Nha Trang – zacvičme si tajči s Číňanmi
V piatok 11.marca 2016 večer vystupujeme z vlaku v najznámejšom letovisku Nha Trang po 10-hodinovej ceste legendárnym Vietnamským expresom a po 10 minútach taxíkom nachádzame náš hotel Begonia. Sme úplne sklamaní, pretože sme si chceli oddýchnuť v peknom prostredí. Toto píšem do hodnotenia na Booking.com:
„Napriek plánu ubytovať sa na štyri noci som musel zmeniť druhý deň ráno po našom príchode hotel. Sľúbili izbu s oknom a výhľadom na mesto, ale my sme dostali izbu s oknom do vnútorného schodiska. Sú to klamári. Našu izbu projektovali a postavili idioti. Priestor medzi posteľou a skriňou je asi 20 cm a normálny človek má problém tadiaľ prejsť. Miestnosť bola malá, špinavá a bol tam zápach z neznámej kvapaliny unikajúcej späť do kúpeľne z potrubia. Voda v kúpeľni bola žltá. Recepčný nehovoril po anglicky. Myslím, že hotel by mal mať maximálne 1 hviezdu, nie 4 hviezdy. Keď som požiadal o výmenu izby, povedali, že to nie je možné, pretože nemajú žiadnu inú. Musel som zaplatiť za jednu noc, aj keď úplne zlyhali.“
Ranné cvičenie tajči, Nha Trang, Vietnam
Prvýkrát vo Vietname využívame kontakty „slovenských“ Vietnamcov. Zavoláme Števovi, čo bol veľa rokov v Martine a teraz býva tu v Nha Trangu. V priebehu pol hodiny nám zoženie nádhernú izbu v hoteli Happy Light úplne s najlepšou polohou a fantastickým výhľadom na oceán za dobrú cenu na 3 noci. Ihneď sa presťahujeme.
Hotely sú plné Číňanov, hoci ešte pred dvoma rokmi tu boli prevažne Rusi, ale vďaka vojenským dobrodružstvám cára Putina a následným sankciám Rusi výrazne schudobneli a ich počet poklesol na štvrtinu. Je čudné, že v Nha Trangu je mnoho obchodov a reštaurácií s ruskými nápismi a jedálnymi lístkami, hoci prevažne sú tu Číňania, ich počet v posledných rokoch narástol niekoľkonásobne. Sú hluční, všade sa strkajú, napr. pred výťahom vás predbehnú, pričom používajú aj lakte, pri raňajkách, kde je normálny slušný bufet, si niektorí zapália cigaretu. Skrátka správajú sa z nášho pohľadu čudne, dokonca aj Rusi sú slušnejší. Marianka ráno pred hotelom pozoruje ako Číňania nastupujú do svojho autobusu. Nakúpili všelijaké darčeky, napríklad otec kúpil svojmu synovi pískaciu gumovú kačku, čo je určená ako hračka pre psov a preto bola lacná, malý Číňanko ju hrdo predvádza ostatným dospelým spolucestujúcim a všetci sa zabávajú na tom, aký je šikovný. Píska a aportuje.
Východ slnka, Nha Trang, Vietnam
Dnes majú Vietnamci obavy z Číňanov, pretože ich armáda ustavične provokuje svojimi manévrami v Juhočínskom mori, postavili dokonca umelý ostrov s letiskom a ustavične sa oháňajú najmodernejšími zbraňami.
Nha Trang je moderné, prosperujúce a čisté mesto, počítajúce oficiálne asi pol milióna duší. Lenže kto to spočíta, keď tisíce ľudí sem dochádzajú za prácou, živení turistickým priemyslom? Niekoľko kilometrov dlhá pláž s jemným pieskom je dobre udržiavaná, more je čisté, bez odpadkov a nepríjemných morských potvor. Medzi hlavnou pobrežnou cestou a plážou je vybudovaná promenáda s množstvom zelene, parky sa striedajú s vydláždenými námestiami, kde každé ráno pred svitaním cvičia ľudia tajči. Za cestou začínajú hotely. Pozemky v tejto lokalite sú drahé, vraj 10 000 dolárov za meter štvorcový.
Nha Trang je preslávený svojimi bujarými večierkami, spojenými s alkoholom a drogami. Obľúbenou kratochvíľou sú lodné výlety medzi početnými ostrovmi v jednoduchých člnoch, čo sa údajne v 90-tych rokoch minulého storočia povinne zvrhávalo v pitky, po čase však miestni súdruhovia toto zarazili, pretože usúdili, že to kazí morálku socialistických ľudí. Dnes sa robia výlety aj pre rodiny s deťmi a zahraničných turistov. Na takú plavbu sa necháme zlákať v našom hoteli.
