Najromantickejšie miesto v Paríži

22.9.2013

Paríž je údajne najnavštevovanejšie mesto na svete. Davy Japoncov, Američanov, Nemcov, ale aj Slovákov neustále okupujú bulváry, námestia, záhrady, múzeá. Po tých pár dňoch strávených v Paríži som si uvedomil, že je už asi nemožné zažiť to romantické, bohémske mesto svetiel, ako ho opisuje Hemingway vo svojej knihe Slnko aj vychádza. Jedno miesto, kde toľko turistov nechodí, alebo sa tam aspoň stratia, sme napokon našli.

Na západnom okraji Paríža (pod Parížom sa na moje prekvapenie myslí len to, čo je umiestnené vo vnútornom diaľničnom okruhu) sa nachádza druhý najväčší park. Ono je to vlastne niekoľko parkov. Každý z nich je niečim iný, každý má svoje čaro. Nájdete tu zábavný park s kolotočmi, botanickú záhradu, veľké jazero, lesík s množstvom cestičiek a tajných zákutí, obrovskú dostihovú dráhu, ako aj Stade de Roland Garros, kde sa hráva French Open. Mal som takú predstavu, že si s Luckou prejdeme celým parkom pešo. Prerátal som sa. Park sa nachádza na ploche osem a pol kilometra štvorcového. Bol potrebný dômyselnejší dopravný prostriedok.

Najprv sme zavítali do zábavného parku s kolotočmi a zvieratkami. Vstupné do Jardin d’Acclimatation stojí tri eurá. Nenazýval by som to úplne zoo, ako píšu v sprievodcovi, pretože sú tu väčšinou hospodárske zvieratá, avšak obrovským zážitkom je, keď nám počas obeda okolo stola pobehuje páv. Vôbec sa nás nebojí, my ho však pre istotu nekŕmime. Je evidentné, že je park starý, pravdepodobne z devätnásteho storočia. Okrem obeda a zvieratiek máme zážitok aj zo starodávneho kolotoča, prirodzene nie v tomto poradí.

Za dopravný prostriedok, ktorý nás povodí po Bouloňských záhradách sme zvolili bicykel. rovnako ako v ostatných európskych veľkomestách, aj v Paríži sa pretláčajú bicykle na cesty a tak je  tu možné si lacno požičať mestský. My sme si však zvolili jednoduchšiu, aj keď drahšiu cestu. Na začiatku parku stál ujo pri zaparkovanom nákladiaku. Auto bolo plné bicyklov, množstvo ich mal vystavených okolo. Na hodinu si za bicykel vypýtal šesť eur. Väčšina parku, ktorý sme videli by som nazval skôr lesoparkom. Množstvo úzkych, prašných, alebo prosto len lesných cestičiek je striedaná lúkami, pretínaná potokmi prekonávanými starodávnymi, drevenými, alebo kamennými mostíkmi. Na každom kroku je nenápadný zjazd z cestičky, kde je schovaná lavička. Jednoducho romantika ako vyšitá. Je až neuveriteľné, že v tak krásny deň tam bolo len málo ľudí. S londýnskymi parkmi sa to porovnať nedá. Stretávali sme však domácich. Venovali sa odpočinku, opaľovali sa, páriky sa maznali na dekách. Stretávali sme omnoho menej psov, ako napríklad v pražských parkoch. Dvoch mladých slečien sa pýtame, čo by nám v parku odporučili. Po asi piatich minútach ich trápeniach s angličtinou sa dozvedáme, že najkrajšie je tam veľké jazero. Sem sme sa bohužiaľ už nedostali. Park je veľký a my si musíme nechať niečo aj na budúcu návštevu.

Čo nás však sklamalo? Francúzi ma veľmi prekvapili. Vždy som ich považoval za kultúrny národ, avšak ukázali sa ako veľkí bordelári. Všade po zemi pohádzané fľaše, sáčky od jedla, či použité prezervatívy nám trochu kazili dojem. Nemení to však nič na fakte, že pol dňa stráveného na bicykli v Bouloňskom parku vrele odporúčame. Romantika v Paríži neumrela.