Oslava pri Mŕtvom mori
Dnes 17.12.2012 mám okrúhle narodeniny a rozhodol som sa ich osláviť po svojom. Kúsok od nášho hotela pri Herodotovej bráne do Starého mesta chytíme taxík na hlavnú autobusovú stanicu v Jeruzaleme. Pri vchode je osobná prehliadka. Po staničnej hale hliadkujú po zuby ozbrojení vojaci. Necítime sa s Mariankou bezpečnejšie ako keby tam neboli.
Vstup do záchodov je zatarasený monštróznym zariadením, prekonateľným len vhodením mince do turniketu. Absurdita chvíle je umocnená nefunkčnosťou zariadenia. Niekoľko ľudí pred nami márne zaplatí, brána sa neotvorí. Prichádza dievča vo vojenskej uniforme so samopalom, ktoré tiež chce ísť na záchod, navrhujem jej, aby použila zbraň, nedokážem ju rozosmiať, asi je nahnevaná, že musela ísť na vojnu.
Autobusová stanica v Jeruzaléme
V Izraeli je vojenská služba povinná aj pre ženy. Často ich stretávame v plnej poľnej, cestujú s nami – normálnymi civilistami verejnou dopravou. Dievča v maskáčoch a v plnej výzbroji telefonuje zo svojho iphonu s matkou alebo s priateľom, má svoje problémy ako mladí ľudia všade na svete a musí zbytočne zabíjať čas najnezmyselnejším možným spôsobom. Počul som od známeho, čo bol v Izraeli na diskotéke, že mladí ozbrojení vojaci a vojačky si v šatni pri vstupe na zábavu jednoducho zavesia samopaly na vešiak a idú tancovať.
Náš autobus do Ein Gedi odchádza presne o 9:00 z nástupišťa č. 5. Spiatočný lístok je prekvapujúco lacný, za oboch platíme 124 šekelov, čo je asi 25 eur. Preprava k mondénnemu stredisku pri Mŕtvom mori trvá asi 1 a pol hodiny, cesta je pohodová, autobus čistý. Najskôr prechádzame židovskými predmestiami Jeruzalemu, pozorujeme ľudí, neskôr prejdeme do púšte a potom väčšina cesty prechádza po pobreží Mŕtveho mora. Nikdy v živote sme nevideli niečo také zvláštne. Púštna scenéria, mesačná krajina takmer bez zelene a more, ktorému vidno na druhý breh, niekde tam za vodou je Jordánsko.
V Ein Gedi sú kúpele, čo patria ruským Židom. Dohovoríte sa tu akýmkoľvek bežným jazykom, ako v celom Izraeli. Úradnými jazykmi v krajine sú hebrejčina a arabčina, ale všetky nápisy sú trojjazyčné, všetko je aj v angličtine, čo je pre turistov príjemné. V posledných rokoch je čoraz častejšie počuť ruštinu.
Vznášanie v Mŕtvom mori, Ein Gedi, Izrael
Zaplatíme celodenný poplatok, máme možnosť si vybrať z niekoľkých balíkov, ktoré obsahujú rôzne procedúry, berieme SILVER, kde je za kresťanskú cenu do 30 € na osobu neobmedzené využívanie pláže pri mori, bazén vonku, liečivé bahno a sírová sprcha, sírový kúpeľ vo vnútornom bazéne, dajú vám kompletný a chutný obed formou bufetu, samozrejmosťou je skrinka, uterák, župan a naviac dostaneme so sebou darčekovo zabalené bahno z mŕtveho mora, krém na nohy, krém na ruky a liečivé mydlo. Pozoruhodná hodnota za rozumnú cenu.
Dávno pred dnešným výletom som si vysníval, že na svoje jubileum si ľahnem na hladinu Mŕtveho mora na chrbát, budem si čítať noviny a Marianka ma na pamiatku odfotí. To sa mi do bodky splní, len je okolo toho zbytočne veľa rečí a rozruchu. Nedocenili sme jednu vec. Dno Mŕtveho mora je v dôsledku skamenelej a skryštalizovanej soli také pichľavé a ostré, že nie je možné do mora vkročiť bosou nohou, máme len jedni sandále, samozrejme moje. Musíme sa vrátiť do obchodu v kúpeľnej budove kúpiť Marianke šľapky. Okrem toho zháňame noviny, po chvíli sa to podarí. K moru je to asi 300 metrov a premáva tam kyvadlová doprava, taký smiešny traktor.
