Nech to para tlačí!
Čiernohronská železnica sa kľukatí z Chvatimechu do Čierneho Balogu a pokračuje ďalej buď do Dobroče alebo Vydrova. Je skutočným historickým technickým unikátom, úplne nezávislým od peňazí štátu, obcí, ani žiadnych iných naničhodných inštitúcií. V roku 1982 komunisti rozhodli o zrušení železnice a zošrotovaní všetkých lokomotív a vagónov. Len vďaka českým a slovenským nadšencom sa podarilo tento skvost zachrániť a doteraz ho uchováva a zveľaďuje veľký počet dobrovoľníkov.
V nedeľu 28.7.2013 prichádzame do Chvatimechu okolo obeda, nasadneme do starého vagóna a pohneme sa do Čierneho Balogu. Cesta v dĺžke 12 km vedie Čiernohronským údolím, prvý vlak lesnej železnice tu začal premávať v roku 1908. Sprevádza nás riečka Čierny Hron a cesta, po ktorej nás občas predbehnú cyklisti, pretože naša rýchlosť sotva dosahuje 15 km/hod. Krajina je zelená a malebná, niektoré úseky vedú úzkym kaňonom, zrejme museli trať upravovať sekaním do skál. Vykláňanie z okien je väčšinou bezpečné.
Užívame si horúce počasie, bezmála 40 °C, obloha bez mráčika. Postupne prechádzame cez obce Hronec, Svätý Ján, Šánske, Nový Krám, Krám, až do hlavného strediska Čierny Balog. Tu na železničnej stanici je celkom slušná zbierka starých vagónov a lokomotív, niektoré funkčné, na niektorých usilovne pracujú zlaté ručičky reštaurátorov a nadšených pomocníkov z radov dobrovoľníkov, iné ešte len čakajú, kým sa dostanú na rad. Všetko je tu akoby rozprávkovo zmenšené oproti normálnym železničným staniciam. Pri prvej koľaji majú bufet, múzeum Čiernohronskej železnice a taký smiešny pánsky záchod.
Prestupujeme na druhý vláčik, smer Dobroč, túto trasu otvorili len nedávno. Vozne ťahá malý parný rušeň. Kým čakáme, rozprávam sa s mladou výpravkyňou. Hovorí o nezlomnom odhodlaní ľudí v neziskovej organizácii, čo sa starajú o všetku tú nádheru a na druhej strane o nezáujme úradníkov štátu a obce. Sú odkázaní len na súkromné zbierky a súkromných sponzorov.
Rušeň zapíska, vypustí paru a my sa pohneme na 14-minútovú dobrodružnú jazdu cez obce Jánošovka, Pusté, Sihla a konečná je v Dobroči. To, čo vidíme, je skutočná slovenská exotika. Popri trati nás vítajú polonahé cigánske deti, buď sú priamo na trati a v poslednej chvíli odskakujú pred vlakom alebo sa kúpu v rieke. Mávajú nám na pozdrav. V jednej chvíli vyštartujú za naším vlakom dva veľké psy a nepriateľsky nás vyháňajú zo svojho územia.
Na začiatku obce Dobroč zažívame azda svetový unikát. Železnica vedie krížom cez futbalový štadión, tesne medzi trávnikom hracej plochy a tribúnou. Aktuálne sa futbal nehrá, ani tu nikto netrénuje, dokonca miestna žena si urobila z futbalovej brány sušiareň bielizne, ale údajne v čase zápasu sa stáva, že pri prejazde vlaku bývajú pravidelne hráči hostí takí ohúrení, že strácajú koncentráciu, čo domáci využívajú na bleskový útok a vsietenie gólu. Nevídaný a originálny taktický prvok!
Obraciame sa späť a všetko prežívame znovu. Futbalový štadión so železnicou, cigánske osady, stanicu v Čiernom Balogu a nádhernú štreku Čiernohronským údolím. Každému odporúčam. Nech to para tlačí!