Ottawa – skúsme si golfový švih pred kanadským parlamentom
Rozhodnutie britskej kráľovnej Viktórie o zvolení mesta Ottawa za metropolu Kanady na Silvestra v roku 1857 s konečnou platnosťou vyriešilo dlhoročné spory o tom, či prevládne anglosaský alebo frankofónny trend. Ottawa leží na hranici dnešných provincií Ontario a Quebec, žijú tu potomkovia Francúzov aj anglicky hovoriaci obyvatelia. Je približne na polceste medzi Kingstonom a Torontom, a tiež medzi Montrealom a Quebecom. Je chránená lesmi a útesom, v dostatočnej vzdialenosti od kanadsko – americkej hranice, čo bolo v minulosti z bezpečnostného hľadiska významné. Už v polovici minulého storočia mala modernú železničnú stanicu a dobré dopravné spojenie s ďalšími hospodársky významnými časťami krajiny, a to po rieke Ottawa do Montrealu a vodnou cestou Rideau do Kingstonu. Kráľovná sa rozhodla múdro.
Dnes ide o krásnu modernú metropolu, o čom sa hneď ráno 14. mája 2008 máme možnosť presvedčiť osobne, hneď ako zaparkujeme našu požičanú toyotu v podzemnom parkovisku v centre mesta pod moderným obchodným komplexom. Odtiaľ je všetko podstatné ľahko dostupné pešo. Hneď upriamime našu pozornosť na parlament. Je nádherné počasie, obloha bez mráčika, slnko pečie, z toho sú aj miestni prekvapení, často to tu nemajú.
Na mieste zvanom Parliament Hill bola od 18. storočia vojenská základňa, po roku 1859 sa začal stavať dnešný parlament, čo súvisí s rozhodnutím kráľovnej Viktórie o hlavnom meste Ottawa. V roku 1916 tu bol rozsiahly požiar, po celkovej rekonštrukcii bola dostavaná aj Mierová veža.
Pred parlamentom je veľkorysý voľný priestor s úhľadnými trávnikmi. Na chodníku a trávniku sú postavené rôzne tabuľky a transparenty, ktorými protestujúci občania prejavujú slobodné názory. Napríklad: „The only gay marriage is between a man and a woman“ (Jedine homosexuálne manželstvo je medzi mužom a ženou.) alebo „The truth shal make you free. Not opinion, lies and media propaganda“ (Pravda Ťa oslobodí. Nie názor, lži a mediálna propaganda). Alebo tento: „Without God we self – destruct“ (Bez boha sa sami ničíme).
Prehliadka parlamentu je zadarmo, len si musíme v špeciálnom stane vyzdvihnúť vstupenky, aby mali prehľad o počte návštevníkov. Sprievodca je mladý, temperamentný a strašne utáraný. V chodbách sú na stenách zavesené portréty významných poslancov z minulosti, tzv. speakrov. Vchádzame do snemovne. V poslaneckých laviciach sú pripravené materiály – návrhy zákonov, niečo o životnom prostredí. Na stenách sú nádherné maľby, cítiť viktoránsky vplyv, sú hrdí na svoju krátku históriu.
Vchádzame do parlamentnej knižnice, azda najpôsobivejšej miestnosti kanadského parlamentu, s neprehliadnuteľnou sochou kráľovnej Viktórie uprostred. Musíme byť úplne ticho, aby sme nerušili študujúcich poslancov a poslankyne vo funkčnej knižnici. Stúpame výťahom do veže, cez presklené dvere vidno zvony. Hore vo veži sú vzácne kroniky s kompletným zoznamom poslancov v jednotlivých historických funkčných obdobiach.
Okolo parlamentu je vkusný park so sochami najvýznamnejších osobností kanadskej politiky. Je tu socha z čierneho mramoru otca zakladateľa Kanady George-Étienne Cartiera (1814 – 1873), ktorý bol vedúcou osobnosťou tzv. Dolnokanadského povstania v roku 1837, neskôr vstúpil do politiky v roku 1848 a zasadil sa o zavedenie občianskeho zákonníka, platného vo východnej Kanade.
Peknú sediacu sochu z hnedého mramoru na čestnom mieste má Lester Bowles „Mike“ Pearson (1897 – 1972), učenec, štátnik, vojak, predseda vlády, diplomat, ktorý získal Nobelovu cenu mieru v roku 1957 za organizovanie pomoci OSN pri záchrane ľudí počas krízy v Suezskom prieplave. Počas svojho úradu predsedu vlády v rokoch 1963 až 1968 presadil mnoho dôležitých vecí – univerzálny zdravotný systém, zaviedol kanadskú vlajku v dnešnej podobe, študentské pôžičky a ďalšie iné veci. Podľa Pearsona je pomenované medzinárodné letisko v Toronte.
Ľudia z parlamentu, a to politici aj zriadenci, sa tvária veľmi významne a dôstojne, presne tak, ako sa na takú dôležitú inštitúciu patrí. Tomu zodpovedajú veľké čierne vyleštené limuzíny, ktorými politici prichádzajú a odchádzajú. V Kanade sa nikde vo verejných budovách nefajčí, preto fajčiari postávajú vonku pri cigarete. Skupinka troch fajčiacich mužov v dokonalých oblekoch sa zaujato dohaduje o správnom štýle golfového odpalu (švihu). Všetko si pekne názorne predvádzajú.
Mimochodom, krátko potom, čo zaviedli tvrdé protifajčiarske pravidlá, v Kanade dramaticky klesol počet fajčiarov. Viem si predstaviť, že fajčiar musí v treskúcej zime odísť z pracoviska na fajčiarsku prestávku z administratívnej budovy von, a naviac, keď mrzne vonku, chýba na pracovisku, a jeho kolegovia a nadriadení sa na neho pozerajú cez prsty.
Prehliadka kanadského parlamentu je pre nás hodnotným zážitkom a ďalšie atrakcie už nestihneme, lebo sa musíme posunúť ďalej smerom k nášmu hokejovému cieľu v Quebec City, predtým sa ešte zastavíme v Montreale. Ešte sa trochu autom pomotáme po malebnom centre mesta Ottawa s jeho zámkami, pokocháme sa výhľadom na Parlamentný kopec, Rideau Canal a Gatineau Park. Po 3 hodinách jazdy vchádzame do centra veľkomesta Montreal.
Nájdeme si slušný hotel za dobrú cenu 61 CAD. Chvíľu si užívame luxus hotelovej izby a ideme sa ešte prejsť. Uličky sú plné ľudí, vonku je pekné počasie, ľudia sedia a večerajú alebo popíjajú a debatujú v malebných krčmičkách a reštauráciách v anglikánskom štýle. Dáme si sendvič u akéhosi Aziata, nie je to bohviečo.