich šampionátov a iných športových podujatí na prísne, niekedy až paranoidné bezpečnostné opatrenia a osobné kontroly. Tu je na počudovanie „vstup voľný“, stačí mať vstupenku a nikto vás nesekíruje.
V prvom semifinále Rusko s prehľadom a suverénne víťazí nad Fínskom 4 : 0, dá sa povedať, že Fíni nemajú nárok. Ruské mužstvo sa ukazuje ako silné a vyrovnané, góly zaznamenali Fjodorov, Zaripov, Morozov a Sušinskij.
V areáli zimného štadióna je obvyklá fanúšikovská zóna, kde sa diváci naladia na hokejové divadlo. Podávajú tu predražené pivo a niečo pod zub. Majú tu aj akúsi improvizovanú sieň slávy, hokejové artefakty z minulosti a na jednom paneli je tapeta s podobizňou miestnych hrdinov bratov Mariána, Petra a Antona Šťastnovcov v nadživotnej veľkosti.
Večerné semifinále Kanada proti Švédsku je zásluhou obidvoch mužstiev skvelý a vyrovnaný hokej, ktorý sa končí tesnou výhrou domácich 5 : 4. Nad všetkých vyčnievajú hviezdy Rick Nash a Danny Heatly. Do finále postupujú Rusi a Kanada, o bronz si to rozdajú porazení semifinalisti Fíni a Švédi. Máme sa zajtra na čo tešiť.
Bronzová sobota
Dopoludnia sa poobzeráme po Starom meste Quebec City. Historické centrum je členité a kopcovité. Od prístavu so zakotvenými výletnými loďami na Rieke svätého Vavrinca sa dá cestovať na kopec lanovkou. V uličkách sú obchody so suvenírmi, kúpime tričko s podobizňou indiánskeho náčelníka. Vyzerá to tu ako vo Francúzsku. Mestu dominuje Chateau Frontenac, starý hotel, zapísaný na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Prechádzame sa malebnými uličkami a potom si dáme kávičku. Inak tu takmer vôbec nie sú ľudia.
Mesto Quebec je jedno z najstarších osídlení prisťahovalcov z Európy. Už v roku 1535 tu založil pevnosť francúzsky prieskumník Jacques Cartier. V roku 1608 bolo založené mesto Quebec, otcom Nového Francúzska bol Samuel de Champlain, ktorý spravoval mesto až do svojej smrti. Po prehliadke starého mesta sa vrátime do hotela.
Popoludní sa opäť vyberieme na hokej. Ide o bronz v dueli porazených semifinalistov Fínsko – Švédsko. Hokej je prekvapujúco dosť nudný, poznačený únavou a stratou motivácie Švédov po prehratom semifinále s Kanadou. Fíni jednoznačne triumfujú 4 : 0.
Ideme na večeru, tentokrát pozýva Fredy do veľmi dobrej reštaurácie. Títo frankofónni Kanaďania veru vedia variť! Platí steaky, krevety, ryby a iné dobroty, na víno sa poskladáme.
Veľké finále
Dnes je nedeľa 18. mája 2008, deň veľkého finále medzi Kanadou a Ruskom. Stretávame sa pri stánku s pivom pri štadióne. Miestne pivo za 6 CAD mi veľmi nechutí. Čo je šokujúce, vstupenky na finále sa dajú kúpiť v pokladni ešte 5 minút pred zápasom. Z toho vidno, že majstrovstvá sveta v hokeji Kanaďanom nič nehovoria, hoci sme v kolíske tejto nádhernej hry.
Začína sa hokej ako remeň, fantastický a napínavý zápas. Najskôr Rusi vyhrávajú 1 : 0 gólom Siomina, ešte v 1. tretine Kanaďania otočia na 3 : 1 gólmi Burnsa, Kunitza a z presilovky opäť skóruje Burns. Druhú tretinu lepšie začína ruský tím, v 22. minúte Siomin z presilovky znižuje na 2 : 3, ale v polovičke riadneho hracieho času Danny Heatly zvyšuje na 4 : 2. V polovici 3. tretiny vsieti kontaktný gól Tereščenko na 3 : 4 a 5 minút pred koncom riadneho hracieho času vyrovnáva Ilja Kovalčuk na 4 : 4.
Finále Kanada – Rusko, Quebec City, Kanada
V 2. minúte predĺženia, keď sa hrá s počtom hráčov 4 – 4, urobí hrubú taktickú chybu Rick Nash, keď sa nechá vylúčiť za zdržovanie hry, a to sa stane osudným pre ďalší vývoj. Po minúte presilovky 4 – 3 strieľa víťazný gól najlepší hráč na ľade Ilja Kovalčuk. Rusi sú majstri sveta.
Vypukne obrovská radosť v tábore Rusov, väčšina divákov sú však Kanaďania alebo „nezainteresovaní“ ako my. Po niekoľkých sekundách mlčania spôsobeného šokom domácich z prehry sa ozve uznanlivý potlesk všetkých divákov. Tlieskame obom tímom za jedinečné divadlo.
Večer ideme všetci na rozlúčkovú večeru, tentoraz pozývame my. Pri dobrom jedle a víne hovoríme o hokeji a o tom, čo sme tu zažili. Naši hokejoví priatelia ráno odletia späť do Viedne, my však pokračujeme autom do USA. O tom však nabudúce.
