Národný park Badlands
Nachádzame sa v juhozápadnej časti Južnej Dakoty, postupujeme autom po diaľnici číslo 90 smerom na západ. Obklopuje nás len dlhá a široká nekonečná préria, keď tu odrazu začínajú po ľavej strane vystupovať z obzoru kopčeky. Zídeme z diaľnice a po niekoľkých míľach vstupujeme do Národného parku Badlands.
Na ploche 242 756 akrov (98 240 ha) sa vyformovali malebné skalné útvary, miestami vyčnievajúce nad povrchom prérijného terénu, na niektorých miestach naopak tvoria kaňony, rokliny a strže. Žije tu najviac ohrozený voľne žijúci cicavec v severnej Amerike – čiernonohá fretka.
Vo veku dinosaurov bolo na tomto území plytké teplé more. Plávali tu obrie morské jaštery, korytnačky a ryby. Ide o lokalitu s obrovským počtom fosílnych nálezov – našli sa stopy po starodávnych cicavcoch – žili tu napríklad nosorožec a šabľozubý tiger.
Asi pred 30 miliónmi rokov tu boli močiare, tvorené vodou, stekajúcou zo Skalistých hôr a z neďalekých Black Hills, ktoré spolu so sopečným prachom z výbuchov sopiek vo Wyomingu a Yellowstone vyformovali sedimenty do dnešnej podoby. V dobách medziľadových sa roztápali ľadovce, prudké prúdy vody vytvorili ihly, pyramídy a kužele, ktoré neskôr obrúsila a zaoblila erózia.
Pre ľudí je táto krajina považovaná za nehostinnú, hoci Indiáni tu preukázateľne žili už pred 1000 rokmi. V roku 1823 tu našli smrť od smädu dvaja zatúlaní pracovníci americkej kožušinovej spoločnosti. Kraj navštívil aj generál Custer, ktorý ho označil za „peklo s dočasne vyhasnutým ohňom“.
V roku 1939 bolo územie vyhlásené za národný pamätník, v 1978 kongres rozhodol o zriadení Národného parku Badlands. Tisíce turistov majú k dispozícii dokonalé trasy, vybudované vyhliadky s komentárom na informačných paneloch, dá sa tu aj ubytovať.
Podľa mňa ide o naozajstný svetový unikát a treba to vidieť. Prehliadka autom s občasnými zastávkami na kochanie a fotenie nie je časovo náročná, dá sa stihnúť za 2 až 3 hodiny.