Pojazdná krčma premáva v hlavnom meste mormónov
Utah je svojou rozlohou bezmála 220 000 km2 trinástym najväčším štátom USA a asi 4,5-krát väčší ako Slovensko, má však len vyše polovice počtu obyvateľov našej krajiny, asi 2,8 milióna. Väčšina z nich žije na severe, v metropole Salt Lake City, veľkomesta aj u nás dobre známeho organizáciou Zimných olympijských hier v roku 2002.
Do mesta mormónov prichádzame v nedeľu 30. septembra 2012 popoludní z juhovýchodného smeru, bezprostredne po namáhavom dvojtýždňovom okruhu po najdôležitejších národných parkoch juhozápadu, zvanom Grand Circle. Dnešný presun z juhu absolvujeme po výbornej diaľnici, najskôr púštnou nevľúdnou pustatinou s občasnými vyprahnutými kopčekmi, po dvoch hodinách sa začína objavovať skromná zeleň, krajina stúpa a klesá, je takmer neobývaná.
Vyčačkané auto na Kaktusovej ulici, Salt Lake City, Utah
Pri vstupe do mesta sú tabule o blížiacej sa povinnosti platiť mýto, preto sme obaja v strehu, aby sme nepremeškali, či nebodaj neprešli mýtnicu bez zaplatenia. To sa nevypláca, pretože po čase isto príde „pozdrav“ z požičovne, že nám okrem mýtneho strhávajú aj administratívny poplatok 20 alebo 25 dolárov naviac, s čím som musel súhlasiť pri požičiavaní auta. Mýto nakoniec nemáme kde zaplatiť a odbočujeme do centra.
Ubytujeme sa v luxusnom hoteli Plaza za fantastickú cenu, vzhľadom k takmer nulovej vzdialenosti ku všetkému podstatnému. Vyrážame do ulíc a hneď vedľa nášho hotela je Temple Square, hlavné svetové stredisko Cirkvi Ježiša Krista novodobých svätých (The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints), čiže mormónov. Slovo „svätí“ označuje v tomto prípade členov cirkvi, nemá tradičný význam ako ho poznajú napr. u nás katolíci.
Temple Square, Salt Lake City, Utah
História mormónov je mladá a pohnutá. Cirkev založil Joseph Smith v polovici 19. storočia na severovýchode USA. Odjakživa sa stretávali mormóni s odmietaním, čo vyvrcholilo až zavraždením zakladateľa Smitha a presťahovaním cirkvi na západ k Veľkému soľnému jazeru, kde mormóni založili mesto Salt Lake City.
Od začiatku svojej existencie sú tŕňom v oku najmä katolíkom, pretože im robia konkurenciu. Veď cirkev je najlepší biznis na svete. Najčastejšie sa z bulváru dozvedáme „zaručené pravdy“, že v prípade mormónov ani nejde o cirkev, ale o sektu. Sekta je podľa rôznych výkladov tohto slova akási malá sfanatizovaná skupina ľudí, uzatvorená pred vonkajším svetom a upínajúca sa poslušne k svojmu vodcovi. Na mieste sa presviedčame, že ide o účelové bludy, ktoré o mormónoch rozširujú rôzne záujmové skupiny.
Cirkev má už približne 14,5 milióna členov, je úplne otvorená, o čom svedčí aj výrazný nápis pri vchode do areálu Temple Square „Visitors Welcome“ (Návštevníci vitajte), všetky budovy sú pootvárané – kostol, veľká prednášková sála, dve návštevnícke strediská, zriadenci sú milí a radi nás vidia. Areál navštívi ročne neuveriteľných 3 až 5 miliónov turistov, čo je viac ako ktorýkoľvek slávny národný park v Utahu.
Pojazdná krčma na vlastný pohon, Salt Lake City, Utah
Základom učenia je kresťanská viera a trochu čudná teória o presune Izraelitov do severnej Ameriky. Životná filozofia je však zameraná na podporu rodiny, vyhýbanie sa alkoholu a tabaku, snaha o ustavičné zlepšovanie a vzájomnú pomoc. Mormóni sú prevažne vzdelaní a úspešní ľudia. Je o nich známe, že odvádzajú desiatky na cirkev, z týchto peňazí potom podporujú ďalší rozvoj cirkvi a rôzne projekty na podporu svojich členov a dobročinnosti. Majú veľký vplyv aj v najvyššej politike, veď aktuálny kandidát na prezidenta guvernér štátu Massachussets Mit Romney je mormón a má celkom slušnú šancu poraziť prezidenta Obamu.
Mesto Salt Lake City, ktoré vybudovali, je mondénne, čisté a príjemné americké veľkomesto, aj keď dnes je nedeľa a ulice zívajú prázdnotou, banky, úrady a obchody sú pozatvárané. Vidno len študentov, vysedávajúcich v miestnych puboch, občas prefrčí okolo nás pubertiak na skateboarde, inak panuje nedeľná pohoda. Cez centrum mesta premáva električka, my sa však rozhodneme prejsť peši a pomaly sa tárame úhľadnými ulicami. Všetko je vkusne architektonicky zladené. Moderné s tradičným pospájali citlivo a akurátne, medzi zástavbou je dostatok parkov a zelene. Na lavičke sedí dôchodca vo sviatočnom odeve, s pôžitkom pohrúžený do rozčítanej knihy.
Po Univerzitnom bulvári prechádza pojazdná krčma, zastane na červenú a my si ideme oči vyočiť. Na podvozku so 4 kolesami sedí za podlhovastým stolom 12 nadšených recesistov, ktorí šliapu do pedálov a popíjajú pri tom pivo, pochádzajúce z veľkého suda v prednej časti originálneho vehikla.
O kúsok ďalej na rohu ulíc Kaktusovej a Východnej 400-tej Južnej zastane pri bare auto tak bizarne vyzdobené, že mi takmer vypadne z ruky kamera. Z prednej kapoty, masky a zo strechy trčia artefakty najrozličnejších druhov – americké vlajky, 2 komíny z kachieľ na tuhé palivo a ďalšie kusy potrubia, repliky ľudských lebiek (8 kusov), plyšáky, jelenie parohy, lebka s parohmi zo srnca, 2 červené slnečníky, motívmi z komiksov pomaľovaná škatuľa, všelijaké gumové hadičky a iné (pozrite obrázky). Z auta vystúpi bielovlasý, dobre zachovalý šesťdesiatnik, vojde do baru, po chvíli sa vracia s kartónom piva, nasadne a odfrčí akoby nič.
Pozrieme si niektoré ďalšie dominanty mesta – budovu súdu, verejnú knižnicu, divadlo, prejdeme sa po State Street a po ceste zapadneme do pubu medzi študentov. Ochutnáme vynikajúce jahňacie rebierka na mede, zapijeme ich miestnym pivom. Majú na výber 22 druhov čapovaného piva, vyberáme si akési americké plzeňské, naozaj chutí ako Prazdroj.
Po ceste do hotela ešte posedíme pri sochách olympionikov, znázorňujúcich jednotlivé zimné športy. Obyvatelia mesta sú hrdí na svoju olympiádu.
