Nedeľa v Benátkach
Hŕstka utečencov, čo sa snažili začiatkom 5. storočia, bezprostredne po páde Rímskej ríše, uniknúť z pevniny pred Germánmi, našla skrýšu v močiaroch (lagúnach) dnešných ostrovov Lido, Torcello a Murano. Stavali si skromné príbytky podobné vtáčím hniezdam a živili sa rybolovom. Postupne sa z nich stali moreplavci, obchodníci a ich moc narastala s rozprávkovým bohatstvom. V období od 11. do konca 17. storočia boli Benátky najmocnejším mestským štátom vtedy známeho sveta, kým si ich nepodrobil Napoleon Bonaparte.
Benátky sú veľkým zázrakom architektúry. Postupne milióny dubových kolov zatĺkli do piesku až po pevné podložie, pričom tieto sa obalili soľou, čím vznikli piliere pevné ako z betónu a zároveň zakonzervované pred poveternostnými vplyvmi. Na týchto pilieroch vybudovali riadne základy a na nich potom paláce, pričom všetko je usporiadané do úhľadných ulíc a kanálov. Týmto staviteľstvom zdevastovali neďaleké Benátske Alpy, odkiaľ ťažili dubové drevo, toto im nestačilo, preto zlikvidovali aj duby v neďalekej Dalmácii (dnešné Chorvátsko).
Symbolom absolútnej moci a rozprávkového bohatstva a stredobodom turistického ruchu je Námestie San Marco s bazilikou San Marco, priľahlým Dóžovým palácom a ďalšími pozoruhodnými vecami. K San Marco je možné sa dostať viacerými spôsobmi – hlavnou pešou turistickou trasou od železničnej alebo autobusovej stanice cez celé historické mesto, no najčastejšie ľudia priplávajú verejnou dopravou, buď vaporetom alebo vodným taxíkom alebo gondolou.
My dvaja s Mariankou prichádzame 5. októbra 2014 z Veľkého kanála (Canal Grande) vaporetom, čo je po slovensky akýsi vodný autobus, vystúpime na zastávke kúsok od Dóžovho paláca (Palazzo Ducale). Všade sú sochy, paláce, hotely, múzeá a kopa ľudí. O námestí San Marco niektorí hovoria ako o najkrajšom námestí na svete. Bazilika nie je otvorená, je nedeľa a čas je vyhradený bohoslužbám, turisti musia počkať. Zato je prístupný vedľajší vchod, ktorým sa po schodoch dostaneme na balkón s pozoruhodným výhľadom na námestie a vo vnútri je aj múzeum histórie Baziliky San Marco.
Dáme si kávičku na námestí a sme konfrontovaní s miestnym špecifikom dvojakých cien za kávu. Keď si chcete sadnúť a nechať sa obsluhovať, prípadne počúvať živých muzikantov, čo hrajú len pre vás, zaplatíte za kávu 3,50 až 5 €. Ak sa však uspokojíte s rovnakou kávou „nastojáka“ pri bare, zaplatíte 0,9 až 1,50 €. Toto funguje v celých Benátkach. Kávičkujeme postojačky.
Prechádzame okolo Poštového múzea, nazrieme do Archeologického múzea a vystojíme rad pred vstupom do Campanily. Už som raz taký, že musím v Taliansku vyjsť na každú vežu, je jedno, či je šikmá alebo rovná. Táto má výťah, tak ideme spolu. Zhora sa nám otvára jedinečná panoráma celého Benátska. Mesto ako na dlani, pod nami je Námestie San Marco, neďaleko prístav s gondolami pri Dóžovom paláci, vzadu v zelenom parku Giardini (záhrady) a slávne Bienále. Vidno aj ostrovy Giudecca, San Giorgio, Lido, či San Michele, ktorý slúži ako cintorín pre Benátčanov, kúsok ďalej ostrov Murano, preslávený umeleckým sklárstvom. Vo vnútri veže obdivujeme staré zvony a hodinové stroje.
Preplavíme sa na ostrov San Giorgio, pozrieme si kostol, malé múzeum a opäť si dáme kávičku. Pozorujeme nespočetné kórejské mladomanželské páry, ako si hľadajú najrôznejšie pózy a zákutia pre svoje svadobné fotky. Kórejských neviest je plné mesto. Možno nejaká kórejská cestovka vystihla módnu vlnu a posiela sem svadobných turistov. Benátky sú pre Kórejcov niečo ako pre Američanov Las Vegas. Keby Kórejci cestovali do Vegas, aj tam by našli Benátky.
Cestovanie loďou po Benátkach je zábava. Vaporeto je loďka, v ktorej často sedíme v podpalubí. Mnohí ľudia sa hrajú so svojimi tabletmi alebo smartfónmi, mladá pani učiteľka v okuliaroch na retiazke červeným perom opravuje diktáty a tvári sa pritom dôležito, starší pán si lúšti sudoku, mladý biznisman v obleku esemeskuje s priateľkou a blažene sa pritom usmieva. Ľudia sa správajú rovnako ako v autobuse alebo vo vlaku, kým neprejde okolo väčšia loď, čo vytvorí vlny a cez pootvorené okno nečakane šplechne dnu výdatný prúd vody a namočí troch ľudí. Niektorí cestujúci sa zľaknú a vykríknu.
Vraciame sa domov do nášho hotela v Mestre, po ceste vaporetom sa zastavíme pri slávnom moste Rialto a nasávame atmosféru. Nazrieme do dvoch kostolov a spriadame plány na nasledujúce dni. Čaká nás veľa konzumovania umenia, poznávacích prechádzok, kultúrnych zážitkov a povznášajúcich stretnutí s ľuďmi z celého sveta.