Palermo
Z nášho hotela Idea Hotel Palermo prechádzame peši cez hlavnú dopravnú tepnu Via Leonardo da Vinci a popri Námestí Alberta Einsteina chceme prejsť k Námestiu Johna Lennona, kde stoja autobusy verejnej dopravy do centra Palerma. Nikde nie je žiadne označenie, preto sa chceme v polovici cesty ubezpečiť, že sme nezablúdili a oslovujeme okoloidúcu šesťdesiatničku. „Hovoríte po anglicky alebo po nemecky?“, pýtam sa. „No, signore. Piazzeta John Lennon?“, rozhadzuje okolo seba rukami a s temperamentnou srdečnosťou chrlí zo seba prúd informácií ako nejaká figúrka vo Feliniho filme.
Taliani ani Sicílčania nevedia cudzie jazyky, ale radi nás učia taliančinu a donútia nás nakoniec komunikovať týmto nádherným ľúbozvučným jazykom. Od prvej chvíle vieme, že to s nami myslí úprimne, chytí Marianku za ruku ako najlepšiu kamarátku. A vypytuje sa: „Odkiaľ ste a ako dlho tu zostanete? Ako sa voláš? Ja som Rita. Videli ste už Quattro Canti a Fontánu Hanby? Nezabudnite ochutnať cassatine!“. Hlasno niekoľkokrát slastne zamľaská a pritom modeluje rukami vo vzduchu koláčiky z farebného marcipánu na čerstvom syre ricotta s kandizovaným ovocím a čokoládou. Naše stretnutie a zoznámenie začalo pred sotva 5 minútami, ale končí objatiami a prianím šťastného života. Taký úžasný prílev otvorenosti a doslova smršť pozitívnej energie na začiatku nášho pobytu v meste je dobrým prísľubom pre kvalitne prežitý deň.
Quatro Canti, Palermo, Sicília
Autobusy z Námestia Johna Lennona premávajú do centra často, cestujeme asi 20 minút, pri opere si kúpime lístky na náš osvedčený vyhliadkový autobus Hop on – hop off a tešíme sa z prehliadky mesta. Aké je Palermo? Ide o mafiánske územie, kde nesmiete chodiť bez dozoru po uliciach podľa hlúpych predsudkov ľudí, ktorí tu nikdy neboli alebo ide o „očarujúcu kultúrnu skladačku s vôňou orientálneho korenia a jazmínových kvetov“ podľa mnohých kníh? V každom prípade je Palermo neuveriteľnou a vzácnou zmesou architektonických štýlov, kde arabské, byzantské a normanské budovy sú často v susedstve moderných stavieb, všetko je však vkusne usporiadané, až máte pocit, že ste naozaj v úžasnom meste, kde by ste si vedeli predstaviť žiť.
V roku 831 Palermo dobyli Arabi a urobili z neho jedno z najvýznamnejších islamských miest v Stredomorí. Normani prišli v roku 1072 a skoncovali s nadvládou Arabov, zaviedli opäť kresťanstvo ako oficiálne náboženstvo. Kozmopolitný duch sa však z mesta nevytratil, naďalej tu žili vedľa seba kresťania, moslimovia a Židia. V tomto období bolo Palermo jedným z najväčších miest v Európe s narastajúcim obchodným a kultúrnym významom. V roku 1186 vďaka sobášu Henricha VI. s Normankou Hauteville prešla Sicília do vlastníctva švábskeho rodu a stala sa neskôr súčasťou Svätej ríše rímskej. Potom prišla vláda slávneho rodu Anjou, ktorý preniesol kráľovské sídlo do Neapola. Neskôr prišli Aragónci, za ktorých vlády došlo k vyhnaniu Židov a zaviedli Svätú inkvizíciu. V roku 1479 sa mesto stalo súčasťou Španielskeho kráľovstva a v roku 1734 prevzali vládu nad mestom Bourbonovci, ktorí tu boli až do anexie územia Talianskym kráľovstvom v roku 1861.
Piazza Castelnuovo, Palermo, Sicilia
Toľko krátky historický súhrn, poďme k súčasnosti, je nedeľa 6. októbra 2013. Vystúpime na hlavnej železničnej stanici, dáme si kávičku a pozeráme na svetelnej tabuli, že vlakom sa odtiaľto dostanete až do Ríma, Milána a Janova. Pred staničnou budovou je pomník Garibaldiho. Smerujeme do Quattro Canti – štyroch kútov, barokovej križovatke ulíc Maqueda a Corso Vittorio Emanuele, skutočného historického centra s katedrálou a najkrajšou renesančnou fontánou na svete Fontana Pretoria, ale má aj iný názov Fontana de la Vergogna (Fontána hanby). Tento umelecký klenot popisujem v osobitnom článku tu.
Tržnica, Palermo, Sicília
Fontánu si poobzeráme zo všetkých strán. Po uliciach v centre premávajú modré tuk-tuky ako v Thajsku. Mimoriadne veľkolepo vyzerá Biskupský palác, tu je vidno, že Sicília je katolícka krajina, keď sa veriaci poskladali na toľký luxus. Katolícka cirkev si za vyše 2000 rokov svojej existencie vycibrila metódy, ako ťahať z ľudí peniaze. Na druhej strane Normanský (kráľovský) palác je nenápadnejší.
Prechádzame okolo Teatro Massimo, tretieho najväčšieho operného domu v Európe, kultúrnej ikony Palerma 19. storočia. Registrujeme Orto Botanico, čo je botanická záhrada a mierime k moru, kde je oddychová zóna. Chlapci hrajú na tráve futbal. Pozorujeme veľkú marínu, stovky zakotvených člnov, plachetníc a jácht. Blší trh dotvára kolorit mesta.
Popoludní okolo štvrtej začne najskôr vytrvalo pršať, odrazu leje ako v trópoch, o chvíľu je na uliciach vody nad členky, valí sa a berie so sebou všetko, čo jej stojí v ceste. Zaparkovaným autám ledva vidno kolesá. Autobus samozrejme zastavuje a cez okno všetko pozorujeme. Lejak trvá asi pol hodiny, potom sa presunieme o niekoľko ulíc ďalej z dosahu záplavy.