Bahnenie v sírnom kúpeli, Ein Gedi, Izrael
Voda v Mŕtvom mori má vraj fenomenálne zloženie, je strašne slaná a keď ju vezmem do ruky a „ohmatám“ medzi prstami, je hustá a mastná, viac olej ako voda. Keď mi strekne do očí, neznesiteľne páli. Vo vode nie som schopný plávať, lebo extrémne nadnáša. V jednej chvíli stratím rovnováhu a do krvi si oškriem predlaktie o ostré dno. Rana trochu krváca a príšerne štípe, ale zázračne rýchlo sa zacelí, po 2 hodinách vyzerá, akoby sa mi to stalo pred týždňom. Inak sa plahočenia v mori nevieme nabažiť, je tu veľmi príjemne. Keď máte akúkoľvek malú ranku na koži, more ju okamžite odhalí, páli a štípe.
Mŕtve more má údajne liečivé účinky, čo je všeobecne známe, my sme našťastie zdraví, preto tieto tvrdenia nevieme posúdiť na sebe. Počuli sme od ľudí rôzne historky. Napríklad jedna pani s reumou, čo nevedela udržať v ruke kabelku, pretože mala také slabé zápästie, po dvojtýždňovom intenzívnom pobyte a kúpaní vo vode Mŕtveho mora odchádzala na letisko a rovnakou rukou niesla ťažký kufor. Liečivú silu je cítiť, na druhej strane ľuďom s niektorými zdravotnými problémami, napr. so srdcom, sa neodporúča ani vstupovať do vody.
Na pláži sú ľudia z rôznych kútov sveta. Jednému mladému japonskému páru, vyzerajú ako na medových týždňoch, požičiavame obuv a pomáhame im s fotením. Majú foťák s obrovským teleobjektívom a sú nesmierne vďační. Asi 60-ročná moletná Ruska z Kazane sa s nami dáva do reči, po zistení, že sme zo Slovenska (bývalého Československa) konštatuje, že Rusi k nám v roku 1968 prišli urobiť poriadok. Pekne sme jej poďakovali za taký poriadok. Jej vnímanie reality je úplne iné ako naše a my sa dnes nenecháme vytočiť putinovskou hlupaňou.
Mŕtve more pri západe slnka
Prichádza skupina asi 40 amerických gymnazistov, pýtam sa, odkiaľ sú, vraj z New Jersey. Až sa nám nechce veriť, že sú z USA, všetci sú štíhli a vyzerajú zdravo, očividne sa nestravujú vo fastfoodoch, ale uprednostňujú kóšer kuchyňu. Sú veselí, nabehnú do mora a tešia sa zo života.
V neďalekej zóne sírneho bahna sa celý nababrem hrubou vrstvou hustého bahna, pripraveného vo veľkej železnej kadi, je mazľavé a príjemne chladí, nechám ho na sebe zaschnúť a potom ho spláchnem sprchou horúcej sírovej vody. Toto zopakujem v priebehu dňa ešte dvakrát. Vyskúšame aj sírny kúpeľ, kde je podľa tabuľky zakázané zotrvať dlhšie ako 15 minút, asi na tom niečo bude, má riadne silné grády.
Sme s Mariankou skôr akční ako náchylní pri výletoch k leňošeniu a pri normálnom mori na klasickej pláži by sme sa pekelne nudili, toto je však iná káva. Takýto relax nám ulahodí, najmä po niekoľkých dňoch intenzívneho behania po Jeruzalemských uliciach a pamiatkach. Spiatočnú cestu si užívame, výhľad z autobusu je parádny. Západ slnka nad Mŕtvym morom je nezabudnuteľný.
Stmieva sa, prichádzame do cieľa cez rezidenčné židovské štvrte Jeruzalemu, na autobusovej stanici si kúpime dve fľaše vína. Chceme byť spravodliví, červené víno je židovské, biele je z Palestíny, všetkých máme radi. Domov zo stanice sa vraciame električkou, ochladilo sa. V hoteli si požičiame od recepčného vývrtku a poháre a zavŕšime náš úžasný deň prípitkom na zdravie, pokoj a mier Svätej zeme.