Ako to už býva, je to niečo úplne iné, ako sme si predstavovali. Ráno nás odvezú do prístavu, tam nasadneme na loďku asi pre 20 ľudí a plavíme sa k ostrovom. Pri vstupe na ostrov sa platí mýto. Kúsok odtiaľ je plávajúca dedina, inak sa na ostrove nedá nič robiť, len vylihovať, prípadne šnorchlovať, lenže nie sú tu koralové útesy, len akési nezáživné balvany, preto to vzdám a radšej si podriemem na lehátku. Po hodine sa presúvame na iný ostrov s reštauráciou, kde ukážete na živú morskú potvoru a tú vám pripravia. My však máme v cene zájazdu obed.
Plávajúca dedina, Nha Trang, Vietnam
Niekoľko lodí sa spojí a začína sa vietnamská zábava. Pustia hudbu z playbacku a prvý spevák karaoke spustí akúsi odrhovačku, neskôr sa pridá náš sprievodca prezlečený za ženu alebo transvestitu, keď si pred vystúpením urobil akože ženské prsia vypchávkami z dvoch polovíc škrupiny kokosového orecha. Ty kokos!
Lavice pre cestujúcich na našej lodi rozoberú a poskladajú z nich veľkú plochu stola, na ňom servírujú obed. Ide o typické zdieľané jedlo, všetci si naberajú krevety, kuracinu, rôznu zeleninu, ryžu, ovocie a iné celkom chutné dobroty. Po skončení obeda plochu opäť rozoberú, poutierajú a poskladajú z nej lavice. Čo na tom, že tam, kde ste sedeli, potom jedli, teraz opäť sedíte?
Medzitým sa lode sformujú do štvorcového útvaru, pričom v strede vznikne akoby bazén. Hodia do vody veľké plaváky, pospájajú ich do väčšieho celku, spustia z reproduktorov rytmickú hudbu a začína sa pijanská hra. Ten, kto skočí dole z lode a vyšplhá sa na plávajúce zariadenie, dostane panáka akejsi pálenky. Zopár ľudí takto skočí a všetkým Vietnamcom a Číňanom to pripadá úžasne vtipné. Možno obdivujú takých, čo vedia plávať. Vidno, že mnohí nevedia a majú pred vodou rešpekt. Pozerám na typický obraz čínskeho príslušníka zlatej mládeže, ktorý odmieta skočiť do vody, chlapec je oblečený športovo ležérne a na krku má na šnúrke zavesený iPhone.
Dávam sa do reči s vietnamským študentom zo severu, chodí na univerzitu v Haifongu, študuje financie a účtovníctvo. Je tu s priateľkou, využili obrovské študentské zľavy, letenka z Honoja do Nha Trangu ich stála v prepočte len 25 € za kus. Pýtam sa, čo to za muzika vyhráva z ampliónu, či je to nejaký vietnamský pop. A akú hudbu počúva mládež vo Vietname? Samozrejme anglickú. A sledujú najmä európsky futbal, anglickú a španielsku ligu. Hrdo mi oznamuje, že sa chystá v septembri do Holandska. Mládež z Ázie samozrejme obdivuje západnú kultúru. Hneď si ma chce pridať na facebook.
Na spiatočnej ceste sa ešte zastavíme na ostrove s morským akváriom. Areál je umiestnený v útulnej zátoke a vtipne naprojektovaný a prispôsobený najmä detským návštevníkom. Hlavná budova je postavená v podobe veľkej rozprávkovej lode, vchádzame dnu do papule veľkej ryby. Vo vnútri sú jednotlivé akváriá so zaujímavými rybami a ďalšími morskými živočíchmi, stretávame tu aj skupinu budhistických mníšiek. Vonku je parčík a trochu ďalej umelé nádrže s veľkými korytnačkami.
Ráno pred východom slnka cvičia ľudia na promenáde tajčí, alebo čo to vlastne je, osobne nerozoznávam jednotlivé odnože tohto akoby spartakiádneho cvičenia. Cvičia vietnamské aj čínske skupiny, zväčša ženy, niekedy až po 3o ľudí, zásadne na hudbu. Pozeráme sa na nich, ale nenachádzam v tejto činnosti zaľúbenie, ani nie som ohúrený.
Ráno 15. marca sa odhlasujeme z hotela a taxíkom cestujeme trištvrte hodiny na letisko za mestom. Presunieme sa letecky ďalej na juh do Sajgonu, nášho posledného prechodného bydliska vo Vietname.
