Posledná vládkyňa v Benátkach

15.10.2014

Jedna budova na Canal Grande v Benátkach sa vzhľadom úplne odlišuje od ostatných 200 palácov. Volá sa Palazzo Venier, je moderného výzoru a dnes v ňom sídli slávna galéria moderného umenia Peggy Guggenheim Collection.

Výstavba domu sa začala už v roku 1749 podľa plánov Lorenza Boschettiho a nevedno prečo bolo postavené len jedno podlažie. Charakteristické levie hlavy sú ozdobou stavby vo výške vodnej hladiny.

Pablo Picasso: Na pláži

Pablo Picasso: Na pláži

Vznik galérie je spojený so silným príbehom židovskej ženy Marguerite „Peggy“ Guggenheim (1898 – 1979), americkej mecenášky umenia. Pochádzala z významnej newyorkskej rodiny, ktorá koncom 19. storočia zbohatla na ťažbe a výrobe kovov. Keď dosiahla vek 21 rokov, zdedila na tú dobu obrovský majetok 2,5 milóna dolárov. Jej otec sa stal jednou z obetí pri potopení slávneho parníku Titanic v roku 1912.

Peggy už v mladom veku priťahovalo umenie a bohémsky život. Pracovala v avantgardnom kníhkupectve Sunwise Turn v New Yorku, v roku 1920 začala žiť v Paríži, tu sa spriatelila s celým radom významných spisovateľov a umelcov, žijúcich priamo v štvrti Montparnass,  v centre umeleckého diania a vydala sa za maliara Laurenca Vaila. 

Salvador Dalí: Zrodenie tekutých túžob, 1932

Salvador Dalí: Zrodenie tekutých túžob, 1932

V januári 1938 otvorila galériu moderného umenia v Londýne, volala sa Guggenheim Jeune, vôbec prvou bola výstava kresieb Jeana Cocteau. Druhým výtvarníkom, ktorý samostatne vystavoval v jej londýnskej galérii a vôbec prvýkrát sa verejnosti predstavil v Anglicku, bol Vasilij Kandinsky.  Nasledoval Yves Tanguy, Wolfgang Paalen a mnoho ďalších významných umelcov. Chcela vybudovať v Londýne veľkú galériu na spôsob New Yorker Museum of Modern Art, tieto plány však prekazilo vypuknutie 2. svetovej vojny.

Vrátila sa do Paríža a v tom čase už nakupovala abstraktné a surrealistické umenie, koľko sa dalo. Každý deň kúpiť jedno dielo bolo jej krédom. V roku 1941 sa vrátila do New Yorku a vydala sa za maliara Maxa Ernsta a založila galériu Art of this Century. Ona objavila aj Jacksona Pollocka a aktívne ho podporovala, platila mu mesačné štipendium. Po rozpade manželstva s Ernstom sa v roku 1947 presťahovala do Benátok, kde už v roku 1948 vystavovala v jednom pavilóne Biennale svoje zbierky, čím sa preslávila. Už o rok neskôr kúpila Palazzo Venier dei Leoni, kde je dodnes jedinečná zbierka výtvarných diel.

Rita Kernn-Larsen: Autoportrét, 1937

Rita Kernn-Larsen: Autoportrét, 1937

Zbierka obsahuje diela umelcov ako Pablo Picasso, Salvador Dalí, Jackson Pollock, Vasilij Kandinsky a ďalší. Dostanete sa tam verejnou dopravou – vodným autobusom, nazývaným vaporetto a vystúpite v prístavisku (zastávke) Accademia alebo Salute. Galéria je otvorená každý deň okrem utorka od 10:00 do 18:00, v sobotu do 22:00. Vstupné je 14 €.

Amedeo Modigliani: Portrét maliara

Amedeo Modigliani: Portrét maliara

Nemám nič proti Picassovi ani proti Andymu Warholovi, či Salvadorovi Dalímu, ale obľúbenca Peggy menom Jackson Pollock jednoducho nechápem. Pardón, veď to nie je vec rozumu, pretože výtvarné umenie má v človeku vyvolať nejaké pocity a emócie. Jeho obrazy ma však nechávajú chladným. Na druhej strane taký Max Ernst je fajn a niektoré ďalšie diela v zbierke si budem pamätať a kvôli nim sa sem rád vrátim. Niektoré som si odfotil.

Max Ernst: Pasca záhradného lietadla, 1936

Max Ernst: Pasca záhradného lietadla, 1936

„Vždy som robila to, čo som chcela a nikdy som sa nestarala o to, čo si kto myslí. Hnutie za oslobodenie žien? Bola som slobodná dávno predtým, ako toto hnutie vzniklo.“, povedala  Peggy Guggenheim a vďaka svojím zásluhám v propagácii výtvarného umenia je všeobecne uznávaná ako posledná vládkyňa v Benátkach. 

Smelý Zajko, autor článku
Smelý Zajko

Cieľom je osvietenie. Prostriedkom je permanentná cesta okolo sveta.

Zobraziť články >